Náboženstvo Impéria

Pred príchodom Paula Muad´Diba fremeni z Arrakis vyznávali náboženstvo, ktorého korene zrejme boli v učení maometského saari. Bolo však doň veľa prevzaté z ostatných náboženstiev. Potvrdením tejto domnienky je Chválospev na vodu, ktorý bol doslovne prevzatý z oranžsko-katolíckej liturgiky a vzýval príchod dažďových mračien, ktoré sa na Arrakis nikdy nevyskytovali. Boli tu i ďalšie a hlbšie styčné body medzi fremenským Kitáb al-Ibár a učením Oranžsko-katolíckej biblie, ilmu a fikhu.

"Neexistuje delenie na bohov a ľudí; splývajú spolu."

Muad´Dibove Príslovia (SD)

Akékoľvek porovnanie náboženských vyznaní, ktoré pred pôsobením Muad´Diba v Impériu prevládali, nemožno začať bez uvedenia hlavných vplyvov, ktoré tieto náboženstvá formovali:

• 1. Stúpenci Štrnástich mudrcov, ktorých základnou knihou bola Oranžsko-katolícka biblia a ich názory sú uvedené v Komentároch a ďalších materiáloch vydávaných Komisiou ekumenických vykladačov (KEV).

• 2. Bene Gesserit, ktorý interne popieral, že by bol náboženskou organizáciou, ale ktorý pôsobil za takmer nepreniknuteľnou oponou rituálnej mystiky, a ktorého výcvik, symbolika, organizácia a vlastné metódy výuky boli takmer bezo zbytku náboženského charakteru.

• 3. Agnostická vládnuca trieda (vrátane Kozmickej Gildy), pre ktorú bolo náboženstvo akýmsi bábkovým divadlom k pobaveniu a umravneniu ľudu, a ktorá verila, že všetky javy - dokonca i náboženské - možno v podstate vysvetliť iba mechanickým princípom.

• 4. Tzv. staroveké učenia - vrátane tých, ktoré sa vďaka zensunnitským pútnikom dochovali z prvého, druhého a tretieho islámskeho hnutia; novokresťanstvo z Chusuku; buddislámske varianty, aké prevládali na Lankiveili a Sikune; Harmonizované knihy zostavené z myšlienok Mahájanu Lankavatara, Zena Hekiganshu z III Delta Pavonis, tóry a talmudického Zaburu, ktorý prežíval na Salusa Secundus; príťažlivého rituálu Obeah; Muadhovho koránu pozostávajúceho z pravého ilmu a fikhu, ktorý sa zachovával medzi pestovateľmi ryže pundi na Caladane; hinduistických odnoží, ktorých výťahy možno nájsť v celom vesmíre vo vreckách piónov a konečne Služobníckeho džihádu.

• 5. Cesty do vesmíru - vplyv, ktorý utváral náboženské vyznania a jeho pôsobenie bolo a je tak univerzálne a prenikavé, že si zasluhuje zvláštne miesto.

Pohyb ľudí ďalekým vesmírnym priestorom počas sto desiatich storočí pred Služobníckym džihádom poznamenal náboženstvo neopakovateľným spôsobom. Ranné vesmírne lety, aj keď značne rozšírené, boli nepravidelné, pomalé a riskantné a v čase pred gildovným monopolom sa realizovali najpodivnejšími spôsobmi. Prvé vesmírne skúsenosti sa predávali iba obmedzene a skreslene a stali sa tak priamo potravou pre mystické špekulácie.
Náhle sa však stalo to, že vesmírny priestor dodal názorom na Stvorenie inú príchuť a iný zmysel. Ten rozdiel možno vidieť aj v najväčších náboženských úspechoch tohoto obdobia. Vo všetkých náboženstvách sa toho, čo je citom chápané ako posvätné, dotkla anarchia z vesmírnej temnoty.
Starodávne náboženské frázy sa premiešali a vzájomne preplietli, keď boli prispôsobované tak, aby znovu dobývali mysle a prinášali nové zvestovania.
Jednoznačné rozhodnutie nikdy nepadlo.

