Kazateľ
Po odchode Paula Atreida do púšte Arrakis sa z nej o deväť rokov neskôr vynoril človek (fremen) - Kazateľ. Jedného rána sa objavil v uliciach Arrakénu. Medzi mnohými sa rozmohla posvätná hrôza, že by to mohol byť Muad´Dib. Veď kto videl jeho telo? Nik si nebol istý, nik zo starých časov nevystúpil a nepovedal: "Áno, je to Muad´Dib, poznávam ho."
Rovnako ako Muad´Dib bol slepý, očné jamky mal čierne a zjazvené. V jeho hlase bola rovnaká vnútorná sila. Bol štíhly, s hnedými a žilnatými rukami, tmavú tvár mal zjazvenú. Viedol ho mladý fremen, chlapec bez známeho síča menom Assan Tárik, ktorý na otázky odpovedal, že bol najatý. Vedelo sa, že Muad´Dib na konci svojho života prestal vidieť do budúcnosti a preto by sprievodcu potreboval...
Vyzeral ako duch z minulosti Duny...
Keď prvý krát vkročil do Arrakénu a uvidel, že Muad´Dib sa stal obchodným artiklom, všetci pred Aliiním chrámom počuli jeho prvé kázanie:
"Ste hriešnici a modloslužobníci! Všetci! Viera v Muad´Diba nie je vierou Muad´Dibovou! Pohŕda ňou rovnako ako pohŕda vami! Piesok pohltí toto miesto! Piesok pohltí vás!"
Zdá sa, že sa ho ujali Vydedenci. Na jeho návrh začali loviť a predávať piesočné pstruhy mimo planétu. (Zrejme sa tak snažil zachrániť melanž pred ekologickou transformáciou Arrakis.)
Princezná Wensicia neľutovala obrovské náklady, aby ho dopravila na planétu Salusa Secundus. Potrebovala ho pre svoj dômyselný plán, ktorý mal umožniť zmocniť sa jej synovi Farad´novi trónu. Ponúkol sa, že získa Hayta-Idaha ako špióna pre rod Corrino, na oplátku žiadal stretnutie s princom a možnosť vyložiť jeho sny...
Kazateľ mu sen síce vyložil, ale odmietol svoj výklad prezradiť. Sen mu totiž povedal, že by bolo zbytočné ho vysvetľovať. Jeho slová by ho iba zmiatli. Farad´n mu ponúkol miesto svojho oficiálneho vykladača snov, on však odmietol. Musel sa podľa vlastných slov vrátiť na Arrakis, kam ho volala "sila ktorá bola väčšia ako princova, sila väčšia ako Atreidova". Sen mu povedal, že udalosti spejú k svojmu logickému záveru a že sa musí poponáhľať s návratom.
Poskytol princovi radu a varovanie: Stojí na križovatke. Môže sa stať obdivuhodným, ale obklopujú ho ľudia, ktorí nehľadajú morálne ospravedlnenie, ktorí spoliehajú na stratégiu. Chýba mu výcvik, ktorý by pomohol vývoju jeho charakteru. Nemá totiž predstavu o "potom". Aká bude podoba Impéria pod jeho vládou, o tom má slabú predstavu. Neberie do úvahy nádeje svojich poddaných, vidí iba moc, nie jemnosti jej použitia a jej nástrahy. Ako môže vytvoriť epochu, keď nevidí každý detail? To je jeho slabosť.
Slová varovania však na úrodnú pôdu zatiaľ nepadli. Morálka a sociálne ciele boli pre princa iba mýty, ktoré bolo nutné odložiť vo chvíli, keď bola história na vzostupe.
Jeho potreba sprievodcu a falošnej Iksanskej masky boli iba zásterkou, dobre "videl" i bez nich. Bál sa, že inak by sa jeho malá nádej, že raz narazí na niečo odlišného od svojej vnútornej vízie, rozplynula. Mýtus musel rásť, pochybnosti museli pretrvávať...
"Takto je písané! Tí, ktorí sa modlia za rosu na okraji púšte, privolajú potopu! Neuniknú svojmu osudu silami rozumu! Rozum pochádza z pýchy a človek tak nemusí vedieť, že spáchal zlo. Hovorilo sa o Muad´Dibovi, že zomrel na svoje videnia, že znalosť budúcnosti ho zabila a že prešiel z vesmíru reality do álam al-mithál. Hovorím vám, že je to ilúzia. V takých myšlienkach nie je žiadna nezávislá realita. Nemôžu z vás vystúpiť a konať skutočné činy. Muad´Dib o sebe hovoril, že nevlastní žiadne kúzlo, ktorým by zakódoval vesmír. Nepochybujte o ňom." (DD)
Poslal Hayt-Idahovi odkaz, pričom použil tajný signál, ktorým Paul Atreides vždy privolával svojho majstra šermiara... ten na jeho príkaz mal zorganizovať vierohodné sprisahanie proti Atreidom. Uniesol teda lady Jessiku, tak ako si to želala Alia. Nezabil ju však, ale odviezol na Salusa Secundus, kde sa stala učiteľkou Farad´na Corrina.
