Glossu Rabban
Glossu Rabban alias Mudír Nahjá alias knieža z Lankiveilu (10 132(D) - 10 193(D), najstarší synovec Vladimíra a syn Abulurda Harkonnena a Emmi Rabban, predpokladaná budúca hlava rodu, túto úlohu však neskôr prevzal jeho mladší brat Feyd-Rautha. Priezvisko dostal podľa lankiveilskej tradície po matke. Priezvisko Harkonnen prijal po tom, čo bol adoptovaný do rodiny siridara baróna. Rabban bolo meno zo ženskej rodovej línie. Mal nízku zavalitú postavu, hranatú širokú tvár, krátke hnedé vlasy, ľadovo modré, blízko k sebe posadené oči so sklonom k škuľavosti, mäsité pery, mohutné svaly so širokými ramenami, sklon k priberaniu a hlboký hlas. Viac sa podobal na matku. V strednom veku pomerne výrazne pribral. Nebol veľmi inteligentný, čo nahradzoval výbušnou, násilníckou a krutou povahou, dokonca i na Harkonnena.
Jeho obľúbenou zábavkou boli lovy na ľudí (deti). Jedným z lovených bol i malý Duncan Idaho, ktorému sa ako jedinému podarilo utiecť a s pomocou Janess Milamovej sa dostať na Caladan. Stálo ju to následne život, keď ju dal Rabban predhodiť piesočnému červovi.
Rabban bol tiež vykonávateľom plánu baróna Vladimíra Harkonnena na vyvolanie vojny medzi rodom Atreidov a Bene Tleilaxom -> pilotoval nekoráb, ktorý z pozície tesne pri atreidskej fregate vypálil a zničil jednu z tleilaxanských lodí.
"Používať neovládanú silu znamená vydať sa napospas silám mocnejším."
Benegesseritský axióm (SD)
O 12 rokov neskôr pôsobí vo funkcií dočasného správcu Arrakis.
Spolu s barónom Vladimírom Harkonnenom navštívil Wallach IX (účelom bolo získať liek na jeho chronickú chorobu) a bez jeho dovolenia sa použitím nekorábu pokúsil Bene Gesserit prinútiť k spolupráci silou. Neuspel a s nekorábom havaroval. Zároveň Sesterstvo získalo protizbraň na barónove vydieranie.
Rozzúrený barón ho poslal za trest na 2 roky do vyhnanstva na Lankiveil, kde došlo vážnej roztržke a hlbokému odcudzeniu medzi ním a jeho rodičmi, ktorými vždy v duchu pohŕdal. Zničil totiž miesto párenia kožušinových veľrýb vo fjorde Tula a okolité rybárske dediny sa vyľudnili.
V roku 10 171 došlo na Lankiveili k zničeniu horského mesta Bifrost. Rabbanov otec požiadal Vladimíra Harkonnena o jednorazové odpustenie dane. Barón to preto posiela Rabbana "vybaviť"... Odpoveďou bol masaker obyvateľov, ktorí mesto rekonštruovali a vražda jeho starostu. Pritom to bol jeho vlastný starý otec.
Keď sa zúčastnil inšpekcie obsidiánových baní na Giedi Prime, zaútočil naň neznámy otrok (Gurney Halleck). Ako odplata ho čakalo "predstavenie" s opakovaným znásilnením a vraždou jeho sestry samotným Rabbanom. V Dune sa píše, že bol zodpovedný za životy jeho rodiny a za jazvu na tvári.
V roku 10 173-4 adoptoval barón Vladimír Harkonnen jeho i Feyd-Rauthu a Rabban sa tak stal barónovým budúcim dedičom. Odňal svojho brata z rúk vlastných rodičov a priviedol ho na Giedi Primu, aby sa tam vychovával ako pravý Harkonnen.
Pri náhodnej kontrole barónových nelegálnych zásob melanže zistil, že úkryt na Lankiveili je prázdny. Mučením dedinčanov zistil, kto je za to zodpovedný a s chladnou zúrivosťou vlastnému otcovi zlomil väz. Od tejto chvíle si nechával hovoriť Beštia...
Rozzúrený barón sa rozhodol dať mu za tento čin príučku a na smrť ho vystrašil navonok pevným rozhodnutím dať ho popraviť.
Na scéne sa znovu objavil o mnoho rokov neskôr, kedy sa ho barón Vladimír Harkonnen rozhodol nasadiť ako neľútostného a brutálneho vládcu (guvernéra) Arrakis po úspešnom násilnom prebratí planéty z rúk rodu Atreidov. Pôvodne bol pre túto úlohu určený Piter de Vries, avšak po jeho zabití musel použiť človeka vlastnej krvi, aby na Arrakis zaviedol hrôzovládu. Barónovým cieľom bolo, aby Rabbana ľud čo najviac nenávidel a aby potom privítal jeho nástupcu Feyd-Rauthu ako osloboditeľa. Rabban však už v minulosti ako regent siridar na Arrakis pôsobil.
Dostal od baróna pokyny vyžmýkať Arrakis do posledného solára; bolo nutné zaplatiť extrémne náklady za inváziu na planétu. Niesli totiž finančné bremeno celej akcie, platili dokonca i za prevoz sardaukarov. Rozkazy zneli príjem a neľútostná päsť... Do svojich skutočných plánov ho - na rozdiel od jeho mladšieho brata Feyd-Rauthu - nezasvätil...
Zaujímavé je, že i napriek svojej nižšej inteligencií cítil, že fremeni sú oveľa viac ako neškodná a bezvýznamná púštna banda, za ktorú ju považoval jeho strýko. Viedol proti nim dlhý, v podstate beznádejný boj, najmä odvtedy, čo mu barón prestal poskytovať materiálnu podporu. Opevnil dediny v grabenoch tak, že sa stali takmer nedobytné, ale prestal byť tak mobilný. Stratil iniciatívu a tak prakticky prehral vojnu. Situácia sa preňho začala pomaly stávať neudržateľnou, pokúšal sa márne uzavrieť s fremenmi prímerie a zmiernil teror, bolo však už neskoro.
Po pristátí imperátorových síl na Arrakis ho barón vyslal spolu s Feyd-Rauthom na obhliadku opevnení. Zomrel počas víťazného fremenského útoku na sardaukarský hlavný stan pri Arrakéne.