"Predstava, že celý systém môže byť prinútený pracovať lepšie, ak zaútočíme na jeho vedomé prvky, svedčí o nebezpečnej nevedomosti. Bol to častý nevedomý prístup tých, ktorí sa nazývajú vedcami a technológmi."

Hárk al-Ada: Služobnícky džihád (DD)

Počas tohoto obdobia sa hovorilo, že v novej interpretácií Genesis sa Bohu dovolilo konštatovať: "Milujte sa a množte sa a zaplňte vesmír, podrobte si ho a vládnite podivným šelmám a živým stvoreniam všetkého druhu, ktoré existujú na nekonečných pláňach i pod nimi."
Bol to čas čarodejníc, ktorých schopnosti neboli predstierané. To, aké v skutočnosti boli, možno vidieť v svetle faktu, že sa nikdy nevychvaľovali, ako sa zmocnili buričov.

"Náboženstvo je napodobovanie dospelého dieťaťom. Náboženstvo v sebe uzatvára minulosť: mytológiu, ktorá je len domnienkou, tajne predpokladanú dôveru vo vesmír, výroky, ktoré ľudia predniesli v boji za osobnú moc... to všetko premiešané s útržkami osvietenia. A najvyššie nevysloviteľné prikázanie vždy znie: "Nebudeš sa pýtať!" My to ale napriek tomu robíme. Porušujeme toto prikázanie dnes a denne. Dielo, do ktorého sme sa pustili, spočíva v oslobodení predstavivosti, zapriahnutiu predstavivosti k najhlbšiemu ľudskému tvorivému zmyslu."

Krédo Bene Gesseritu (PkD:H)

Potom prišiel Služobnícky džihád - dve generácie chaosu, križiacke ťaženie proti počítačom, mysliacim strojom a robotom schopným myslieť, ktoré začalo v roku 201 P.G. (Pred Gildou) a skončilo v roku 108 P.G.

"Princíp strojovej vakcíny: Každý technický prístroj obsahuje sám v sebe nástroje svojho opaku a svojho vlastného zničenia."

Gian Kana, hlavný patentový odborník Impéria (PkD:?)

Začala sa raziť nová idea: "Človeka nič nenahradí."

Prvé prikázanie - Nestvoríš stroj k obrazu mysle človeka.

Oranžsko-katolícka biblia (D)

Tieto dve generácie násilia znamenali pre celé ľudstvo duševný odpočinok. Ľudia sa pozreli na svojich Bohov a na svoje obrady a videli, že oboje je presýtené tým najstrašnejším zo všetkých pocitov - strachom z ctižiadostivosti.

"Všetka technika je podozrivá a je ju treba považovať za potencionálne nebezpečnú."

Služobnícky džihád, Príručka pre našich vnukov (PkD:H)

Náboženskí vodcovia, ktorých stúpenci prelievali krv miliárd, sa iba váhavo začali schádzať a vymieňať si názory. Tento krok podporovala Kozmická gilda, ktorá zahájila činnosť k získaniu monopolu na všetky medzihviezdne lety, a tiež Bene Gesserit, ktorý zjednocoval čarodejnice.
Z týchto prvých ekumenických stretnutí vzišli dva nové hlavné momenty:

• 1. Pochopenie, že všetky náboženstvá majú spoločné aspoň jedno prikázanie: "Nepokrivíš dušu."
• 2. Komisia ekumenických vykladačov (KEV).

"Toto sú ilúzie všeobecnej histórie, ktoré musí úspešné náboženstvo propagovať: Zlým ľuďom sa nikdy nedarí; len statoční si zaslúžia odmenu; čestnosť sa vypláca; činy hovoria hlasnejšie ako slová; dobro vždy zvíťazí; dobrý skutok je sám o sebe odmenou; každého zlého človeka možno napraviť; náboženské talizmany chránia pred posadnutosťou démonmi; iba ženy chápu dávne mystériá; bohatí sú odsúdení byť nešťastní..."

