Liet Kynes
|
Táto stránka je zamknutá pre neregistrovaných návštevníkov. Ak ju chcete editovať, musíte sa najskôr prihlásiť alebo zaregistrovať. |
Liet Kynes alias Weichih (10 154 - 10 191), planetológ Jeho imperiálnej Výsosti. Syn Pardota Kynesa a jeho fremenskej ženy (Frieth). Bol v podstate čistokrvným fremenom. Otec zahynul, keď mal 19 rokov. Po jeho smrti mu impérium s úplnou samozrejmosťou potvrdilo menovanie do funkcie otca (fuedikt o triednom rozdelení). Vtedy už bol plnoprávnym fremenským jazdcom piesku, ktorý zabil viac ako stovku Harkonnenov. Používal titul doktor. Bol vysoký a chudý, mal vysoké čelo, užšiu tvár a blízko posadené oči, dlhé svetlé vlasy, husté obočie, riedke fúzy pieskovcovej farby a rovné, upäté pery. Rovnako ako otec mal u fremenov postavenie proroka. Bol hrdý, zvyknutý na slobodu, hovoril a jednal tak, ako mu velila jeho myseľ a česť. Bol skôr mlčanlivý, na rozdiel od svojho otca si svoje myšlienky väčšinou nechával pre seba. Keď sa rozhodol prehovoriť, vyjadroval sa stručne a jasne, bez príkras.
Oženil sa s fremenkou Farúlou a mal s ňou dcéru Chani. Nikdy v živote nevidel vodu voľne pod oblohou.
Čo sa týka jeho detstva, prežil ho v síči Červeného valu spolu so svojim pokrvným bratom Warrickom. (V súvislosti so slávnostným banketom na počesť desiateho výročia pôsobenia Hasimira Fenringa na Arrakis je spomenuté meno Weichih, čo znamená "milovaný". Jedná sa o meno, pod ktorým ho poznali všetci ostatní okrem fremenov. Liet bolo jeho tajné síčové meno.)
Už ako dvanásťročný mal za sebou niekoľko záškodníckych útokov a mŕtvych Harkonnenov. Spolu so Stilgarom a niektorými ďalšími podnikali výpady, na ktoré sa nik iný neodvažoval. Svojmu otcovi o týchto svojich výpravách nikdy nehovoril, pretože ten premyslené násilie z akéhokoľvek dôvodu odmietal. Liet však chápal jeho nevyhnutnosť.
Spolu s otcom narazili na dedinu Bilar, kde krátko predtým harkonnenská hliadka otrávila Vodou života skryté zásoby vody. Stali sa svedkami jej zhubného pôsobenia -> smrti a šialenstva obyvateľov, ktorí túto otrávenú vodu požili.
Spolu so Stilgarom, bratom Warrickom a ďalšími chytili vinníkov do pasce a povraždili ich.
Ako 16-ročný spolu s bratom viezli melanžový úplatok Kozmickej gilde do južných polárnych oblastí. Vďaka nemu udržovali fremeni nebo nad planétou bez satelitov. (V PkD:H je to podané tak, akoby tam satelity síce boli, ale informácie z nich boli pre všetkých okrem Gildy nedostupné. Otvára to otázku, či si Gilda neuvedomovala nebezpečenstvo možného zničenia kolobehu korenia.) Prostredníkom bol Rondo Tuek. Pri návrate našli náhodou úkryt Dominika Vernia. Zaviazali sa, že ho neprezradia a pomohli mu ho ešte lepšie zamaskovať za možnosť revanšu v budúcnosti.
Spolu s Warrickom sa uchádzali o Heinarovu dcéru Farúlu. Výzvu mihna, ktorú im dala, vyhral Warrick a stal sa jej mužom. Liet sa potom rozhodol na čas odísť a v roku 10 173 požiadal Dominika Vernia o cestu na Salusa Secundus. Bez Farúly potreboval nájsť inú posadnutosť, za ktorou by šiel. A chcel si ujasniť, či hodlá pokračovať v otcových šľapajach...
"Mnoho nocí snívam u voľných vôd,
počúvam vetry z výšok.
Mnoho nocí ležím pri hadích skrýšach
a snívam o Farúle v letnom žiari.
Vidím ju, ako pečie melanžový chlieb
na rozpálených železných plátoch.
Ako si vplieta vodomierky do vlasov.
Jantárová vôňa jej pŕs
ma zasahuje do hĺbky zmyslov.
Hoci ma mučí a trápi,
nechcel by som ju inú.
Búrlivý víchor mi zúri v srdci.
Vidím jasnú vodu kanátu,
vľúdnu a trblietavú.
Milostná pieseň Lieta pre Farúlu (PkD:H)
Na Saluse sa stretol s Gurneym Halleckom (Pretože tu Liet vystupoval pod iným menom a bol mladší, Gurney ho neskôr na Arrakis ako imperiálneho planetológa nespoznal - tvrdia autori Predohier.) a celkovo tu strávil viac ako 6 mesiacov.
Po návrate naň čakal jeho brat Warrick, ktorému sa medzitým narodil syn. Pri ceste domov, do síča Červeného valu, ich však zastihla Koriolisova búrka - Hulasikali wala. Úkryt, ktorý našli, bol však iba pre jedného... vrubovky rozhodli v Lietov prospech.
Akoby zázrakom však vo voľnej púšti prežil i Warrick... búrka ho zmrzačila a vo svojom utrpení zažil podivnú víziu o príchode lisána al-Ghariba. O pár týždňov neskôr jeho priateľ zahynul pri pokuse o premenu Vody života. (10 174)
Tak ako to Warrickovi sľúbil, o tri mesiace neskôr si vzal Farúlu a prijal ich syna za svojho. Neskôr sa im narodila dcéra Chani.
