Duna (1984)

Režisérom i autorom scenára (dokonca si zahral epizódnu postavu zberača korenia) filmu bol David Lynch (Twin Peaks, Eraserhead), producentom Rafaella de Laurentiis a hrali v ňom: Kyle MacLachlan (Paul Muad'Dib), Jurgen Prochnow (Leto), Sean Young (Chani), Francesca Annis (Jessica), Dean Stockwell (Dr. Yueh), Virginia Madsen (Irulán), Patrick Stewart (Gurney Halleck), Jose Ferrer (Shaddam IV.), Sting (Feyd-Rautha), Max von Sydow (Liet Kynes), Kenneth McMillan, Everett McGill (Stilgar) a Linda Hunt (šedout Mapes). Autor kostýmov bol Bob Ringwood. Autorom mechanických modelov červov bol Carlo Rambaldi.

Film stál 45 miliónov dolárov a v tom čase bol najdrahším filmovým projektom vôbec. Nakrúcalo sa od 29.4.1983 do 8.2.1984 v štúdiách Estudios Churubusco Azteca v Mexico City, v Imperial County v Kalifornií a v mexickej púšti na 35 mm filmový negatív. Práva na film vlastní Dino de Laurentiis Corporation. Premiéru mal v USA 14.12.1984 (Tu bola dvojitá: Kennedyho centrum vo Washingtone a kino Cinerama v Seattle - oboch sa osobne zúčastnil i Frank Herbert) , v Európe v rovnaký deň v Západnom Nemecku[1].

Časová os

V roku 1981 uplynula 9-ročná opcia na filmové práva, no Dino De Laurentiis sa dohodol na ich predĺžení a kúpil ich na Dunu i jej napísané i nenapísané pokračovania. Potom, čo videl film Elephant Man (Sloní muž, 1980) sa spolu s dcérou Raffaellou rozhodli, že David Lynch je tým pravým človekom na réžiu Duny. David Lynch sa toho istého roku s Dinom osobne stretáva.

V máji 1981 prichádza David Lynch do štúdií Universal na predprodukčné práce. V júni 1981 začína spolu s Ericom Bergrenom a Christopherom De Vore prácu na scenári. De Vore s ním pracoval na scenári k filmu Elephant Man. 6 mesiacov trvala snaha vytvoriť scenár k Dune. Tým najlepším, s čím dokázala táto skupina prísť, boli dva scenáre; prvý z nich sa končil v okamihu, kedy bol rod Atreidov porazený a Paul uteká do púšte Arrakis. Potom sa skupina rozdelila pre odlišné názory na to, akým smerom by mal scenár pokračovať.
29. mája 1982 dokončuje David Lynch druhú verziu filmového scenára a v septembri 1982 sa filmový štáb presúva do Mexico City.
9. decembra 1982 je šiesta verzia 135-stranového scenára prijatá ako konečná. Hlavné filmovanie začína 30. marca 1983 a končí 9. septembra 1983.
9. decembra 1983 je dokončená siedma, posledná verzia scenára. Obsahuje zmeny urobené priamo počas filmovania - ako pridané niektoré nové zábery a zmeny už existujúcich. Odstraňuje a prehadzuje tiež niektoré scény, aby sa tak vytvoril základ pre editáciu natočeného filmového materiálu.

27. januára 1984 sa v Mexico City koná párty na oslavu ukončenia prác na filme. 31. januára sa končia práce na efektoch.

3. decembra 1984 - svetová premiéra Duny v Eisenhower Theatre, John F. Kennedy Center for the Performing Arts, Washington, D.C. (IMDB tvrdí, že absolútna premiéra bola 1.12.1984 v Austrálii.[2])

14. december 1984 - celosvetové uvedenie filmu do distribúcie.

Ocenenia

David Lynch a autor Duny Frank Herbert. Prvý deň nakrúcania, štúdiá Churubusco v Mexico City, 30.3.1983. Zdroj: www.duneinfo.com.

Samotný film bol prijatý značne rozporuplne, najmä v USA, kde ho kritika strhala. Utrpel hlavne zostrihaním: pôvodne sa rátalo, že bude dlhý 4-5 hodín, no vzhľadom k tomu, že americké publikum by tak dlho neobsedelo, bol drasticky skrátený. Existencia pôvodnej 5-hodinovej verzie je s najväčšou pravdepodobnosťou iba mýtus.