Z manuálu missionarie protectivy (DD)

KEV sa zišla na neutrálnom ostrove Starého sveta, v materskom lone všetkých základných náboženstiev. Zišla sa vo "všeobecnej viere, že vo vesmíre božská podstata existuje". Boli tu zastúpené všetky náboženstvá s počtom stúpencov presahujúcich jeden milión a všetci dospeli prekvapivo k okamžitej zhode na formulácií ich spoločného cieľa: "Sme tu preto, aby sme vyrazili základnú zbraň z rúk náboženstiev, ktoré stoja proti nám. Touto zbraňou je tvrdenie, že na ich strane je jedno a jediné zjavenie pravdy."

Jasot nad týmto "prejavom hlbokej zhody" sa ukázal byť predčasným. Dlhšie ako štandardný rok zostávalo toto prehlásenie iba oznámením KEV. Trubadúri skladali vtipné, ironické pesničky o "veteránoch", ako sa 121-člennej komisií začalo hovoriť. (Tá prezývka vznikla z jedného vtipu, ktorý využíval akronymum KEV k posmešnému premenovaniu delegátov na "Klub extra veteránov".) Jedna z týchto pesničiek, Ponurý spánok, prekonala čas od času renesanciu a je populárna ešte dnes:

"Zožeňte vence tragédie,
nežije ten, kto lenivo žije,
čas preňho nevyzváňa
a má už na kahánku.
Upadli veteráni
do ponurého spánku!"

Zo zasadania KEV sa občas dostali na verejnosť nepodložené správy. Tak sa hovorilo, že Komisia porovnáva náboženské texty a úplne nezodpovedne sa uviedlo, o aké texty ide. Tieto povesti nevyhnutne vyústili do anti-ekumenických nepokojov a samozrejme inšpirovali novú vlnu duchaplností.

Uplynuli tri roky. Členovia komisie oznámili, že pracujú na jedinej biblií a odstraňujú pritom "všetky patologické príznaky" náboženskej minulosti. "Tvoríme nástroj lásky, na ktorý sa bude hrať všetkými spôsobmi," prehlásili.
Mnohým pripadalo podivné, že toto prehlásenie vyvolalo tie najhoršie výbuchy násilia proti ekumenizmu. Dvadsať delegátov bolo svojimi kongregáciami odvolaných. Jeden spáchal samovraždu, keď ukradol vesmírnu fregatu a vletel s ňou do Slnka...
Historici odhadujú, že tieto nepokoje si vyžiadali osemdesiat miliónov životov, čo dáva asi 600 000 na každý svet, ktorý bol vtedy organizovaný do Zväzu landsraadu (vychádza 133 svetov - pozn.). Keď sa vezme do úvahy, aká bola vtedy doba nepokojná, nemusí byť tento odhad nijako prehnaný. Komunikácia medzi svetmi poklesla na jednu z najnižších úrovní.
Hlavnú hrádzu proti vtedajšej anarchií predstavovali zárodky Gildy, Bene Gesseritu a Landsraad, ktorý navzdory najväčším prekážkam neprerušil tradíciu pravidelných zasadaní dlhú dvetisíc rokov. Úloha Gildy bola jasná: zdarma poskytovať prepravu pre záležitosti Landsraadu a KEV. Avšak úloha Bene Gesseritu sa stráca v polotieni. Iste, bola to doba, kedy upevnil svoju moc nad čarodejnicami, preskúmal zákerné jedy, vyvinul výcvik prana-bindú a vymyslel missionariu protectivu. Ale bolo to tiež obdobie, ktoré videlo zrod Litánie proti strachu a kompiláciu knihy Azhar, toho bibliografického zázraku, v ktorom sa dochovávali veľké tajomstvá najpradávnejších vier. Boli to časy hlbokých paradoxov.

V KEV pracovali sedem rokov. Na deň siedmeho výročia slávnostne strhli závoj z Oranžsko-katolíckej biblie.
"Tu je dielo dôstojné a významné", oznámili. "Tu je nástroj, ako prinútiť ľudstvo, aby si uvedomilo samé seba ako to, čo stvoril len a len Boh."
Páni z KEV boli porovnávaní s archeológmi myšlienok, ktorých pri veľkolepom objavovaní už predtým objaveného inšpiroval Boh. Hovorilo sa, že odkryli "životaschopnosť veľkých ideálov uložených pod nánosom storočí", že "nabrúsili morálne imperatívy vychádzajúce z náboženského vedomia".
Spolu s O.K. bibliou predložili Liturgický manuál a Komentáre - v mnohých ohľadoch pozoruhodné diela nielen pre svoju hutnosť (rozsah menší ako polovica O.K. biblie), ale aj pre svoju otvorenosť a zmes sebaľútosti a pokrytectva.

