Skúška ľudskosti

Skúška "ľudskosti" - skúšku gom džabbárom, ktorú podstúpil v mladosti vojvoda Paul Atreides, musela podstúpiť každá adeptka Bene Gesseritu. Slúžila na potvrdenie, či daná osoba spĺňa kritériá "pravého človeka". Bene Gesserit tomu hovoril "preosievanie piesku sitom" -> preosievali ľudí, aby zistili, kto je skutočne človekom. Skúška spočívala vo vyvolaní krízy (zvládnutie šoku z hroziacej smrti a vedomé vzoprenie sa pudovému správaniu) a v následnom pozorovaní reakcie objektu. Odstránila tak pretvárku a odhalila pravý charakter človeka: skúška pravdy. Ďalšou hlbšou úlohou skúšky bolo oslobodiť človeka od akejkoľvek formy duševného otroctva: podstatou je uvedomenie si samého seba, svojej duševnej sily. Podľa ich názoru to bolo vecou základu osobnosti a nedalo sa k "človečenstvu" dostať iba výchovou.

Potrebu testu vyvolala minulosť - počas Služobníckeho džihádu sa z mnohých ľudí stali nemysliace organické automaty, ktoré sa nikdy na nič nepýtali, nikdy sa nepostavili na odpor. Ľudia, ktorí stratili to, čo ich robilo ľudskými.

Inú podobu mala skúška u akolytiek Bene Gesseritu. Jej základom bolo prežitie troch emočne silných vnemov - bolesti (zelená kocka; bolesť narodenia; test rovnaký, ako podstúpil Paul Atreides), potešenia (červená pyramída; potešenie z dobre prežitého života) a večnosti (zlatá guľa; večnosť smrti). Adeptky museli určiť správne poradie a vnemy zvládnuť vedomým úsilím. Kto podľahol, zomrel.