Serena Služobníčka: Porovnání verzí
>Historik |
>Historik (+citát) |
||
(Není zobrazeno 19 mezilehlých verzí od stejného uživatele.) | |||
Řádek 1: | Řádek 1: | ||
<font color="#A0A0A0">'''Serena Služobníčka ( | {{zamknuté}} | ||
<font color="#A0A0A0">'''Serena Služobníčka (* cca 222 P.G. - )''', politička [[Ligy vznešených]], dcéra [[miestokráľ]]a [[Maniona Služobníka]] a [[Lívie Služobníčky]]; mala o 2 roky mladšiu sestru menom [[Okta]] a brata [[Fred]]a a žila na planéte [[Salusa Secundus]]. | |||
Bola to pekná žena s levandulovými očami a jantárovými vlasmi, so schopnosťami presvedčiť ľudí o svojej pravde. Milovala kvetiny a úspešne ich pestovala.</font> | Bola to pekná žena s levandulovými očami a jantárovými vlasmi, so schopnosťami presvedčiť ľudí o svojej pravde. Milovala kvetiny a úspešne ich pestovala.</font> | ||
Řádek 86: | Řádek 87: | ||
<br>Aj druhý pokus o atentát v roku 177 P.G. bol neúspešný. Oba útoky boli dielom Iblisa Ginja, ktorý týmto spôsobom Serenou manipuloval a posilňoval jej fanatizmus voči mysliacim strojom a závislosť na ňom, ako jej „ochrancovi“. | <br>Aj druhý pokus o atentát v roku 177 P.G. bol neúspešný. Oba útoky boli dielom Iblisa Ginja, ktorý týmto spôsobom Serenou manipuloval a posilňoval jej fanatizmus voči mysliacim strojom a závislosť na ňom, ako jej „ochrancovi“. | ||
Kogitorka Kwyna Serenu opakovanie varovala pred spôsobom, ako Iblis využíva a prekrucuje informácie a vedomosti na podporu svojich predstáv o pravde. V roku 176 P.G. sa Sereninej matke Lívii dostal do rúk záznam masakrov, ktoré na planéte Iks podnecoval Iblis Ginjo, štvúc otrokov do beznádejného boja proti strojom. Potvrdil tak jej podozrenie ohľadom Ginjovej bezohľadnosti. Livia potom záznam ukázala [[Serena Služobníčka|Serene]]. Tieto zábery | Kogitorka Kwyna Serenu opakovanie varovala pred spôsobom, ako Iblis využíva a prekrucuje informácie a vedomosti na podporu svojich predstáv o pravde. V roku 176 P.G. sa Sereninej matke Lívii dostal do rúk záznam masakrov, ktoré na planéte Iks podnecoval Iblis Ginjo, štvúc otrokov do beznádejného boja proti strojom. Potvrdil tak jej podozrenie ohľadom Ginjovej bezohľadnosti. Livia potom záznam ukázala [[Serena Služobníčka|Serene]]. Tieto zábery, následný rozhovor s [[kogitor]]kou [[Kwynou]] a jej samovražda konečne podnietili Serenu, k tomu aby prebrala vedenie Džihádu viac do vlastných rúk. Základom jej plánu bolo jeho rozšírenie i na [[Nepripojené planéty]]. | ||
<br>Prevzala do svojich rúk pozíciu zákonnej hlavy Rady Džihádu, no bolo zrejmé, že Iblisovi Ginjovi sa toto nové usporiadanie vôbec nepáčilo... Ten sa v roku 174 P.G. pokúsil je vzrastajúci vplyv obmedziť tým, že ju požiadal o ruku (argumentoval posilnením Džihádu), Serena to však razantne odmietla. | |||
Serena pokračovala vo svojej snahe rozšíriť boj proti mysliacim strojom i na [[Nepripojené planéty]]. Hodlala preto viaceré z nich osobne navštíviť: prvou z nich bol Tlulax, kde dúfala, že sa jej podarí presvedčiť jej obyvateľov, aby sa podelili o znalosti pestovania orgánov (ktoré v skutočnosti nemali). To samozrejme hrozilo možným odhalením tajných dohôd medzi Iblisom Ginjom a tlulaxanskými dodávačmi náhradných orgánov pre Džihád. V roku 174. P.G. sa spolu so [[Radžídom Sukom]] a [[primero]]m [[Xavierom Harkonnenom]] zúčastnila prehliadky orgánových fariem na [[Tlulax]]e. Orgánovými farmami bola nadšená, no nemohla sa zbaviť pocitu, že niečo na Tlulaxe nie je v poriadku... | |||