"Ľudia nenachádzajúci odpovede na sannah (10 000 otázok zo šaríje) používajú teraz svoj vlastný rozum. Všetci hľadajú osvietenie. Náboženstvo je najstarší a najpočetnejší nástroj, pomocou ktorého sa ľudia usilujú pochopiť božský vesmír. Vedci hľadajú zákonitosť javov. Je úlohou náboženstva prispôsobiť človeka tak, aby tejto zákonitosti vyhovoval."

"Mnohé z toho, čo si hovorilo náboženstvo, prinášalo podvedome nepriateľský postoj voči životu. Skutočné náboženstvo však musí učiť, že život je naplnený radosťami lahodiacimi božiemu oku a že znalosť bez konania nie je znalosťou. Všetci ľudia musia pochopiť, že učenie náboženstva pomocou pravidiel a mechanického drmolenia je do značnej miery podvod. Správne učenie sa pozná ľahko. Človek si ho neomylne uvedomí preto, že v ňom prebudí ten pocit, v ktorom pozná, že je tým, kým sa vždy cítil."

Nastal chvíľkový pokoj...ten sa však rýchlo skončil. Poznali to najmä samotní delegáti KEV, keď sa vrátili do náručí svojich kongregácií. Jedenásť z nich bolo počas dvoch mesiacov zlynčovaných. Päťdesiati traja do roka všetko odvolali.
O.K. biblia bola verejne odsúdená ako dielo stvorené "arogantným rozumom". Prehlásilo sa, že jej stránky hýria zvádzavým záujmom o logiku. Začali sa objavovať prepracované vydania, ktoré spoliehali na všeobecne uznávanú symboliku (kríž, polmesiac, operený had, dvanásť svätých, vychudnutý Budha a podobne) a skoro sa stalo zrejmé, že nový ekumenizmus staré povery a viery nepohltil. Predseda KEV Toure Bomoko, zensunnitský ulamá a jeden zo štrnástich delegátov, ktorí nikdy nič neodvolali (ľudovo nazývaných Štrnásť mudrcov) vystúpil na verejnosť a konečne priznal, že KEV urobila chybu.
"Nemali sme sa pokúšať vytvoriť nové symboly", uviedol. "Mali sme si uvedomiť, že sa od nás nechce, aby sme do všeobecne uznávaných náboženských vier zavádzali neistoty, že sa od nás nechce, aby sme okolo boha rozvírili hladinu zvedavosti. Denne sa stretávame s údesnou nestálosťou ľudí, avšak pripúšťame, aby sa naše náboženstvá stali strnulejšie a ovládanejšie, konformnejšie a despotickejšie. Čo je to za tieň, ktorý leží cez cestu božského prikázania? Je to varovanie, že inštitúcie pretrvávajú, že symboly pretrvávajú, aj keď stratili svoj význam, a že súhrn všetkých dostupných znalostí neexistuje."
Trpkosť dvojakého ostria v tomto "priznaní" Bomokovým kritikom neunikla a krátko nato bol predseda prinútený utiecť do exilu a jeho život závisel na mlčanlivosti Gildy. Bomoko údajne zomrel na Tulapine, ctený a milovaný; jeho posledné slová: "Náboženstvo musí zostať východiskom pre ľudí, ktorí si pre seba hovoria: Nie som takým človekom, akým by som chcel byť. A nesmie sa nikdy ponoriť do davu samoľúbych." Bomokove prorocké slová o pretrvávaní inštitúcií sa mali neskôr potvrdiť - o 90 generácií neskôr prenikla O.K. biblia a Komentáre celým náboženským vesmírom.

