Pardot Kynes
Pardot Kynes ( - 10 174), imperiálny planétológ.
Vysoký, štíhly, s vysokým čelom a riedkymi, pieskovo svetlými vlasmi. Uznávaný ekológ, geológ, meteorológ, botanik a mikrobiológ. Vyrastal na planéte Salusa Secundus, ktorej ekológiu dôkladne preskúmal. Jeho rodičia tu pracovali ako úradníci v jednom z najhorších Imperiálnych väzení (znepáčili sa z neznámych dôvodov padišáhovi imperátorovi Elroodovi IX.). Neskôr boli preložení na Harmonthep, ale on sa na Salusu po čase dobrovoľne vrátil, fascinovaný jej ekológiou. Rád pracoval osamote. Ku každému problému pristupoval s nezmernou cieľavedomosťou a naivitou, často sa tak zabral do svojej práce, že sa zbytočne vystavoval nebezpečenstvu, navyše nebol svojim založením veľmi praktický. V mnohom to bol veľmi priamy a jednoduchý človek.
Pomerne dosť cestoval - okrem už spomínaných planét navštívil aj III Delta Kaising, Gamont a Poritrin.
Dosadený imperátorom Elroodom IX. (ktorého zaujímala podstata melanže) do funkcie prvého imperiálneho planetológa na Arrakis. Planéta preň predstavovala výzvu, energetický systém, stroj poháňaný svojim slnkom, ktorý bolo treba prestavať tak, aby vyhovoval potrebám človeka. Tu sa začal napĺňať jeho celoživotný sen o zmene v globálnom meradle a to za pomoci jej pôvodných obyvateľov - fremenov, ktorí predstavovali v jeho očiach takmer nevyčerpateľnú ekologickú a geologickú silu.
"Planetológ má pri svojej činnosti prístup k mnohým zdrojom, informáciám a projekciám. Jeho najdôležitejšími nástrojmi sú však ľudia. Iba tým, že bude medzi samotnými ľuďmi šíriť ekologickú gramotnosť, môže zachrániť celú planétu."
Pardot Kynes: Kauza Bela Tegeuse (PkD:?)
Začalo sa to záchranou troch fremenov (Turoka, Stilgara, Ommúna) pred presilou šiestich harkonnenských vojakov neďaleko dediny Veterná za Štítovým valom (Harkonneni mu ničili jeho nástroje na premenu planéty!), pokračovalo rozhodnutím naíba Heinara a Rady starších o jeho smrti (imperiálny zamestnanec, poznal polohu síča, videl krispely) a skončilo rituálnou samovraždou fremena Ulieta, ktorý dostal za úlohu ho zabiť. Nedokázal však zničiť sen, o ktorom si myslel, že bol Pardotovi vnuknutý Bohom a sám radšej padol na vlastný nôž. Pardot Kynes sa tak stal medzi fremenmi Bohom vyvolený, ten, ktorého vedie posvätná vízia. Ľudia považovali Ulietovu smrť za osudové znamenie a Pardot Kynes sa od tejto chvíle stal nedotknuteľným Božím prorokom, umma Kynesom, vládcom nad životom a smrťou všetkých fremenov, jeho duch bol povýšený na úroveň saduov. Paradoxne si to sám ani neuvedomoval... taký bol priamočiary a až neľudsky zaujatý svojou víziou.
Stal sa polovičným fremenom a vzal si za ženu fremenku Frieth, Stilgarovu sestru. Začal ich učiť abecede ekológie...
Chcel zachytiť každú kvapku vzdušnej vlhkosti a pomocou nej postupne premeniť Arrakis, inštalovať vetrolapy, ktoré by zachytávali vzdušnú vlhkosť do veľkých podzemných záchytných nádrží. Uvažoval i o zriadení chemických prevádzok na syntézu vody z kyslíka a vodíka, ale cena za potrebnú energiu bola príliš vysoká. Polárna čiapočka jej takisto mala nedostatok. Ak sa nazhromaždí kritické množstvo, ďalším krokom bude priviesť ju na povrch. Tušil, že voda tu niekde musí byť. Fremeni mu obstarali všetky potrebné merania, často za cenu života, o ktorej sa však on nikdy nedozvedel. Uviedol do prevádzky staré meteorologické stanice a získal z nich potrebné vybavenie, najmä laserové rezáky na hĺbenie podzemných zberných nádrží a skrytých vetrolapov.