Keď v roku 166 P.G. krátko po sebe zomreli jej rodičia a bola zničená ďalšia ľudská kolónia na [[Rhisso]], svoj smútok premenila na hnev. Rozhodla sa požiadať [[Vidad]]a a jeho 5 spoločníkov, kogitorov o pomoc a vydala sa osobne na [[Hessru]] - no nič konkrétne nezískala. | |||
V roku 165 P.G. a dozvedela správy o tajnom experimentálnom pohone [[VenKee Enterprises]] a o existencii lodeníc na [[Kolhar]]e. Preto keď [[Aurelius Venport]] pricestoval na Salusa Secundus za obchodom, osobne ho zadržala a nepriamo obvinila z velezrady za zadržiavanie technológii hyperrýchleho vesmírneho pohonu, ktorý by bol pre vojská Džihádu zásadnou taktickou výhodou. Venport sa bránil tým, že lode sú len experimentálne a majú veľké percento strát. Serena to síce akceptovala, no jej argument, že vojaci džihádu budú ochotne svoje životy riskovať, Venport vyvrátit nemohol. Serena chcela na bojové lode prestavať jeho obchodnú flotilu, čo by však Venportovu spoločnosť zruinovalo. Ponúkla mu možnosť finančnej kompenzácie za podmienky úplnej spolupráce... Na Kolhar vyslala delegáciu dôstojníkov a vojenských poradcov, ktorej súčasťou bol i [[Xavier Harkonnen]] a [[Vorian Atreides]]. Na jej rozkaz mali prevziať v lodeniciach vedenie a dozerať na prestavbu Venportových lodí na vojenské plavidlá. | |||
V roku 164 P.G. viedla tvrdé rokovania s [[Aurelius Venport|Aureliom Venportom]] ohľadne poskytnutia jeho technológie lodí zakrivujúcich priestor potrebám Džihádu. Jeho finančné straty ju pramálo zaujímali, chcela ten pohon a bola ochotná tieto straty plne kompenzovať (zrušiť všetky jeho dlhy). Venport požadoval pre svoju spoločnosť a jej následníkov nezrušiteľný patent na technológiu ohýbania vesmíru - v podstate monopol na medzihviezdnu dopravu. Serena súhlasila iba pod podmienkou, že sa tak stane až po skončení Džihádu a tak boli podpísané i príslušné dokumenty. </font> | |||
<small>''„Kedysi som si myslela, že by sme mali ukončiť Džihád za každú cenu - ale určitá cena je jednoducho príliš vysoká.“''</small> | |||
<small>'''Serena Služobníčka, Návrh Vyhlásenia, nezverejnené (HD:Kvs)'''</small> | |||
==Pozri aj== | ==Pozri aj== | ||
* [[Serena Služobníčka - Nepublikované pamäte]] | * [[Serena Služobníčka - Nepublikované pamäte]] | ||
* [[Serena Služobníčka - Zhromaždenie na Zimii]] | |||
* [[Serena Služobníčka - Spomienky na Džihád]] | |||
* [[Serena Služobníčka - Manifesty Džihádu]] | |||
* [[Serena Služobníčka - Postrehy]] | |||
Řádek 97: | Řádek 118: | ||
*Herbert B., Anderson, K. J.: ''[[História Duny: Služobnícky džihád]]'' | *Herbert B., Anderson, K. J.: ''[[História Duny: Služobnícky džihád]]'' | ||
*Herbert B., Anderson, K. J.: ''[[História Duny: Krížová výprava strojov]]'' | *Herbert B., Anderson, K. J.: ''[[História Duny: Krížová výprava strojov]]'' | ||
[[Kategorie:Osobnosti]] | [[Kategorie:Osobnosti]] | ||
[[Kategorie:Liga vznešených]] | [[Kategorie:Liga vznešených]] |
Aktuální verze z 21. 12. 2012, 15:39
Serena Služobníčka (* cca 222 P.G. - ), politička Ligy vznešených, dcéra miestokráľa Maniona Služobníka a Lívie Služobníčky; mala o 2 roky mladšiu sestru menom Okta a brata Freda a žila na planéte Salusa Secundus.
