Melanž: Porovnání verzí

Z Herbert's dune
>Historik
m (Zamyká „Melanž“ [edit=autoconfirmed:move=autoconfirmed])
 
(Nejsou zobrazeny 2 mezilehlé verze od stejného uživatele.)
Řádek 1: Řádek 1:
{{zamknuté}}
'''Melanž''', tiež '''korenie''' alebo '''korenie všetkého korenia'''  
'''Melanž''', tiež '''korenie''' alebo '''korenie všetkého korenia'''  


Řádek 83: Řádek 84:




ty4dfx  <a href="http://lmmuyizuucuo.com/">lmmuyizuucuo</a>, [url=http://mknwlxfbxbsf.com/]mknwlxfbxbsf[/url], [link=http://rbbdbvtuajhb.com/]rbbdbvtuajhb[/link], http://xyrcyybrjekx.com/
== Zdroj ==
*Herbert B., Anderson, K. J.: ''[[História Duny: Služobnícky džihád]]''
 
 
 
[[Kategorie:Drogy]]

Aktuální verze z 19. 4. 2010, 16:28


Melanž, tiež korenie alebo korenie všetkého korenia


Melanž, -e (ž), pôvod neistý (pravdepodobne odvodený zo starej terranskej franštiny): 1: zmes korenia 2: korenie planéty Arrakis (Duna). Jeho geriatrické vlastnosti prvý krát zaznamenal Jansúf Ashkoko, kráľovský chemik za vlády Šakáda Múdreho; arrakénska melanž, nachádzaná iba v najhlbších púštiach Arrakis, bola spájaná s prorockými víziami Paula Muad´Diba (Atreida), prvého fremenského Mahdího; používajú ju tiež navigátori Kozmickej Gildy a Sesterstvo Bene Gesserit.

Kráľovský slovník, V. vydanie (DD)

História Duny: Služobnícky džihád uvádza, že Šakád Múdry (uvedený ako Shakkad) nebol imperátorom, ale oným spomínaným chemikom.
O melanž bol spočiatku len malý záujem: planéta bola mimo bežných trás, a teda dlhý čas obchodne nezaujímavá.


Melanž, známa tiež ako korenie (v bežnej galaštine existuje pre ňu 28 rôznych slov). Jej jediným zdrojom v Známom vesmíre bola púštna planéta Arrakis - Duna. Jej množstvo ani zdroj nie sú, respektíve do čias imperiálneho planetológa Pardota Kynesa neboli všeobecne známe. (A ani potom.) Na Arrakis sa vyskytovala prakticky všade: vo vzduchu i jedle.


"Konkrétnou úlohou našej neoficiálnej misie bolo preskúmať neobývané svety, či sa na nich nenachádza iný zdroj melanže, na ktorej je závislá tak veľká časť Impéria. Zdokumentovali sme cesty mnohých našich kormidelníkov a navigátorov, ktorí prepátrali stovky planét. Do dnešného dňa sme však bohužiaľ nemali úspech. Jediným zdrojom melanže v známom vesmíre zostáva púštna planéta Arrakis. Gilda, CHOAM a ostatní, ktorí sú na melanži závislí, musia i naďalej zostať nevoľníkmi Harkonnenského monopolu. Avšak prieskum odľahlých území z hľadiska planetárnych systémov a nových surovinových zdrojov napriek tomu priniesol svoje ovocie. Detailné prieskumy a orbitálne mapy na priložených archoch riduliánskeho kryštálu budú mať pre CHOAM nepochybný komerčný význam. Vzhľadom k tomu, že sme splnili svoju časť zmluvy podľa dopredu dohodnutých špecifikácií, žiadame týmto, aby CHOAM previedla príslušnú platbu na oficiálnu centrálu Gildovnej banky na Spojke."

správa Kozmickej Gildy pre CHOAM (PkD:A)


Kontajner s Navigátorom vo filme Duna (1984).

Táto látka bola krvou Impéria. Impérium v podstate existovalo iba vďaka jej existencií. A dôvody?