Hayt-Idaho sa na Kazateľov pokyn predtým pripojil k skupine fremenov, ktorí sa označovali ako Zarr Sadus a oficiálne Jessike oznámil, že vystupuje zo služieb rodu Atreidov a pridáva sa na druhú stranu. Tá si to zrejme mala vyložiť tak, že prechádza na Farad´novu stranu... (zámer?)
V Deň Kwisatza Haderacha znovu kázal pred Aliiním chrámom, pohŕdajúc tak zatykačom, ktorý bol naňho vydaný. V Arrakéne toho času vládlo krehké prímerie medzi Aliiním kňažstvom a vzbúrenými púštnymi kmeňmi. Prišiel vzdať poctu Letovi Atreidovi II. Jeho posolstvom bolo, že všetci žijú vo vlastnom vezení, utekajú pred sebou samými, nikdy nedokážu zdvihnúť hlavu a stať sa samostatnými stvoreniami. Kazateľ si kládol otázku, či je morálna samovražda všetkých ľudí nevyhnutným následkom príchodu Mesiáša. Označil samého seba za lekára, ktorý pomáha porodiť dieťa a oznamuje, že sa narodilo. (Nepriame naznačenie blížiacej sa premeny Leta II., ktorú zrejme tušil?) Varuje pred degeneráciou muad´dibovského náboženstva. Neprišiel spochybniť Muad´Diba, ale jeho kňazov:
"Je tvoje náboženstvo pravé, ak ťa nič nestojí a neprináša žiadne riziká? Je tvoje náboženstvo pravé, keď z neho priberáš? Je tvoje náboženstvo pravé, keď v jeho mene páchaš ukrutnosti?"
Muad´Dib ukázal, že ľudia si musia vždy vybrať cestu neistoty a nie istoty. Že istá budúcnosť vedie do záhuby... Považoval Letovu smrť za ďalší dôkaz toho, že sa je treba vzdať istoty... (zdá sa, že vnútorne bol presvedčený o jeho smrti)
Počas kázania neomylne schmatol za ruku Aliu, ktorá ho počúvala v dave inkognito, oblečená do filteršiat. "Povedal vám (Muad´Dib), že dovŕšenie je rovnaké ako smrť! Absolútne predvídanie je dovŕšenie... je smrť!"
"Existovať znamená vynikať, vystúpiť z pozadia. Nemyslíte ani skutočne neexistujete, keď nie ste ochotní riskovať dokonca aj vlastný zdravý rozum pre ocenenie svojej existencie."
Nakoniec prezradil Alii svoju pravú totožnosť a zároveň ju varoval: "Nikdy už sa ma nepokúšaj zatlačiť do pozadia, sestra."... pustil ju a odišiel.
Videl vo svojich víziách to, čím sa neskôr stal jeho syn, ale zavrhol túto cestu. Bolo to niečo príliš strašného, aby to dokázal prijať. Utiekol pred tým a stal sa Kazateľom.
Stretol sa so svojim premeneným synom v púšti, 170 km južne od Starej strže, keď smeroval so svojim mladým spoločníkom do Shulochu. Pri stretnutí s ním rýchlo pochopil, že jeho syn tú premenu podstúpil. Videl tú cestu, po ktorej sa Leto chcel vydať, ale hlboko s ňou nesúhlasil. (V BID o pár tisíc rokov neskôr Leto II povedal: "Každá časť, ktorá zo mňa vznikne, bude mať v sebe kúsok môjho vedomia, stratený a bezmocný. To je tá hrôza, ktorej sa nedokázal postaviť môj otec a ktorej sa snažil zabrániť: To nekonečné delenie slepej identity. Malá perla môho vedomia prejde do každého piesočného červa a každého piesočného pstruha - bude vedieť, ale nebude môcť pohnúť jedinou bunkou, bude bdieť v nekonečnom sne.") Snažil sa nájsť iné riešenia. Povedal mu, že sa už neobracia k víziám, a že s ním nechce jeho víziu zdieľať. Možno však nebude mať na výber...
