Bene Gesserit

Sesterstvo z filmu Duna Davida Lyncha.

Staroveká škola pre duševný a telesný výcvik hlavne pre študentky - ženy. Základnou podstatou jej činnosti bola politika nutnosti plynulého pokračovania ľudstva. Takáto kontinuita nebola možná, pokiaľ sa ľudský materiál neoddelil od zvieracieho formou šľachtenia ľudskej rasy. Škola bola založená počas Služobníckeho džihádu, kedy boli zničené takzvané mysliace stroje a roboty a okrem Kozmickej gildy bola jediná, ktorá prežila do dnešných dní. Do istej miery prevzala určité prvky zensunnitských rituálov a postupov.

Miesto, kde sa nachádzala škola a sídlo (Kapitula) Bene Gesseritu, bol Wallach IX. Neskôr, v poletovských dobách sa objavili informácie, že sídlo Bene Gesseritu sa v nepravidelných intervaloch menilo. Nová planéta už nedostávala meno, ale označovala sa ako Kapitulná. Vedľajšie sídla sa označovali ako Pobočné Kapituly.

Stáli vždy v pozadí, ale v blízkosti mocenských štruktúr, boli skvelé manipulátorky a pozorovateľky. Jedna z ich hlavných zásad znela: "Čo najmenej nápadnosti, čo najviac významu." Hlavným heslom však navonok bolo krédo: "Existujem iba preto, aby som slúžila." Samé boli vlastne zbrane - vďaka svojim telesným a duševným schopnostiam. Ich pohľad na existenciu boha bol skôr skeptický a často manipulovali poverčivosťou zaostalých národov prostredníctvom missionarie protectivy pre svoje vlastné ciele. K náboženstvu ako takému celkovo zaujímali výsostne manipulatívny postoj. Manipulácia bola základnou podstatou ich činnosti. Podľa nich sa ľudia vyvinuli ako životná forma, ktorej úlohou bolo vytvoriť poriadok. Hlásali, že emocionálne založené vzťahy sú prežitkami minulosti.

"Tajomstvá sú dôležitou súčasťou moci. Skutočne schopný vodca ich šíri preto, aby udržal ľudí na uzde."

princ Rafael Corrino - Rozpravy o vodcovstve v galaktickom Impériu, XII. vydanie (PkD:H)

Vždy žili v súlade s prírodou a chápali vzájomné ovplyvňovanie prostredia a ľudí, ktorí v ňom žili. Nikdy nepoužívali mechanické pomôcky tam, kde rovnako dobre poslúžila príroda (sady a záhrady, fixácia brehov koreňmi stromov a podobne). Vedeli, že symbiotický vzťah s prostredím je pre prežitie ľudstva ako druhu nevyhnutný.
Snažili sa o zdokonalenie ľudstva a jeho vládnych systémov. Na seba hľadeli ako na strážne psy, ktoré pozorne vyčkávajú na príležitosť poskytnúť ponaučenie. To bol ich cieľ. Nikdy sa nesnažili poskytnúť ponaučenie niekomu, kto ho nedokázal prijať.

Židia ako extrémne utajená komunita boli spojencami Sesterstva v časoch boja proti Cteným matre, a nielen to. Zdá sa, že toto obojstranné výhodné tajné "spojenectvo" vzniklo krátko po bitke o Corrin! Cena za ich spoluprácu bola: "radšej smrť, ako vyzradenie ich existencie".
Existencia tejto komunity patrila k najviac stráženým tajomstvám Bene Gesseritu, dokonca sa ani nepredávalo Zdedenými spomienkami. Bene Gesserit ich odhalil pomocou svojich záznamov a Zdedených spomienok; tie žiadne zastieracie manévre nemohli oklamať.

Históriu vzniku Bene Gesseritu zahaľuje do istej miery závoj tajomstva. Určité náznaky dáva pojednanie o náboženstve Duny a Impéria.

Hierarchia a hodnosti

Organizácia Sesterstva bol v podstate daná už od počiatkov jeho existencie a iba s malými zmenami pretrvala tisícročia. Jednotlivé úseky Bene Gesseritu boli oddelené pevnými horizontálnymi i vertikálnymi bariérami, rozdelené do izolovaných skupín, ktoré sa zbiehali pod jediné velenie na samom vrchole. Povinnosti sa plnili v rámci jednotlivých buniek. Aktívne účastníčky v jednej bunke nepoznali svoje súčasníčky z iných paralelných buniek. Táto štruktúra bola prevzatá od dávnych tajných revolučných spoločností. Benegesseriťanky v sebe vždy videli permanentné revolucionárky.
Bene Gesserit fungoval na systéme organizovanej nedôvery: "Nedôveruj nikomu, kto má nad tebou moc!"

Hlavou Bene Gesseritu bola Matka predstavená (mala právo veta), hlavným kolektívnym rozhodovacím orgánom Rada Ctihodných matiek (termín totožný s Proktorskou radou?) - jej členky sa kedysi označovali titulom Mater Felicissima. Tvorilo ju 10 Ctihodných a 1 kwisatzová matka. Ctihodné matky mali svoju vlastnú skupinu akolytiek.
Akolytky boli radové členky Sesterstva, niečo ako učnice. Na najnižšom stupni hierarchie boli čakateľky - služobníčky. (Nie je to celkom zrejmé, ale radové členky sesterstva s ukončeným výcvikom - ale bez prekonanej melanžovej agónie - sa označovali jednoducho Sestry. Nedá sa vylúčiť, že toto oslovenie bolo totožné s akolytkou.) Chodili oblečené v bielych "kutniach". Absolvovali intenzívny telesný i duševný výcvik. Podľa stupňa výcviku sa rozdeľovali na úrovne (napr. akolytka tretej úrovne mala krátky čierny úbor s bielou obrubou, najnižšie akolytky boli celé v bielom).

"To najťažšie, čo sa akolytka musí naučiť, je vedomie, že musí zakaždým ísť až na hranicu svojich možností. Tvoje schopnosti ťa dovedú ďalej, ako si dokážeš predstaviť. Preto si nič nepredstavuj. Pracuj!"

Matka predstavená Odradová Murbelle (Ka:D)

• Ctihodná matka
• Hovorkyňa pravdy
• Proktorka predstavená
• Vtlačovateľka
• Genetická majsterka
• Sestra viazaná Školou mlčanlivosti
• Archivárka
• Stacionárna Matka
• Analytičky, vyšetrovateľky, Sestry učiteľky, Sestry strážkyne, laické Sestry.

Skúšky, obrady a vyznamenania

• Skúška ľudskosti
• Benegesseritský trest
• Rituál povinnosti
• Zlaté slnko
• Pohrebný obrad

Zaujímavosti

Ako model pre Sesterstvo použil Frank Herbert írsko-katolícke tety z matkinej strany, ktoré sa ho v detstve pokúšali infikovať náboženstvom.[1]

Pozri aj

• Citáty z kníh a učenia Sesterstva