  1. Umožňovala cestovanie vesmírom. Kozmická Gilda ňou plnila kontajnery, v ktorých žili jej navigátori. Melanž im umožnila upadnúť do "navigačného tranzu", pri ktorom "videli" bezpečnú transsvetelnú trasu skôr, ako ňou loď preletela.
  2. Predlžovala život (minimálne štvornásobne oproti priemernej dĺžke), chránila zdravie a dodávala životnú energiu (pravdepodobne cez posilnenie ľudského imunitného systému). Bola na nej závislá prakticky celá vládnúca vrstva Impéria. Dokonca ju v malých množstvách užívala i rozsiahla stredná vrstva. Vyvolávala určitú imunitu voči niektorým z najbežnejších jedov.
  3. Nepriamo na nej závisela i existencia Bene Gesseritu, respektíve ich Ctihodných matiek. Kandidátka na fremenskú Ctihodnú matku musela transformovať "jed osvietenia" -> produkt púštneho červa, ktorý je súčasťou vývojového cyklu melanže.
  4. Bola najdôležitejšou obchodnou komoditou. Na imperiálnom trhu sa jej cena pohybovala až okolo 500 - 620 000 solárov za 10 gramov. Bez nej by došlo ku kolapsu imperiálneho obchodu. Počas ekologickej transformácie došlo postupne k vyhynutiu piesočných červov a cena melanže sa dostala do nepredstaviteľných výšok. 3000 rokov po ich vyhynutí mal najväčšiu zásobu Božský imperátor Leto II., určité zásoby mala Gilda, Bene Gesserit a malé množstvá boli medzi zbytkami veľkorodov.
  5. Muad´Dib tvrdil, že bola kľúčom k jeho vešteckým schopnostiam.


"Príroda postupovala nevysvetliteľne dopredu a späť, aby vytvorila toto úžasné, rafinované Korenie. Láka to k myšlienke, že iba božský zásah mohol vytvoriť látku, ktorá na jednej strane predlžuje ľudský život a na druhej otvára vnútorné dvere psychiky, vedúce k zázrakom Času a Stvorenia."

Hidar Fen Ažidika - Laboratórne poznámky o podstate melanže (PkD:H)


Vzhľadom k významu melanže malo léno na Arrakis obrovskú finančnú i politickú hodnotu. Právo udeliť ho mal Imperátor, pričom jeho rozhodnutie pravdepodobne podliehalo schváleniu CHOAM. Získal ho na niekoľko desiatok rokov niektorý z veľkorodov, zväčša za zásluhy alebo ako potvrdenie svojej politickej či hospodárskej sily.


"Prepátraných dvesto tridsať osem planét, mnohé z nich na hranici obývateľnosti. Surovinový prieskum zistil mnoho cenných materiálov, zahrnutých v prehľade. Mnohé z týchto planét stoja za bližší prieskum, či už pre ťažbu minerálov alebo pre možnú kolonizáciu. Ale rovnako ako v predchádzajúcich správach, korenie nájdené nebolo."

správa pre imperátora Rafaela Corrina, prehľad nezávislého prieskumu (III. expedícia, PkD:A)


Ťažba melanže bola mimoriadne nákladná. Využívali sa k tomu obrovské mechanické továrne na korenie (veľký nákladový priestor + ťažobné bagre) v spojení s mobilnými pozemnými jednotkami (seizmické sondáže, odber vzoriek, mapovanie žily), obrovskými transportnými karyólmi, sledovacími očkami (pátranie po červích stopách) a bojovými ornitoptérami (ochrana skupiny pred ľudskými nepriateľmi). Ťažbu sprevádzalo veľké riziko a obrovské materiálne i ľudské straty - zisk bol však ešte oveľa vyšší. Melanž sa po vyťažení vo viacerých fázach čistila - v 2. fáze sa na to používala gridexová mriežka.

Korenie sa ťažilo hlavne v blízkosti Štítového valu. Pri ťažbe sa oddelilo od piesku v odstredivke a zvyšný piesok sa odsával ventilátormi von z továrne. Tak vznikal v mieste ťažby charakteristický žltý oblak piesku nízko nad povrchom púšte.