"Hovorí sa, že ľudia ľpejú na imperiálnej vláde, pretože vesmír je nekonečný. Bez zjednocujúceho symbolu si pripadajú osamelí. Pre osamelých ľudí je imperátor pevným bodom. Môžu sa k nemu obrátiť a povedať: Vidíte, tam je. On nás zjednocuje. Možno že náboženstvo slúži rovnakému účelu."

Scytale (SD)

Keď Paul Muad´Dib stál s pravou rukou spočívajúcou na kamennej schránke s lebkou svojho otca (s požehnanou pravicou, nie s ľavicou zatratených), citoval slovo od slova z Bomokovho odkazu:
"Vy, ktorí ste nad nami zvíťazili, povedzte si sami pre seba, že Babylon padol a že jeho stavby boli vyvrátené. Ja vám napriek tomu hovorím, že človek zostáva, aby bol súdený, každý na svojej vlastnej lavici obžalovaných. Každý človek je malá vojna."

Fremeni o Muad´Dibovi hovorili, že je ako Abu Zide, ktorého fregata neposlúchla Gildu a letela jedného dňa tam a späť. Výraz tam použitý týmto spôsobom sa v priamom vzťahu k fremenskej mytológií chápal ako zem rúhu, alám al-mithálu, kde nepôsobia žiadne obmedzenia.
Paralela medzi týmto prirovnaním a Kwisatzom Haderachom je na prvý pohľad zrejmá. Kwisatz Haderach, ktorého Sesterstvo hľadalo pomocou svojho genetického plánu, sa totiž interpretoval ako "skrátenie cesty" alebo "ten, ktorý môže byť na dvoch miestach súčasne".
Možno však ukázať, že obe tieto interpretácie mali priame korene v Komentároch: "Keď zákon a náboženská povinnosť jedno sú, vaše jástvo obopína vesmír."
O sebe Muad´Dib povedal: "Som sieťou v mori času, slobodne loviacou v budúcnosti i minulosti. Som pohyblivá membrána, z ktorej neunikne žiadna možnosť."
Tieto myšlienky sú úplne totožné a ozývajú sa z 22.kalimy v O.K. biblii, kde sa hovorí: "Nech je alebo nie je myšlienka vyslovená, je skutočná a má silu reality."
Ale až keď prenikneme do Muad´Dibových vlastných komentárov v "Stĺpoch vesmíru", ako ich interpretujú jeho duchovní, kwizara tafwídovia, pochopíme, za čo všetko vďačí KEV a zensunnitským fremenom:

Muad´Dib: "Láska a povinnosť jedno sú, tak to je. Ale nezabudnite na tieto obmedzenia. Takto si nikdy plne neuvedomíte vlastné ja. Takto zostanete ponorení do pospolného tau. Takto vždy budete menej ako individualita."
O.K. biblia: Úplne rovnaká formulácia. (61. zjavenie)

Muad´Dib: "Náboženstvo sa často podieľa na vytvorení mýtu o pokroku, ktorý nás chráni pred hrôzami neistej budúcnosti."
Komentáre KEV: Úplne rovnaká formulácia. (Podľa Knihy Azhar siahal pôvod tohto konštatovania až k náboženskému spisovateľovi Nešúovi v prvom storočí, ide o parafrázu.)

Muad´Dib: "Ak dieťa, neškolená osoba, nevzdelaná osoba alebo nepríčetná osoba vyvolá problémy, je to chyba autority, že také problémy nepredvídala a nepredišla im."
O.K. biblia: "Akýkoľvek hriech možno pripísať, aspoň sčasti, prirodzenému sklonu k zlu, ktorý boh chápe ako poľahčujúcu okolnosť." (Podľa Knihy Azhar siaha pôvod tohto konštatovania až k semitskej tóre.)

Muad´Dib: "Natiahni ruku a uži, čo ti opatril boh, a až budeš nasýtený, blahoreč mu."
O.K. biblia Parafráza rovnakého významu. (Podľa Knihy Azhar siaha pôvod tohto konštatovania v trochu pozmenenej forme až k prvému islamu.)