Napriek tomu bol film nominovaný v roku 1985 na Oscara v kategórií Najlepší zvuk (zvíťazil film Amadeus Miloša Formana), na cenu Hugo v kategórií Najlepšia dramatická prezentácia (zvíťazil film 2010: Vesmírna odysea) a získal cenu Saturn (1985) za Najlepšie kostýmy a bol nominovaný v ďalších troch kategóriách: najlepší make-up (zvíťazil film Terminátor), najlepší sci-fi film zvíťazil film Terminátor) a najlepšie špeciálne efekty (zvíťazil film Gremlins).

Dej filmu

Dej filmu sa od románovej zápletky odkláňa vo viacerých oblastiach, i keď ho rámcovo sleduje. Vzhľadom k časovej obmedzenosti filmu sú organizácie ako Bene Gesserit, mentati a ďalšie zobrazené len veľmi schematicky a ich význam je bez poznania románu ťažko pochopiteľný. K najdôležitejším odlišnostiam patrí použitie akýchsi „hlasových modulov“, ktoré využíval Paul Atreides a jeho fremeni v boji proti Imperátorovi - nič podobné v románe nie je. Barón Vladimír Harkonnen je zobrazený ako sadistický maniak, v románe však vystupuje len ako nepriateľ Atreidov a diktátor. A na záver filmu vyvolá Paul svojimi schopnosťami na planéte dážď - v románe nemá žiadnu nadprirodzenú moc, navyše voda je pre piesočné červy smrteľný jed.

Verzie filmu

A. Verzia určená do kín:

Duna mala filmovú premiéru v roku 1984. Dĺžka filmu je 137 minút. Vysielal ju aj Sci-fi Channel. Je tiež štandardnou verziou pre video trh. Niektoré verzie vydané na videokazete a DVD (napríklad španielske vydanie od Manga Films) majú približne 20 minút stopáže na konci filmu fotograficky prehodenú, takže Paul nosí prsteň na ľavej ruke a pod.
V Európe boli k dispozícií 2 kinoverzie, ktoré sa od seba líšili iba detailmi: krátkou scénou, v ktorej je navigátor vidieť "pri práci" (ohýbaní priestoru) a veľmi krátkym klipom, ukazujúcim roztrhnuté líce vojvodu Leta (zrejme v scéne s vyfukovaním jedovatého plynu).
Keď bola kinoverzia po prvý krát uvedená vo Veľkej Británii, bolo z nej vystrihnutých 37 sekúnd, aby film dostal lepší "rating prístupnosti". Všetky videoverzie už boli kompletné a mali rating "15".

B. Verzia Alan Smithee:

Verzia, ktorá je bežne uvádzaná v televízií obsahuje niektoré scény, ktoré neboli vo verzií A. Spolu s reklamami trvá 4 hodiny, zhruba 3 hodiny bez nich (176 min). Obsahuje určité scény, ktoré režisér David Lynch vo filme nechcel; napr. scéna, kde Gurney hrá na balisetu, scény s hlasom v pozadí, ktoré predstavujú niektoré postavy a spoločenstvá, boj Paula s Jamisom, topenie trpasličieho červa a ďalšie. Lynch požiadal Asociáciu režisérov (Director's Guild), aby bolo jeho meno odstránené z titulkov tejto verzie. Bolo nahradené všeobecným "Alan Smithee". Jedným z dôvodov bolo i použitie niektorých falošných "pridaných" scén, ktoré boli umelo vyrobené vystrihaním a pozliepaním z iných častí filmu a použitie (pôvodne len testovacích) detailných záberov na hercov. Sú tu i scény fremenov bez modrých očí, ktoré naznačujú, že neboli použité v následnom post produkčnom trikovom spracovaní. Napriek tomu je táto verzia často nesprávne označovaná ako "director's cut". Aby to bolo ešte komplikovanejšie, táto verzia zasa neobsahuje niektoré scény, ktoré sa vo verzií A nachádzajú. Údajne sa odlišuje i sekvencia niektorých scén. Navyše je v nižšej kvalite, žiaden widescreen.
Donedávna sa prakticky nedala oficiálne zohnať, snáď z výnimkou japonského laser disku, ktorý obsahoval obe verzie. V súčasnosti sú už k dispozícii viaceré DVD edície tejto verzie.
Existuje teraz v DVD R2, označená ako "TV extended version" a trvajúca 180 minút. Ako režisér je uvedený Allen Smithee. R2 DVD vydané spoločnosťou Castle obsahuje scény, ktoré v pôvodnej "Alan Smithee" verzií neboli. Na jednej z nich, keď Atreidi pristanú na Arrakis, fremeni sa na nich z diaľky dívajú niečím, čo pripomína ďalekohľad. Táto veria má zvuk uvedený ako mono, i keď soundtrack je zrejme stereo. Jedná sa však o kópiu videopásky, čo spôsobuje čiastočnú zvukovú i obrazovú degradáciu. Navyše je vo formáte 4:3 a má vystrihnutú väčšinu krvavejších scén.

