Pravdy Duny - Strach je vrahom duše (1979)
Číta autor, Frank Herbert.
1979, Caedmon.
(prepis magnetofónovej nahrávky)
Knihy Duny, jej rozsiahle knižnice uvedené v citátoch, ktoré predchádzajú kapitolám a sú citované v Prílohách, napĺňajú mnoho cieľov. Knižnice sú prejavom ľudskej vytrvalosti, nášho najhlbšieho, čas preklenujúceho sna. Sú symbolom našej nesmrteľnosti. Je tu tiež fakt, že princezna Irulán dominuje v autorstve kníh Duny. Zdôrazňuje to jej úlohu v Impériu, rovnako ako podobnú úlohu Hárk al-Adu v Deťoch Duny. Bohatstvo literatúry je prejavom bohatej histórie obklopenej tradíciou a mytológiou, akademickým očarením a jej stále rozsiahlejšou analýzou. Preto vám odovzdávam staré fremenské porekadlo uvedené v Spasiteľovi Duny:
"Pravda trpí príliš veľkou analýzou."
Ale vy môžete sledovať vývoj prostredníctvom kníh trilógie o Dune a, dúfam, získať náhľady, ktoré by boli pre vás inou cestou nedosiahnuteľné. Bezpochyby ich je veľké množstvo; uvedených je viac ako 75 titulov. A najvýznamnejším je Pravá kniha o Muad´Dibovi („Manual of Muad'Dib“), z ktorej sme vybrali nasledujúci úryvok, náš začiatočný bod:
"Začiatok je časom, kedy je treba starostlivo dbať o čo najpresnejšiu rovnováhu. To vie každá sestra z Bene Gesseritu. Skôr ako sa teda začnete zaoberať poznávaním života Muad´Diba, dbajte v prvom rade na to, aby ste ho zaradili do jeho doby: narodil sa v 57. roku vlády padišáha imperátora Shaddama IV. A obzvlášť dbajte na to, aby ste ho umiestnili do jeho sveta: na planétu Arrakis. Nech vás nemýli skutočnosť, že sa narodil na Caladane a že na ňom prežil prvých 15 rokov života. Jeho svetom navždy zostane Arrakis, planéta známa ako Duna."
S týmto varovaním na mysli začneme s tromi bodmi. Za prvé, hádanka Arrakis:
"Výzva: Videl si Kazateľa?
Odpoveď: Videl som piesočného červa.
Výzva: Čo vieš o piesočnom červovi?
Odpoveď: Dáva nám vzduch, ktorý dýchame.
Výzva: Tak prečo ničíme jeho zem?
Odpoveď: Pretože Šaj-hulúd, piesočným červom zbožštený, tak prikazuje."
Za druhé, úryvok z Božej knihy Tleilaxanov („Tleilaxu God Book“):
"Bez ohľadu na to, akou exotickou sa stane ľudská civilizácia, bez ohľadu na stupeň rozvoja života a spoločnosti a komplexitu vzťahov človek – stroj, vždy sa objavia vo vývoji ľudstva medzihry osamelej sily, kedy celá jeho budúcnosť závisí na relatívne jednoduchom konaní určitých ľudí."
A za tretie, úryvok z Príručky mentata („The Mentat Handbook“):
"Mentat musí byť predovšetkým generalista, nie špecialista. Je múdre, aby v dôležitých okamihoch dohliadali na rozhodovanie generalisti. Experti a špecialisti ťa rýchlo zavedú do zmätku. Sú zdrojom bezúčelného hľadania hníd, divoko sa sporia o jedinú čiarku. Mentat - generalista by naopak mal do rozhodovania vniesť zdravý rozum. Nesmie sa odrezať od najširšieho toku všetkých udalostí vo vesmíre. Musí byť stále schopný povedať: "V tomto teraz nie je žiadna skutočná záhada. Teraz chceme toto. Neskôr sa môže ukázať, že to nebolo správne, ale to opravíme, až na to dôjde." Mentat - generalista musí chápať, že čokoľvek, čo môžeme považovať za svoj vesmír, je iba časťou širšieho javu. Ale expert sa obzerá; hľadí do úzkych hraníc svojej vlastnej špecializácie. Generalista hľadí von; hľadá živé zásady a pritom dobre vie, že také zásady sa menia, že sa vyvíjajú. Práve charakteristiku samotnej zmeny musí mentat - generalista hľadať. Nemôže existovať žiaden stály zoznam takých zmien, žiadna príručka ani manuál. Musíte sa na ne dívať s tak malými predsudkami, ako len dokážete a pýtať sa samých seba: "A čo táto vec vlastne robí?"
