Vydedenci

Vydedenci sú skupinou, ktorú tvorili pozostatky "zlodejov vody", "iduali", údajne vyhladených v Jacurutu, kde všetci žili. Sami sa nazývali Vznešený ľud, pretože sa považovali za nadradených, čo im podľa ich názoru dávalo právo robiť prakticky čokoľvek. Krutí a bezohľadní fremeni, ktorí vraždili každého, kto náhodou narazil na ich sídla. Neváhali ukradnúť vodu ani fremenovi. Ich základňou bol Fondak-Jacurutu a legendárny Shuloch (sem boli posielaní Vydedenci za trest).

Ich mladíci prechádzali zhruba okolo 14. roku svojho života skúškou mužnosti, ktorá mala potvrdiť ich schopnosť vykonať desivé rozhodnutie. Spočívala v rituálnom vraždení zajatcov a symbolickom návrate ich vody kmeňu, ktorú mu dlžia za Jacurutu. Tiene (duše) zavraždených sa stali navždy otrokmi a ochrancami svojho vraha a sprevádzali ho aj do álam al-mithál.

"Krutosť je chápaná ako krutosť rovnako obeťou ako páchateľom, aj všetkými, ktorí sa o nej dozvedia, nech už akokoľvek vzdialene. Krutosť nemá žiadne ospravedlnenie, nič ju nemôže ospravedlniť. Krutosť nikdy nenapraví ani nevyváži minulosť. Krutosť iba vyzbrojí budúcnosť k ďalším krutostiam. Sama sa rozmnožuje - ako barbarská forma incestu. Ktokoľvek spácha krutosť, spácha tiež všetky tie ďalšie krutosti, ktoré z nej vzídu."

Apokryfy o Muad´Dibovi (DD)

Sami boli pašeráci a s pašerákmi i obchodovali. Nepoužívali žiadny spôsob signalizácie, ktorý by mohol byť na diaľku odpočúvaný.

Poskytli útočisko slepému Muad´Dibovi po jeho odchode do púšte. Nebrali ho však veľmi vážne. Na jeho návrh lovili a predávali piesočných pstruhov a malých piesočných červov mimo planétu. Boli zvláštnou skupinou, nesúrodou zmesou moderného a starého - používali ornitoptéry a najmodernejšie ťažobné vozidlá, avšak žili podľa najstarších fremenských tradícií.

Ich život závisel od pôvodného púštneho charakteru Arrakis, od červov a korenia. Preto Leta II., ktorý ich síč objavil, nezabili, ale umožnili mu v konečnom dôsledku túto transformáciu spomaliť. Hoci nemali tušenie, akým bizarným spôsobom k tomu dôjde.

Boli prvými, ktorým sa Leto po svojej premene ukázal a prví, ktorí ho začali uctievať. Dal im rozkazy, aby obnovili v Shulochu kanát, ktorý pri svojom príchode rozbil a vysadili v oáze záhradu. Jedného dňa si tu chcel vytvoriť svoj domov. Prikázal im prestať predávať korenie; odteraz mali každý kúsok uschovať. So strachom splnili každý jeho príkaz. "Hľa, Šaj-hulúd konečne prišiel z púšte!"

Osobnosti

• Džávid