C. Tretia verzia (KTVU):

Existuje aj tretia verzia, ktorá bola pozliepaná z častí oboch vyššie spomenutých verzií a vysielaná televíznou stanicou KTVU zo San Francisca v roku 1992. Neobsahuje nové scény; skôr je to jednoducho reedícia toho istého materiálu. Na konci je v titulkoch spomenuté i Lynchovo meno. Nie je k dispozícií na žiadnom oficiálnom video nosiči.

D. Orlokova verzia:

Orlok informoval o svojej práci na vydaní filmu Davida Lyncha „Dune“. Produkcia, na ktorej sa podieľa je originálnym strihom Davida Lyncha. Nie je zatiaľ jasné, aké časti tu budú navyše oproti klasickej kinoverzií. Nie je to ani bájna „mega long“ verzia, ani tzv. „Alan Smithee“ strihová verzia Lynchovho filmu. Bude vydaná v Poľsku!!! Na vydaní sa totiž podieľa poľská spoločnosť. (Okolo tohto projektu je už dlhšiu dobu ticho, pravdepodobne sa neuskutoční...)

E. Japonská verzia:

Existuje tiež edícia filmu vo forme laserdisku. Obsahuje verzie A a B a disk má od začiatku do konca 320 minút. Neobsahuje nové scény, ktoré by neboli vo verzií A a B. Laserdisk je k dispozícií iba ako import z Japonska. Každá verzia má titulky v japončine a verzia A je vo veľmi peknom širokouhlom formáte. V súčasnosti sa v podstate jedná už o zberateľský exponát a zohnať ho je otázkou veľkého šťastia a kopy peňazí.

F. 6 - hodinová nezostrihaná "director´s cut" verzia:

Neexistuje, sú to len fámy. Jediná "director´s cut" verzia bola tá, ktorá sa uvádzala v kinách, Lynch sa nikdy na inej verzií nepodieľal. Lynchove pôvodné zámery boli natočiť Dunu v dĺžke presahujúcej 3 hodiny; na konci nakrúcania bolo natočených 5 hodín. Takže 6-hodinová verzia je v princípe nemožná, navyše v týchto piatich hodinách treba počítať i s viacerými opakujúcimi sa scénami a zábermi, ktoré nikdy vo filme skončiť nemali. Ani žiadna z verzií scenára nepresahuje dĺžkou 4 hodiny.

Pre informácie "zo zákulisia" skúste stránky "Dune -Behind the Scenes".

Existovali aj iné pokusy sfilmovať Dunu?

Áno, bolo tu viacero pokusov Dunu sfilmovať. Sterling Lanier a Chilton kúpili filmové práva na Dunu už v roku 1963. Prvý veľký pokus priniesť knihu na plátno začal v polovici sedemdesiatich rokov, keď Michel Seydoux kúpil práva na sfilmovanie pre Alexandra Jodorowského, režiséra El Topo a The Holy Mountain. Jodorowsky najal Jeana "Moebius" Girauda, Chrisa Fossa a H. R. Gigera na výrobu predlohy k filmu, Pink Floyd na hudbu, a Orsona Wellesa, Salvadora Daliho a svojho vlastného syna Brontisa ako hercov. Scenár bol radikálnou revíziou príbehu Franka Herberta. Investori zrušili svoju finančnú podporu potom, čo Jodorowsky minul milióny bez toho, aby začal filmovať a produkcia tak stroskotala. Príbeh, obrázky a koncepcia filmu sa neskôr vynorili v práci Jodorowskho, Moebiusa, Fossa a Gigera.

Dino de Laurentis sa ujal práv k Dune po zlyhaní Jodorowského. Frank Herbert trval na tom, že bude prítomný ako konzultant pre scenár. Pred akceptovaním Davida Lyncha ako režiséra, boli navrhované viaceré verzie filmu, vrátane pokusu Ridleyho Scotta (režisér filmov Votrelec, Blade Runner a Thelma & Louisa), ktorého koncept bol zamietnutý pre privysoký rozpočet. Nakoniec film, ktorý sa dostal až do kín režíroval práve David Lynch.

Zdroje:

• diskusná skupina: alt.fan.dune a dunefaq@email.com (Gunnar Harboe, Alan Schwartz, Christian Gilmore)
• The Landsraad - diskusná skupina.
• The Internet Movie Databese