Muad´Dib: "Láskavosť je počiatkom krutosti."
Fremenský Kitáb al-Ibár: "Význam láskavého boha je niečo strašného. Nedal nám boh spaľujúce slnko (Al-Lát)? Nedal nám boh matky vlhkosti (Ctihodné matky)? Nedal nám boh šajtána (iblísa, satana)? A od šajtána nedostali sme záhubu rýchlosti?" (V tomto bol pôvod fremenského príslovia: "Náhlivosť pochádza od šajtána." Vezmite do úvahy, že na každých 100 kalórií uvoľnených pri telesnom pohybe - náhlivosti - sa z tela vyparí asi 180 ml potu. Fremenský výraz pre pot bol bakka alebo slza a podľa jednej výslovnosti znamenal "podstata života, ktorú šajtán žmýka z tvojej duše.")

Buď opustíme dlho uznávanú teóriu relativity, alebo prestaneme veriť, že môžeme sústavne a presne predpovedať budúcnosť. Áno, znalosť budúcnosti vyvoláva celú škálu otázok, ktoré nemôžu byť zodpovedané za obvyklých predpokladov, ibaže si za prvé predstavíme Pozorovateľa stojaceho bokom od Času a za druhé anulujeme všetok pohyb. Pokiaľ prijmeme teóriu relativity, môže byť dokázané, že Čas a Pozorovateľ musia byť voči sebe navzájom v pokoji, inak nastanú nepresnosti. To zdanlivo znamená, že je nemožné predpovedať budúcnosť. Ako teda vysvetlíme, že vážení vedci o tento vizionársky cieľ neustále usilujú? Ako teda vysvetlíme Muad´Diba?

Hárk al-Ada: Prednášky o predpovedaní budúcnosti (DD)

Koneywell považoval príchod Muad´Diba za "nábožensky načasovaný", ale načasovanie s ním malo spoločné iba málo. Ako sám Muad´Dib povedal: "Som tu, tak..."

Pre pochopenie Muad´Dibovho náboženského vplyvu je však nevyhnutné, aby ste nestratili zo zreteľa jednu skutočnosť: fremeni boli ľuďmi púšte, ich predkovia boli po všetky generácie zvyknutí na nepriateľskú prírodu. Mysticizmu sa darí, keď človek prežíva každú sekundu tým, že prekonáva vyložené nepriateľstvo. "Si tu, tak..."
S takou tradíciou bolo utrpenie prijateľné - snáď podvedome ako trest, ale prijateľné. A je dobré si všimnúť, že fremenské obrady takmer úplne zbavovali človeka pocitu viny. Nebolo to tak iba preto, že ich zákon a náboženstvo boli totožné a za hriech považovali odoprenie poslušnosti. Je pravdepodobne pravdivejšie uviesť, že sa fremeni ľahko sami zbavovali viny, pretože ich každodenná existencia vyžadovala brutálne rozhodnutia (často smrteľné), ktoré by v pohostinnejšom svete poznamenali človeka bremenom neznesiteľnej viny.
Toto je pravdepodobne jeden z koreňov dôrazu, aký fremeni kládli na povery (bez prihliadnutia k duchovnej starostlivosti missionarie protectivy). Čo na tom, že dunivé piesky boli osudovým znamením? Čo na tom, že musíš dať znamenie päsťou, keď prvý krát uvidíš Prvý mesiac? Vlastné telo človeka a jeho voda patrili kmeňu. A záhada života nebol problém na riešenie, ale skutočnosť, ktorá sa musela žiť. Osudové znamenia ti pomáhajú si to uvedomiť. A pretože si tu a pretože máš náboženstvo, víťazstvo sa ti nakoniec nemôže vyhnúť. Kralizec.
Ako učil Bene Gesserit celé storočia, dávno predtým, než sa dostal do styku s fremenmi: "Keď náboženstvo a politika idú v rovnakom kočiari a keď ten koč ťahajú žijúci svätci (barakovia), nič sa im nemôže postaviť do cesty."

Muad´Dib učil zmiereniu, splynutiu cirkvi a štátu, vedeckého rozumu a viery, pokroku i tradície. Učil, že neexistujú žiadne neprekonateľné protiklady, iba ak vo viere ľudí a občas v ich snoch. Človek objavuje budúcnosť v minulosti a oboje je súčasťou jedného celku.