Bola to pekná žena s levandulovými očami a jantárovými vlasmi, so schopnosťami presvedčiť ľudí o svojej pravde. Milovala kvetiny a úspešne ich pestovala.
„Len ľudia s obmedzenou mysľou nevidia, že definícia slova „nemožnosť“ je „nedostatok predstavivosti a zanietenia“.“
Serena Služobníčka (HD:Sd)
Po smrti svojho brata Freda sa u nej vystupňovala snaha pomôcť ostatným ľuďom a začala sa naplno venovať politike a charite. Chcela ukončiť otroctvo, ktoré existovalo na niektorých planétach Ligy a bojovala za rovnoprávnosť všetkých jej obyvateľov. Bojovala za prijatie Nepripojených planét do Ligy. Tieto jej názory sa však nestretávali s príliš veľkým pochopením a boli považované za prejav jej politickej naivity. Osobne sa venovala humanitárnej pomoci:
- 2 roky pred útokom úspešným Omnia na Giedi Primu viedla humanitárnu misiu na Caladan, kam sa uchýlili tisíce utečencov zo Synchronizovaných svetov
- krátko potom pomáhala dopraviť transportéry plné liekov na Tlulax, ktorý decimovala neznáma choroba
„Tí, ktorí žijú len napoly, sa dožadujú toho, čo im chýba..., ale odmietajú to, ak je im to ponúknuté. Obávajú sa dôkazu svojej vlastnej nedostatočnosti.“
slová pripisované Svätej Serene Služobníčke (PkD:C)
Jej vzťah ku Xavierovi Harkonnenovi - poznali sa od detstva - prerástol do lásky, plánovala sa svadba (vhodná i politicky). Na oficiálnej zásnubnej hostine však prítomných dostihla správa o páde Giedi Primy do rúk Omnia a jeho Synchronizovaných svetov. Tento útok ju vyburcoval k ďalšiemu apelu v Parlamente, kde neúspešne požadovala okamžitú odvetu a pokus o oslobodenie planéty. Keď protiakciu zamietla Liga, rozhodla sa ju tajne podniknúť a financovať sama.
Giedi Prima mala záložnú stanicu s generátormi Holzmanových rušivých štítov na ostrove v severnom mori. V čase pred inváziou bola tesne pred dokončením a stroje ju po dobytí planéty nenašli. Serenin cieľ bol uviesť generátory do chodu. Keď sa však dostala so svojou skupinkou na miesto, zistila, že sú v rozostavanejšom stave, ako si myslela - a Armada Ligy mohla doraziť každú chvíľu. Rozhodla sa teda, že sa jej vydá naproti a informuje ju o prebiehajúcom postupe prác. Pri pokuse o nenápadný odlet z planéty však padla do rúk kymeka Barbarossu, ktorý ju poslal na Zem, do rúk Erasmovi. Pri prílete sa prvý krát stretla s Iblisom Ginjom a zároveň zistila, že je tehotná. V tom istom čase ju Xavier a Liga vznešených definitívne vyhlásili za mŕtvu.