"Nemôžeš ovládať budúcnosť." Mal pravdu. Pokúšať sa o nejakú úplnú kontrolu vesmíru znamenalo len kúpiť si zbraň, ktorou ťa vesmír nakoniec porazí. Obaja boli prinútení jednať - a tým činom sa rozhodli, vybrali si víziu. Obaja sa mohli spoliehať iba na osamelú a zúfalú odvahu, ale Leto mal 2 výhody: pustil sa na cestu, z ktorej nebolo návratu, a prijal tie strašné následky, ktoré mu to prineslo. On stále ešte dúfal, že existuje cesta späť, a k ničomu konečnému sa nezaviazal.
Vzápätí sa ich Assan Tárik pokúsil oboch zlikvidovať použitím pseudoštítu (rozkaz Vydedencov). Leto mu zlomil väz a štít zahodil mimo ich dosah.
"Zatiaľ celý rozumný svet zdieľal lineárne pojatie času, ktorému bol vlastný rys postupnosti. Leto držal v rukách opraty spletené z mnohých vlákien, vytvárané jeho víziami osvietenými pojatím času ako javu s mnohými líniami a mnohými slučkami. Bol vidiaci človek v svete slepých. Len on mohol roztrieštiť ten usporiadaný princíp, pretože jeho otec už nedržal opraty. A myšlienka, ktorá sa ešte nezrodila ani v najvzdialenejšej budúcnosti, sa mohla odraziť v teraz a pohnúť jeho rukou. Len jeho rukou. Paul to vedel a pretože už nevidel, ako Leto môže manipulovať s opratami, mohol rozpoznať iba tie neľudské dôsledky, ktoré Leto prijal."
Obaja vedeli, aké fyzické dôsledky bude premena mať: vo vesmíre sa objaví mysliaca bytosť strašných rozmerov - a ten vesmír ju bude vzývať. On sa rozhodol inak; radšej prijal svoju úlohu nástroja Vydedencov, ktorí ho poškvrnili, ale prijal to radšej, než ten pohľad na vesmír, ktorý si vybral Leto. Jeho cestou bolo vyprovokovať Aliu, zviesť ju k zlým rozhodnutiam (a zlikvidovať tak muad´dibovské náboženstvo).
Stále sa však nezmieril s Letovou predstavou - odmietal to, čo chcel Leto ľudstvu dať - tisíce mierových rokov považoval za roky stagnácie. Leto chcel dať ľudstvu lekciu, na ktorú nikdy nezabudne. Naproti tomu uznal, že Paulova vízia je rovnako dobrá/zlá ako jeho. Preto chápal jeho odpor.
Paul vedel, že nemôže vyhrať, ale ešte dúfal, že sa mu podarí anulovať tú víziu, ktorej sa držal Leto. Neprijal vojvodský pečatný prsteň a žiadal ho, aby mohol odísť zomrieť do púšte. Ten mu to ale nedovolil. Potreboval ho živého alebo jeho telo. To potreboval, aby udržal kontinuitu.
Paul vedel o tom, čo má prísť - Kralizec, boj uragánov. Oproti nemu bol jeho džihád len malým piknikom. Nechcel mu však zabrániť cestou, ktorú si vybral Leto. Podľa vlastných slov by sa z neho - ak by si túto cestu vybral - stal šajtánov misionár. Paul nikdy nemohol vykonať zlý čin, ak by dopredu vedel, že je zlý. Bol Atreides, nikdy sa nestal pravým fremenom. Naproti tomu Leto pravým fremenom bol, dokázal voliť medzi zlami.
Paul sa iba raz nebil za svoje zásady: keď kôli Chani prijal mahdinát. Ale stal sa z neho zlý vodca...
Kralizec je nevyhnutný, buď on, alebo bude ľudstvo vyhladené. To Paul medzi voľbami nevidel. Leto áno, a bol presvedčený, že Sesterstvo to tuší; inak si nevedel vysvetliť Jessikine rozhodnutie.
Považoval rod Atreidov za prekliaty a túžil, aby si jeho syn vybral inú cestu. Cena však bola pre Leta príliš vysoká...
"Dieťa, ktoré odmietne ísť v otcových šľapajach, to je symbol jedinečnej schopnosti človeka. "Nemusím byť tým, čím bol môj otec. Nemusím poslúchnuť pravidlá svojho otca ani veriť všetkému, čomu veril on. Moja ľudská sila spočíva v tom, že si môžem sám vybrať, v čo veriť a v čo neveriť, alebo čím byť a čím nebyť."
Hárk al-Ada: Životopis Leta Atreida II. (DD)
Leto ho chcel odviesť ku Gurneymu Halleckovi. Našli ho s Ghadheanom al-Fálím v jednom z malých povstaleckých síčov na Gare Ruden. (Neprezradil mu svoju pravú totožnosť.)