Keď v roku 10 174 zahynul jeho otec pod závalom v Sadrovcovej panve, preberá jeho prácu: oficiálne ako imperiálny planetológ i neoficiálne ako vodca fremenov.
Po smrti svojho otca sa vydal na Kaitan za imperátorom Shaddamom IV. so sťažnosťou na zverstvá Harkonnenov a žiadosťou o materiálnu podporu. Imperátor ho odmietol a on rýchlo pochopil, že o Dunu sa budú musieť postarať fremeni sami. Na sídelnú planétu Impéria sa už nikdy viac zrejme nevrátil.
Nariadil pokračovať vo vynakladaní obrovských súm vo forme korenia pre Kozmickú gildu -> na oplátku požadoval absolútny zákaz umiestňovania satelitov na obežnú dráhu Arrakis. Chcel tak zabrániť spozorovaniu zmien povrchu planéty pri jej terraformingu. Prinútil fremenov, aby prestali s krvavými obetami šaj-hulúdovi.
Imperátor a Landsraad ho menovali Sudcom zmeny a rozhodcom sporov - mal dohliadať na "výmenu stráží" medzi Harkonnenmi a Atreidmi na Arrakis. Dostal príkaz, aby čo najviac prehreškov proti zákonu zahral do autu a prehliadal. Ako imperiálny zamestnanec sa mal stať zábranou úteku vojvodu Leta Atreida a jeho rodiny k fremenom po pripravovanom útoku Harkonnenov. Jednoducho mu bolo prikázané, aby rod Atreidov zradil.
"Veľkosť je krátkodobý zážitok. Nikdy presne nezodpovedá skutočnosti. Sčasti závisí na fantázií ľudí, ktorá mýtus utvára. Človek ovenčený veľkosťou musí mať cit pre mýtus, ktorý ho opriada. Musí odrážať to, čo naňho dopadá. Musí mať sardonický úsmev. Ten ho odpútava od viery vo vlastné ašpirácie. Sardonické je všetko, čo mu umožňuje pohybovať sa v sebe samom. Bez tejto vlastnosti aj náhodná veľkosť človeka zničí."
princezná Irulán: Zobrané výroky Muad´Diba (D)
Prvé stretnutie s Paulom Atreidom ním otriaslo z dôvodu, ako presne zapadal chlapec do starodávnych fremenských legiend, na ktoré on ako vedec hľadel iba ako na kultúrne dedičstvo bez ďalšieho významu. Leteli na inšpekciu ťažby korenia do púšte. Mal spočiatku voči rodu Atreidov veľkú nedôveru a neveril, že budú iní ako Harkonneni. Všetci doteraz iba drancovali planétu bez toho, aby časť peňazí použili pre dobro jej obyvateľov. Počas inšpekčnej cesty však poznal, že vojvodovi záleží viac na ľuďoch ako na korení. Riskoval svoj život i život svojho syna, aby zachránil posádku továrne pred piesočným červom. Stratu vozidla pre ťažbu korenia odbil mávnutím ruky. Ohrozenie životov členov jeho posádky ho však vrcholne rozzúrilo. Liet si uvedomil, že napriek všetkému sa mu tento vojvoda začína páčiť...
Neskôr pri slávnostnej večeri v Arrakénskom sídle zažil ďalší šok -> keď počul slová lady Jessiky o túžbe premeniť Arrakis na zelenú planétu. Definitívne jeho mienku v prospech rodu Atreidov naklonilo jej rozhodnutie ponechať skleník v Arrakénskom panstve ako zverený majetok arrakiského ľudu. Počas večere musel opakovane klamať a používať polopravdy, aby chránil svoju úlohu v tajnej premene Arrakis, mladý Paul a lady Jessica však vďaka svojmu výcviku mnohé jeho klamstvá vycítili, v duchu sa čudujúc, čo ho k nim viedlo.
Keď počas útoku Harkonnenov a sardaukarov na planétu priletel Duncan Idaho so žiadosťou o pomoc pre Jessiku a Paula, súhlasil a pripojil sa k nemu. Oboch zavedli do núdzového fremenského skalnatého úkrytu - starej imperiálnej botanickej stanice. Paul ponúkol Lietovi svoju bezvýhradnú úplnú oddanosť -> takýto záväzok žiaden Atreides nikdy neporušil.
Kynesom ponuka otriasla -> cítil, že bola mienená smrteľne vážne. Rozhodol zaň osud: práve v tej chvíli zaútočili na ich úkryt (v ktorom bohužiaľ nefungoval generátor poľa chrániaci pred odhalením dištančnými detektormi) sardaukari v harkonnenských uniformách. Utiekol spolu s Paulom a Jessikou tajnou chodbou. Popísal im cestu, ktorou sa dostali k ukrytej toptére. Jedinou ich šancou bolo vletieť do vrcholu búrky. On sa od nich oddelil, aby prenasledovateľom sťažil pátranie.
Sardaukari ho však nakoniec zajali, predtým však ešte stihol odoslať svoje rozkazy o pátraní a ochrane Paula Atreida do síčskych komunít.
Na rozkaz baróna Vladimíra Harkonnena ho kapitán jeho osobnej stráže Nefud dostal lsťou z ich rúk. Mučili ho a vyhodili na púšti bez vody a filteršiat, aby jeho smrť vyzerala ako nehoda pri úteku.
Pod miestom kde ho vysadili práve dozrievalo ložisko (hniezdo) predkorenia, v ktorého výbuchu nakoniec zahynul, vtiahnutý do lona svojej planéty...
