Mesto introspekcie

Mesto introspekcie bolo náboženské a filozofické útočisko kláštorného typu na planéte Salusa Secundus, prirovnávané k „vežiam zo slonoviny“. Žili tu kogitori so svojimi pobočníkmi.

Bolo vybudované stovky rokov pred vypuknutím Služobníckeho džihádu. Myšlienka na jeho založenie sa zrodila čiastočne s diskusií o buddisláme a prípadnom exile zensunnitských a zenšíitských otrokov, ktorí celé generácie dreli na Saluse a potom odišli na nepreskúmané Nepripojené planéty.
Pôvodne to bola filozofická rezervácia, ktorú vlastnila Služobnícka nadácia. Bola založená pre štúdium a rozjímanie o haiku zen-hekiganšu z III Delta Pavonis, tavrá a talmudickom Zabure a dokonca i o obeašskom rituáli. Pod patronáciou Služobníkov sa Mesto rozrástlo do inštitúcie, ktorá svojou mentálnou kapacitou nemala obdobu. Navštevovali ho stúpenci najrôznejších odštiepeneckých cirkví, aby tu študovali prastaré rukopisy, náboženské diela a filozofické spisy. Vedci analyzovali všetky artefakty - od runových kameňov v jazyku muadru, nejasné navakresťanské tradície Poritrinu a Chusúku a rôzne interpretácie sútier koránu od zensunnitských a zenšíitských sekt.

Mesto sa počas Služobníckeho džihádu stalo útočiskom Sereny Služobníčky.

Zdroj

• Herbert B., Anderson, K. J.: História Duny: Služobnícky džihád