„Neverím, že existuje niečo ako „beznádejná záležitosť“ - sú iba také, ktoré nemajú dostatočne oddaných stúpencov.“
Serena Služobníčka, prejav k Parlamentu Ligy (HD:Sd)
Erasmus jej bol od začiatku odporný a jeho zvedavosť týkajúca sa ľudstva zvrátená a neprirodzená. Jej vzdor ho však evidentne fascinoval. V 6.mesiaci tehotenstva spoznáva Voriana Atreida - sprvoti znechutená jeho oddanosťou k Omniovi, neskôr prekvapená jeho naivitou, zasieva do jeho mysle pochybnosti o dokonalosti strojovej existencie. Erasmus naďalej skúma jej správanie a Serena sa snaží docieliť lepšie podmienky pre jeho otrokov. Jej meno sa čoskoro medzi nimi rozchýri.
„Život je súčet síl, ktoré vzdorujú smrti.“
Serena Služobníčka (HD:Sd)
V zajatí porodila syna, ktorému dala meno po svojom otcovi - Manion. Podľa Erasma mu však venovala prílišnú pozornosť a to narušovalo jeho pozorovania. Keď malo dieťa 6 mesiacov, odstránil Serene maternicu, aby sa už podobná situácia nemohla opakovať. Serenu to však uvrhlo do zúfalstva a nebola ochotná s Erasmom diskutovať tak, ako si to on predstavoval. Nad vodou ju držal už iba malý Manion.
Erasma stále viac nenávidela a rozhodla sa o ňom zistiť čo najviac, aby mu mohla ublížiť. Tajne sa votrela do jeho pokusných laboratórií, kde na vlastné oči videla zverstvá, ktoré robot označoval za „pokusy“. Vtedy sa rozhodla, že utiecť nestačí - že ho treba zničiť. Erasmus ju však sledoval a vniknutie do laboratória mu dalo zámienku na zabitie jej syna. Jej statočný a neúspešný boj o jeho záchranu sledoval Iblis Ginjo a smrť dieťaťa bola poslednou kvapkou, ktorá vyvolala ním tajne pripravovanú vzburu otrokov. Zároveň to bola udalosť, ktorá zapálila plamene Služobníckeho džihádu.
„O ľudskom živote sa nedá vyjednávať.“
Serena Služobníčka (HD:Sd)
Erasmus musel rozzúrenú Serenu uspať a pri svojom úteku z planéty už nemal čas ju vziať so sebou. Objavil ju Vorian Atreides, ktorý ju chcel odviezol z planéty späť na jej rodnú Salusa Secundus. Spočiatku ju Iblis Ginjo prehováral, aby sa stala tvárou vzbury ľudí na Zemi, no ona po smrti svojho syna netúžila po ničom inom, ako vrátiť sa domov, ku Xavierovi. Nakoniec sa rozhodol pre odchod aj Iblis Ginjo; chcel sa pokúsiť zburcovať Ligu vznešených na pomoc vzbúrenej Zemi. Zároveň vzal so sebou i telo Sereninho dieťaťa, ktoré sa mu podarilo uchovať v špeciálnej schránke - hodlal ho použiť ako symbol budúcej "svätej vojny" proti Omniovi; Serena ho chcela len ukázať jeho otcovi...
„V celom vesmíre nie je miesto tak lákavé ako domov a známe vzťahy v ňom.“
Serena Služobníčka (HD:Sd)
Podarilo sa im úspešne doraziť do cieľa cesty, na Salusa Secundus. Prijatie však nebolo slávnostné, ale podozrievavé - spočiatku ich považovali za možných špiónov Omnia. Otec Serenu odviedol k matke, do Mesta introspekcie, Vorian Atreides a Iblis Ginjo boli vzatí na výsluch.
„Je snáď väčšia radosť ako návrat domov? Sú snáď nejaké iné spomienky tak živé, iné nádeje tak žiarivé?“
Serena Služobníčka (HD:Sd)
Keď jej Xavier oznamuje, že v presvedčení, že je mŕtva, sa oženil s jej sestrou Oktou, a že spolu už majú dieťa, jej svet sa zrúti... Trvalo jej týždne, kým sa rozhodla vystúpiť z izolácie Mesta Introspekcie. Medzitým sa jej tragický príbeh šíril za pomoci Iblisa Ginja po planétach Ligy a v jej mene a bez jej účasti vznikalo rozsiahle hnutie odporu voči mysliacim strojom.