Gurney Halleck stále trval na Jessikiných príkazoch - dokončiť Letove vzdelanie a presvedčiť sa, či nie je posadnutý. Kazateľ s ním však viedol na túto tému pozoruhodný rozhovor. Popisoval mu presne to, čo chce Jessica dosiahnuť - odlíšenie vlka od psa, pričom vlk je ten, kto má moc a zneužíva ju. Medzi nimi je však fáza prechodu, kedy sa od seba odlíšiť nedajú. Jessica chcela rozhodnú skúšku, tlak, pod ktorým by sa odhalila pravá podstata jej vnuka. Ale tá podstata tam stále bola, stačilo sa dívať. Leto nebol jedinou bytosťou, bol spoločenstvom. A ako v každom spoločenstve, ktoré sa dostane pod tlak, môže sa velenia ujať ktorýkoľvek člen. To velenie nie je vždy neškodné a odtiaľ pochádzali historky o Zvrátenosti. Tvrdil, že Gurney mu už ublížil dosť a že premena už prebehla. Leto dosiahol vnútornú spoluprácu, ktorá bola nesmierne mocná a nemohla byť odvrátená. Hovoril, že iba raz sa mu vzoprel, ale teraz robí to, čo Leto prikáže. Je to Liečiteľ. Na ňom závisí ľudský druh. Vloží do systému výsledky jeho predchádzajúcej činnosti, ktoré nik iný nemôže poznať lepšie ako on sám.
Tvrdil mu, že Paul Atreides už nie je. Snažil sa stať sa zvrchovaným morálnym symbolom a pritom zavrhol všetky morálne nároky. Stal sa svätým bez Boha, každé jeho slovo bolo rúhanie...
Položil mu otázku, či náhodou to nie je tak, že lady Jessica skúša jeho. A že si má odpovedať na otázku, kto z nich si tu hrá na boha a prečo... Jeho slová spustili v Halleckovi vnútorný proces, ktorý skončil jasným poznaním, že Kazateľ JE Paul Atreides a Leto NIE JE posadnutý. Dosiahol harmóniu proste tým, že ju prijal...
Jeho ukradnutou toptérou sa dostali späť do Shulochu. Tam Leto predviedol svoje neľudské schopnosti: holými rukami rozbil kanát, niekoľkých fremenov zabil úderom ruky, pričom ich zbrane sa ho ani nedotkli. Spoznali ho, padli pred ním na kolená a začali ho uctievať ako stelesnenie šaj-hulúda.
Paul vedel jedno: Muad´Dib musí byť zničený, ďalej môže ísť iba Kazateľ. Nebol už Muad´Dib ani Paul Atreides. Púšť ho zmenila, urobila z neho to, čím je. Púšť a šakaly z Jacurutu, ktorí mu podávali vysoké dávky melanže a využívali ho na svoje ciele. Predčasne zostarol, zostarol nie navzdory melanži, ale kôli nej.
Leto ho požiadal, aby sa mohol vrátiť do Arrakénu ako jeho sprievodca. Dôvodom bol príchod Farad´na a Jessiky na Arrakis - a hlavne jeho sestra. Povedal mu, že ak to prijme, už nikdy sa do púšte nevráti...a Kazateľ súhlasil.
Prichádza spolu s Letom (ktorý je zatiaľ v anonymite) na námestie pred Chrámom v Arrakéne, aby predniesol svoju poslednú kázeň... kázal o skaze, ktorú spôsobilo zavrhnutie starých zvykov; o zmenách púšte, ktoré priviedli cudzincov, ktorí ju vysávajú, ktorí prinášajú násilie. Priamo obvinil Aliu z kacírstva.
To nevydržali kňazi, ktorí ho k nej mali dobrovoľne priviesť. Jeden z nich mu vrazil krispel do hrude a Kazateľ na námestí pred Chrámom zomiera...
Jeho voda vo veľkom zlatom džbáne, prikrytom zelenou látkou, stála na čestnom mieste po pravici trónu Zlatého leva, keď na ňom Leto prijímal hold fremenských kmeňov. Bol na ňom vyrytý nápis:
"Táto voda je najvyššou esenciou, zdrojom tvorivosti rozbiehajúcim sa do široka. Sama nehybná, je zdrojom všetkého pohybu."
"Zvládol vnútorný svet a vonkajším opovrhoval, a to viedlo ku katastrofe. Zvládol vonkajší svet a vylúčil vnútorný, a to vydalo jeho potomkov démonom. Zlatý elixír z Duny zmizne, ale Muad´Dibove semeno žije ďalej a jeho voda pohybuje našim vesmírom."
Leto II. Atreides (DD)
Nakoniec jeho voda skončila v katakombách pod Citadelou v centre Saríru - nového sídla Leta II.