Muad'Dib hovorí:
"Pochádzame z planéty Caladan, z rajského sveta pre našu formu života. Na Caladane neexistuje potreba vybudovať si psychický raj alebo raj duše; my môžeme vidieť túto skutočnosť všade okolo nás. A cena, ktorú sme zaplatili bola cenou, ktorú muži vždy zaplatia za dosiahnutie raja v tomto živote: stali sme sa mäkkými, stratili sme našu prudkosť."
O Arrakis hovorí:
"Boh stvoril Arrakis, aby vychovával verných."
A dodáva:
"Arrakis učí postoju noža, odrežúc všetko, čo je nedokončené a povediac: 'Teraz je to dokončené, pretože to končí tu."
O svojej premene z obyvateľa Caladanu na obyvateľa Arrakis Muad'Dib hovorí:
"Mala by existovať veda o nespokojnosti; ľudia potrebujú ťažké časy a tyraniu aby si vytvorili psychické svalstvo."
Irulán píše o tomto mladom Paulovi:
"Mnohí si povšimli, ako rýchlo zvládol Muad´Dib základné požiadavky pre život na Arrakise. Tí, ktorí sú z Bene Gesseritu, samozrejme vedia, v čom má táto rýchlosť svoje korene. Pre ostatných môžeme uviesť, že Muad´Dib sa učil tak rýchlo preto, že jeho prvý výcvik bol zameraný na to, ako sa učiť. Je až zarážajúce, koľko ľudí neverí, že sú schopní sa učiť, a koľko iných verí, že učenie je obtiažne. Muad´Dib vedel, že každá skúsenosť prináša ponaučenie. Bol vojakom i mystikom, ludožravým monštrom i svätým, prefíkaným i nevinným, ušľachtilým i bezohľadným, menej ako bohom, viac ako človekom. Muad´Dibove motívy nemožno posudzovať žiadnym bežným meradlom. Vo chvíli svojho vrcholného víťazstva videl, ako naň číha smrť, avšak výzvu zrady akceptoval. Povedali by ste, že ho k tomu viedol zmysel pre spravodlivosť? Nezabudnite, že teraz hovoríme o Muad´Dibovi, ktorý velil bojovým bubnom potiahnutým kožou svojich nepriateľov, o Muad´Dibovi, ktorý poprel konvencie svojej vojvodskej minulosti mávnutím ruky a pritom iba poznamenal: Som Kwisatz Haderach. To je dostatočný dôvod."
A Irulán ho popisuje:
"Pohyby rúk, pohyby pier, idey prúdia z jeho slov a jeho oči pohlcujú; on je sám sebe ostrovom (island of seldom).“
V komentároch nájdete toto:
"O Muad´Dibovi sa hovorí, že raz, keď uvidel burinu, snažiacu sa rásť medzi dvoma kameňmi, jeden z nich odvalil. Neskôr, keď sa burine začalo dobre dariť, druhým kameňom ju prikryl. „Bol to jej osud,“ vysvetlil."
O jeho úlohe proroka Irulán píše:
"Muad´Dib skutočne videl budúcnosť, ale musíte pochopiť, aké obmedzenia táto schopnosť mala. Uvažujte o zraku. Máte oči, ale bez svetla nevidíte. Ak stojíte na dne údolia, nevidíte viac než to údolie. Práve tak si nemohol Muad´Dib vždy vybrať, akým smerom cez záhadný terén pozerať. Učí nás, že jediný nesprávny záver z proroctva, napríklad voľba jedného slova miesto iného, by mohol celkový náhľad na budúcnosť zmeniť. Učí nás, že "Vízia času je široká, avšak keď ňou prejdeš, z času sa stanú úzke dvierka." A vždy bojoval proti pokušeniu zvoliť jasný, bezpečný smer a varoval: "Taká cesta vedie vždy nadol k stagnácií."