Surová melanž mala intenzívnu pižmovo škoricovú vôňu a oranžovú farbu. Jej základná zložka bola silne alkalická (zásaditá) a po kontakte s roztokom kyseliny búrlivo reagovala a menila sa na zelenú penu. Chutila po škorici, ale po každom užití mala trochu odlišnú chuť -> vyvolávala pocit uvedomelého vnemu, ktorý vytváral organizmus, keď zistil, že je mu niečo príjemné. V malých množstvách bola mierne návyková, ale ak sa dodávala organizmu v množstve väčšom ako 2 gramy na 70 kilogramov živej váhy denne, spôsobila veľmi silnú závislosť. Tá sa navonok prejavila sýto modrým zafarbením očného beľma. Fremeni tento jav označovali ako Ibádove oči. Závislosť bola trvalá a odoprenie prísunu melanže znamenalo smrť.

Príjem veľkých dávok korenia spôsobovalo psychické zmeny, ktoré boli u obyčajných ľudí potlačené v podvedomí, kde nemohli spôsobiť vážnejšie poruchy. U geneticky predisponovaných jedincov a po špeciálnom výcviku duševných schopností mohli vyvolať závažné zmeny duševných procesov -> ako k tomu došlo u Paula Atreida.

Melanžový odpad využívali fremeni ako palivo a hnojivo. Melanž tiež fermentovali. Bola súčasťou viacerých potravín a nápojov, napr. melanžového piva, obľúbeného nápoja padišáha imperátora Elrooda IX. Vytvárali sa z nej alebo z odpadov z nej korenné vlákna, papier, olej, povrazy a látky. Melanžový destilát používali na výrobu plastov a paliva.

Zbytkové korenie sa používalo ako surovina na výrobu filmbázy.

Korenná esencia - silný melanžový koncentrát? zmes vody a melanže? Podľa záznamov Bene Gesseritu a Ústnej histórie údajne pôsobila na červa ako silný jed, zabila ho, iniciovala jeho rozpad a nakoniec mala za následok vznik piesočných pstruhov. Bola to žiarivo modrá tekutina.


O odhalenie jej podstaty nebol dlhodobo záujem. Každý držiteľ léna, vediac, že ho má pridelené iba na niekoľko desiatok rokov, sa snažil z monopolu na Arrakis získať čo najväčší prospech -> záujem bol iba o množstvo vyťaženej melanže, nie o pôvod.

V podstate až padišáh imperátor Elrood IX. sa snažil prísť na to, čo vlastne melanž je a vyslal na Arrakis imperiálneho planetológa Pardota Kynesa. Krátko na to mu Hasimir Fenring, priateľ korunného princa Shaddama, vnukol myšlienku možnosti výroby syntetickej náhrady melanže. To potom vyústilo do tajnej dohody s Bene Tleilaxom a následným politickým komplikáciám.

V čase premeny Leta II. produkoval Arrakis už iba asi 1/10 množstva melanže v porovnaní s časom vlády Harkonnenov. Jej cena preto neustále rástla. O 100 rokov existovalo menej ako 50 piesočných červov a aj tí boli chorí a žili v starostlivo udržiavanej rezervácií. O 200 rokov boli všetci mŕtvi. Ich korenie bolo k dispozícií výhradne Kozmickej gilde a niekoľkým ďalším, a cena bola závratná. Bola to zásoba, ktorú vlastnil Leto II. Atreides. Po jeho smrti došlo k obnoveniu cyklu a znovu k premene Arrakis na púštnu planétu a kráľovstvo piesočných červov.

Vytvoriť identickú kópiu melanže sa Tleilaxu podarilo až v období po smrti Leta Atreida II. Výrazne tým ovplyvnili trh a hoci melanž bola stále veľmi drahým tovarom, stala sa oveľa prístupnejšou. Vyrábali ju vo svojich nádržiach.

Mnohí sa pokúšali rozbehnúť cyklus piesočný červ - melanž na iných planétach. Ale šli na to nesprávnym spôsobom: hľadali planétu podobnú Arrakis, kde ale samotný červ vždy skôr či neskôr zahynul. Správny postup bol presne opačný: nechať piesočné pstruhy, aby premenili planétu na svoj obraz. Podarilo sa to pochopiť a realizovať až Sesterstvu na svojej Kapitulnej planéte, krátko po totálnom vyhubení života na Rakis. (zdá sa, že na túto myšlienku Sesterstvo priviedol Miles Teg)

V čase vlády Cirkvi Rozdeleného boha na Rakis sa pohybovala ročná ťažba melanže na úrovni 180 000 ton.

Pozri aj


Zdroj