Arrakis

Hviezdna obloha so súhvezdím Canopus.

Arrakis, tretia planéta hviezdnej sústavy Canopus. Fremeni ju volali Duna, neskôr známa i pod menom Rakis. Mala dva Mesiace. Menší z nich, označovaný jednoducho Druhý mesiac, bol pozoruhodný tým, že silueta vytvorená sfarbením jeho povrchu pripomínala myš klokanovitú. (Jej "chvost" slúžil fremenom ako ukazovateľ smeru.) Označoval sa niekedy aj ako "neveriaci" a na oblohe mal farbu namodralej slonoviny. Hlavný satelit sa volal rovnako jednoducho Prvý mesiac. Vychádzal na oblohu v noci ako prvý a na svojom povrchu mal charakteristický zreteľný obrys ľudskej päste.

Na oblohe ďalej žiarilo súhvezdie Pútnika, ktorého "ruka" ukazovala na Foum al-Hout, polárnu hviezdu juhu a Muad´Dib ("Myš"), ktorého "chvost" mieril na sever. Fremenov vodievali i Ukazovatele alias Fremenské šípy (súhvezdie).

Planéta Arrakis z filmu Duna (1984).

V našom reálnom svete existuje hviezda známa pod oficiálnym názvom Mu Draconis, nesúca aj názvy Arrakis, Errakis, Al Rakis a El Rakis. [1] (Informáciu a zdroj poskytol Mahdí).

"Os otáčania planéty Arrakis zviera pravý uhol s polomerom jej obežnej dráhy. Samotná planéta nie je guľa, ale skôr niečo ako vreteno, dosť široké okolo rovníka a zužujúce sa k pólom. Vyvoláva to dojem umelosti, akoby táto planéta bola kedysi dávno umelo vytvorená."

Správa Tretej imperiálnej komisie (PkD:C)

Celá planéta bola vlastne obrovskou púšťou (od 60° severnej šírky až po 70° južnej šírky), voda sa na povrchu vyskytovala iba v malom množstve v polárnych čiapočkách (ťažili ju a predávali obchodníci s vodou za vysoké ceny - večne zmrznutá pôda sa jednoducho vyvarila). Na návštevníkov pôsobila dojmom neúrodnej pustatiny bez života. Pokusy dostať vodu z hlbinných vrtov boli neúspešné - voda, na ktorú spočiatku narazili, z neznámych dôvodov vždy krátko nato vyschla. Analýza vzoriek z vrtov priniesla iba stopy rastlinných alebo živočíšnych látok, nič určitého.
Vo voľnej púšti bolo možné prežiť dlhší čas iba oblečený vo filteršatách. Púšť samotná bola veľmi nebezpečná: okrem nedostatku vody a piesočných červov tu hrozili oblasti dunivého piesku a slapové prachové panvy. Bola jediným známym zdrojom melanže vo vesmíre až do času po smrti Božského imperátora Leta Atreida II., kedy sa ju Bene Tleilaxu podarilo syntetizovať biologickou cestou vo svojich nádržiach.

Planéta bola v ďalekej minulosti bohatá na vodu. Boli sem však neznámou entitou dovezené piesočné pstruhy, ktoré sa tu rozmnožili tak, že si s nimi ekosystém nedokázal poradiť. Pstruhy uzatvorili existujúcu vodu hlboko v podzemí a premenili planétu na púšť. Iba na takejto planéte totiž mohli prejsť do svojho ďalšieho štádia - do štádia piesočného červa.
O tom, aká tu bola voda vzácna svedčí hlavný spôsob platenia dane na Arrakis -> fai i to, že voda tu bola hlavným platidlom.

"Najhorším možným konkurentom pre akýkoľvek druh života je on sám. Každý druh konzumuje určité nevyhnutné živiny. Rast je obmedzený tou živinou, ktorá je k dispozícií v najmenšom množstve. Tá najnepriaznivejšia podmienka ovláda tempo rastu. (Zákon minima)

Z "Arrakiských poučení" (KD)

Domorodé obyvateľstvo bolo rozdelené do dvoch skupín: prvá sa označovala termínom fremeni, druhú tvorili ľudia z grabenov, líst a panov. Do určitej miery uzatvárali medzi sebou partnerstvá -> dedinské ženy dávali prednosť fremenským mužom a muži z dedín zasa fremenským ženám.
Počas vlády Harkonnenov mali fremeni zákaz prístupu do mestských oblastí.

"Uhladenosť pochádza z miest, múdrosť z púšte."

fremenské príslovie (D)