Keď sa po týždňoch vrátila do Parlamentu Ligy, stala sa spolu s Iblisom Ginjom podporovateľkou použitia atómových zbraní proti Zemi - hoci to bola kolíska ľudstva, v tom čase sa na nej nenachádzal jediný živý človek - stroje sa za vzburu pomstili vyvraždením celej ľudskej populácie. Parlament nakoniec tento útok odsúhlasil a následne bol i vykonaný - zo Zeme sa stala spálená, sterilizovaná planéta bez života.
Po útoku akoby sa prebudila - objavila sa v nej znovu veľká vnútorná sila. Požiadala Voriana i Xaviera aby zabudli na lásku k nej a sústredili sa na nadchádzajúci boj.
Uplynulo 25 rokov od začiatku Služobníckeho džihádu. V rokoch po zničení Zeme protiútokom Ligy vznešených sa jej otec, Manion Služobník, vzdal funkcie miestokráľa, pričom žiadal, aby do nej zvolili Serenu. Tá bola zvolená manifestačne, no trvala na tom, že bude len „dočasnou miestokráľovnou“. Serena sa pre ľudstvo stala akousi žijúcou kňažkou, symbolom ich svätého boja proti mysliacim strojom. Celé roky strávila štúdiom dostupných záznamov a doktrín prastarých filozofov ľudstva. Strávila mnoho času v rozhovoroch s Kwynou, kogitorkou v Meste introspekcie, ktorá bola jej najcennejšou učiteľkou i radkyňou. Žila však izolovane od reálnych hrôz Džihádu a postupne sa stala bábkou v rukách Iblisa Ginja, ktorý sa Serene vnútil ako jej zástupca a ktorý nenápadne presúval moc na seba a svoju Radu Džihádu. Nikdy sa nespamätala zo smrti svojho syna Maniona.
Iblis Ginjo ju presvedčil, aby sa venovala len čisto Služobníckemu džihádu a ostatnú agendu nechala na iných (na ňom).
Rok potom ako sa stala dočasnou miestokráľovnou sa stala terčom neúspešného pokusu o atentát, pričom atentátnik mal pri sebe technológie patriace mysliacim strojom. Toto a následné obavy z agentov Omnia umožnilo Iblisovi Ginjovi založiť tajnú políciu Džipol, oficiálne pre boj proti nim, neoficiálne ako ďalšiu podporu jeho rastúcej moci. Atentát sa stal navyše zámienkou na ešte väčšiu izoláciu Sereny v Meste introspekcie, kde ju chránili Serafínky.
Aj druhý pokus o atentát v roku 177 P.G. bol neúspešný. Oba útoky boli dielom Iblisa Ginja, ktorý týmto spôsobom Serenou manipuloval a posilňoval jej fanatizmus voči mysliacim strojom a závislosť na ňom, ako jej „ochrancovi“.
Kogitorka Kwyna Serenu opakovanie varovala pred spôsobom, ako Iblis využíva a prekrucuje informácie a vedomosti na podporu svojich predstáv o pravde. V roku 176 P.G. sa Sereninej matke Lívii dostal do rúk záznam masakrov, ktoré na planéte Iks podnecoval Iblis Ginjo, štvúc otrokov do beznádejného boja proti strojom. Potvrdil tak jej podozrenie ohľadom Ginjovej bezohľadnosti. Livia potom záznam ukázala Serene. Tieto zábery, následný rozhovor s kogitorkou Kwynou a jej samovražda konečne podnietili Serenu, k tomu aby prebrala vedenie Džihádu viac do vlastných rúk. Základom jej plánu bolo jeho rozšírenie i na Nepripojené planéty.