"Náš časový plán postupne nadobudne povahu prírodného javu. Život planéty je rozsiahle, navzájom previazané plátno. Zmeny vegetácie a zvieracieho života budú spočiatku vyvolané základnými fyzikálnymi silami, ktoré zmanipulujeme. Akonáhle sa ale naše zmeny ustália, stanú sa samé faktorom zmeny - a my budeme musieť počítať i s nimi. Nezabúdajte ale, že musíme riadiť iba 3% energetického povrchu - iba 3 percentá - a prevážime celý systém tak, že začne byť sebestačný." (D)
Pardot Kynes: Sny o Arrakis
Stal sa závislým na melanži, rovnako ako všetci fremeni. Jeho fremenská žena mu porodila syna Lieta. Meno dostal po Ulietovi, ktorý sa radšej sám obetoval, ako by mal zničiť nádherný sen o zelenej Dune. Jeho syn mal viesť fremenov ďalej až k naplneniu jeho sna, čo malo trvať niekoľko storočí. Pardot Kynes vypracoval veľký časový plán a postupnosť krokov, ktoré treba vykonať. Odhadoval potrebný čas na 300 až 500 rokov. Zriadil malé pokusné jednotky, ktoré si pravidelne vymieňali informácie a ktoré museli zhromaždiť milióny drobných čiastkových informácií. Po celom blede boli urobené pokusné vrty, boli vytvorené dlhodobé mapy zachytávajúce tendencie vo vývoji počasia...
V južných oblastiach v blízkosti vlhkej polárnej čiapky založil pokusné háje.
"Fremeni boli nedostihnuteľní v tej vlastnosti, ktorú prapredkovia nazývali "spannungsbogen" - čo je čas medzi vznikom túžby po niečom a činom smerujúcim k dosiahnutiu a uchopeniu vytúženého."
princezná Irulán: Múdrosť Muad´Diba (D)
Fremeni ho na slovo poslúchali; iný by to zneužil, on to však vzal len tak mimochodom na vedomie.
"Na Arrakis môžeme urobiť niečo, o čo sa v celoplanetárnom meradle ešte nikto nepokúsil. Musíme použiť človeka ako konštruktívnu ekologickú silu, ktorá bude zavádzať adaptované a terraformované druhy života: tu rastlinu, tam zviera, inde človeka - až premeníme cyklus obehu vody a vytvoríme nový druh krajiny." (D)
správa imperiálneho planetológa Arrakis Pardota Kynesa (neodoslané)
Rok a pol po synovom narodení ukázal svojej žene tajnú stanicu v Sádrovcovej panve - vytvoril tu akýsi Arrakiský podzemný raj, bohatý na vodu, rastlinstvo, kvety a hmyz - ako ukážku toho, ako môže za niekoľko storočí vyzerať samotná Duna...
Neustále svojho syna i fremenov vzdelával; napísal dokonca preňho akúsi ekologickú čítanku. Imperátorovi posielal svoje správy čoraz nepravidelnejšie a zriedkavejšie a keďže nežiadal peniaze ani zásoby, nechávali ho na pokoji a Shaddam prestal od Kynesa očakávať nejaké prevratné objavy.
Keď mal jeho syn 12 rokov, žil Pardot Kynes na Arrakis už 13 rokov, pravdepodobne v síči Červeného valu.
Požiadal menom svojho syna o prevzatie svojej funkcie po smrti. Zahynul pod závalom v Sadrovcovej panve. Nikdy sa nestal plnoprávnym jazdcom piesku.