Faktickú moc v Impériu začal preberať do rúk kvizarat. (Pojmy ako mahdíovské alebo muad´dibovské náboženstvo, Zlatý kalich a pod. majú v podstate rovnaký alebo veľmi podobný obsah - autor.) Muad´Dibov fremenský džihád rozpútal nespočetné mesiášske sny vesmíru. Každý národ podrobený džihádom začal snívať o vodcovi, ktorý raz príde.
Ľudia hnaní hlbokým náboženským inštinktom prichádzali na Arrakis, aby hľadali vzkriesenie. Nazývali Arrakis miestom neznámeho, kde sa vysvetlia všetky záhady...

Kvizarat potom využila a Muad´Dibove učenie pokrivila Alia vo svoj mocenský prospech... a jej kňazi sa nakoniec stali (Aký to paradox!) vrahmi Muad´Diba, toho, koho tak veľmi uctievali...

"Ako toľko iných náboženstiev, aj Muad´Dibov Zlatý elixír života degeneroval do povrchného čarodejníctva. Jeho mystické znamenia sa stali iba obyčajnými symbolmi pre hlbšie psychologické procesy, a tieto procesy sa samozrejme vymkli kontrole. Potrebovali živého boha a nemali ho. Túto situáciu napravil až Muad´Dibov syn."

Výrok, ktorého autorom je údajne Lu Tung-Pin (Lu, Hosť jaskyne) (DD)

Potom však došlo k ďalšiemu zvratu a na trón nastúpil Božský imperátor Leto II. Vládol tisícky rokov a stal sa symbolom náboženského uctievania i nenávisti, i keď on sám náboženstvo považoval iba za spôsob ako sa dostať či udržať pri moci. Všetky ostatné náboženstvá potlačil (ale úplne zničiť sa mu ich nepodarilo) a nahradil ho svojim monoteizmom.

"Náboženstvo viedlo vždy k rétorickému despotizmu. Ten vedie k proroctvám, ktoré sa úmyselne napĺňajú a k ospravedlneniu za akúkoľvek nechutnosť. Skrýva zlo za hradbami samoľúbosti, ktorá odoláva akýmkoľvek argumentom proti tomu zlu. Používa zámerne skreslené významy, aby diskreditoval opozíciu. Jezuiti tomu hovorili "upevniť základňu moci". Vedie to priamo k pretvárke, ktorú ale prezradí rozpor medzi činmi a ich vysvetlením. Nikdy spolu nie sú v súlade. A konečne vládne prostredníctvom pocitu viny, pretože pretvárka vyvoláva hon na čarodejnice a potrebu obetných baránkov. Mocenské základne sú veľmi nebezpečné, pretože priťahujú ľudí, ktorí sú skutočne šialení, ľudí, ktorí túžia po moci iba pre moc samotnú. V tieni každého náboženstva číha nejaký Torquemada."

Leto II. Moneovi (BID)

Preto náboženstvo v podstate potlačoval a i Bene Gesserit bol pre svoj vonkajší náboženský plášť v nemilosti.

S každým novým dňom sa stávate čoraz menej skutočnými, stále cudzejšími a vzdialenejšími, líšite sa od toho, čím som v ten nový deň ja. Ja som jediná skutočnosť a vy, pretože sa odo mňa líšite, skutočnosť strácate. Čím zvedavejším sa stávam, tým menej zvedaví sú tí, ktorí ma uctievajú. Náboženstvo potlačuje zvedavosť. To, čo robím, uberá mojim uctievačom na význame. Tak sa jedného dňa stane, že ja nebudem robiť nič a všetko to vrátim vydeseným ľuďom, ktorí toho dňa zistia, že sú sami a že musia sami za seba jednať.

Leto II.: Ukradnuté denníky (BID)

Po jeho smrti došlo k búrlivým zmenám, Hladomoru a Rozptylu. Objavili sa nové svetské i náboženské sily (Ctené Matre, Veľká viera Bene Tleilaxu, Cirkev Rozdeleného boha a ďalší), žiadna z nich však už nezískala takú moc, ktorú držal v rukách Božský imperátor...