Prevzala do svojich rúk pozíciu zákonnej hlavy Rady Džihádu, no bolo zrejmé, že Iblisovi Ginjovi sa toto nové usporiadanie vôbec nepáčilo... Ten sa v roku 174 P.G. pokúsil je vzrastajúci vplyv obmedziť tým, že ju požiadal o ruku (argumentoval posilnením Džihádu), Serena to však razantne odmietla.
Serena pokračovala vo svojej snahe rozšíriť boj proti mysliacim strojom i na Nepripojené planéty. Hodlala preto viaceré z nich osobne navštíviť: prvou z nich bol Tlulax, kde dúfala, že sa jej podarí presvedčiť jej obyvateľov, aby sa podelili o znalosti pestovania orgánov (ktoré v skutočnosti nemali). To samozrejme hrozilo možným odhalením tajných dohôd medzi Iblisom Ginjom a tlulaxanskými dodávačmi náhradných orgánov pre Džihád. V roku 174. P.G. sa spolu so Radžídom Sukom a primerom Xavierom Harkonnenom zúčastnila prehliadky orgánových fariem na Tlulaxe. Orgánovými farmami bola nadšená, no nemohla sa zbaviť pocitu, že niečo na Tlulaxe nie je v poriadku...
Keď v roku 166 P.G. krátko po sebe zomreli jej rodičia a bola zničená ďalšia ľudská kolónia na Rhisso, svoj smútok premenila na hnev. Rozhodla sa požiadať Vidada a jeho 5 spoločníkov, kogitorov o pomoc a vydala sa osobne na Hessru - no nič konkrétne nezískala.
V roku 165 P.G. a dozvedela správy o tajnom experimentálnom pohone VenKee Enterprises a o existencii lodeníc na Kolhare. Preto keď Aurelius Venport pricestoval na Salusa Secundus za obchodom, osobne ho zadržala a nepriamo obvinila z velezrady za zadržiavanie technológii hyperrýchleho vesmírneho pohonu, ktorý by bol pre vojská Džihádu zásadnou taktickou výhodou. Venport sa bránil tým, že lode sú len experimentálne a majú veľké percento strát. Serena to síce akceptovala, no jej argument, že vojaci džihádu budú ochotne svoje životy riskovať, Venport vyvrátit nemohol. Serena chcela na bojové lode prestavať jeho obchodnú flotilu, čo by však Venportovu spoločnosť zruinovalo. Ponúkla mu možnosť finančnej kompenzácie za podmienky úplnej spolupráce... Na Kolhar vyslala delegáciu dôstojníkov a vojenských poradcov, ktorej súčasťou bol i Xavier Harkonnen a Vorian Atreides. Na jej rozkaz mali prevziať v lodeniciach vedenie a dozerať na prestavbu Venportových lodí na vojenské plavidlá.
V roku 164 P.G. viedla tvrdé rokovania s Aureliom Venportom ohľadne poskytnutia jeho technológie lodí zakrivujúcich priestor potrebám Džihádu. Jeho finančné straty ju pramálo zaujímali, chcela ten pohon a bola ochotná tieto straty plne kompenzovať (zrušiť všetky jeho dlhy). Venport požadoval pre svoju spoločnosť a jej následníkov nezrušiteľný patent na technológiu ohýbania vesmíru - v podstate monopol na medzihviezdnu dopravu. Serena súhlasila iba pod podmienkou, že sa tak stane až po skončení Džihádu a tak boli podpísané i príslušné dokumenty.
„Kedysi som si myslela, že by sme mali ukončiť Džihád za každú cenu - ale určitá cena je jednoducho príliš vysoká.“
Serena Služobníčka, Návrh Vyhlásenia, nezverejnené (HD:Kvs)
Pozri aj
- Serena Služobníčka - Nepublikované pamäte
- Serena Služobníčka - Zhromaždenie na Zimii
- Serena Služobníčka - Spomienky na Džihád
- Serena Služobníčka - Manifesty Džihádu
- Serena Služobníčka - Postrehy
Zdroj
- Herbert B., Anderson, K. J.: História Duny: Služobnícky džihád
- Herbert B., Anderson, K. J.: História Duny: Krížová výprava strojov