Ale Hárk al-Ada mal tento komentár:
"Muad´Dib nám poskytol zvláštny druh vedomostí o prorockom vhľade, o chovaní, ktoré taký vhľad obklopuje a o jeho vplyve na udalosti, ktoré sa zdajú byť "súvislé". (To jest na udalosti, ktoré sa majú stať vo vzájomne prepojenom slede, ktorý prorok odhaľuje a interpretuje.) ako už bolo povedané skôr, taký vhľad pôsobí ako podivná pasca pre proroka samotného. Môže sa stať obeťou toho, čo vie - čo je pomerne bežná ľudská chyba. Nebezpečenstvo je v tom, že tí, ktorí predpovedajú skutočné udalosti, môžu prehliadnuť polarizujúci účinok prílišného spoliehania sa na vlastnú pravdu. Majú sklon zabúdať, že v polarizovanom vesmíre nič nemôže existovať bez toho, aby bol zároveň prítomný aj protiklad.
Cirkev a štát, vedecké poznanie a viera, jedinec a jeho spoločnosť, dokonca aj pokrok a tradície - to všetko môže byť uvedené do súladu Muad´Dibovým učením. Naučil nás, že neexistujú žiadne neprekonateľné protiklady okrem tých, ktoré spočívajú v ľudskej viere. Ktokoľvek môže strhnúť závoj času. Môžete objaviť budúcnosť v minulosti alebo v svojej vlastnej predstavivosti. Tým získate späť vedomie svojej vnútornej bytosti. Potom budete vedieť, že vesmír je súvislý celok a vy ste od neho neoddeliteľní."
V Slovách mentatových Duncan Idaho (Hayt) hovorí:
"Muad´Dibove učenie sa dnes stalo arénou scholastikov, predsudkov a skazenosti. Učil vyváženému spôsobu života, filozofií, s pomocou ktorej sa ľudská bytosť môže vyrovnať s problémami, ktoré vytvára neustále premenný vesmír. Povedal, že ľudstvo sa dosiaľ vyvíja a že tento proces nikdy neskončí. Povedal, že táto evolúcia pri svojom postupe mení princípy známe iba večnosti. Ako si môže skazená myseľ pohrávať s takýmto základom?"
Kde je pôvod tohoto vodcu mužov? V jeho rodičoch? Nasledovný úryvok je z Rodinných zápiskov:
"Aký máme zvoliť prístup k poznávaniu Muad´Dibovho otca? Človek nadmieru vrúcny a prekvapivo chladný, taký bol vojvoda: nehynúca láska k svojej benegesseritskej lady; sny o tom, čo všetko dokáže jeho syn; oddanosť, s ktorou mu jeho muži slúžili. Tu ho máte - človeka zradeného osudom, osamelú postavu, ktorej svetlo zatienila sláva jeho syna. Napriek tomu sa človek musí pýtať: Čo je syn iného, ako pokračovanie svojho otca?"
Muad'Dib sám hovorí:
„Neexistuje asi hroznejší okamih ako ten, kedy zistíte, že váš otec je iba človek - človek z mäsa a kostí."
V Detskej minulosti Muad´Diba nájdete:
"V jednej legende sa hovorí, že v okamihu, kedy vojvoda Leto Atreides zomrel, po oblohe nad palácom jeho predkov preletel meteor."
A anonymný kronikár zaznamenal tieto riadky na Vojvodovej hrobke:
"Tento kamenný svätostánok lebky vodcovej nedovoľuje žiadne modlitby. Stal sa hrobom nárekov. Len vietor počuje hlas tohoto miesta. Výkriky nočných tvorov a prchavé kúzlo dvoch mesiacov, to všetko hovorí, že jeho deň skončil. Žiadni prosebníci neprichádzajú. Návštevníci odišli z hostiny. Aká holá je cesta z tejto hory!"
Irulán píše o Muad´Dibovej matke:
"O čo sa mala lady Jessica opierať v čase svojej skúšky? Zamyslite sa dôkladne nad týmto benegesseritským príslovím a možno pochopíte: Každá cesta, po ktorej sa ide až na jej koniec, nevedie doslova nikam. Vylezte na horu iba tak vysoko, aby ste zistili, že to hora je. Z jej vrcholu ju neuvidíte."
Lady Jessica bola sestra Bene Gesseritu a jej dcéra o Bene Gesserite povedala toto:
„Toto povedala svätá Alia, Vládkyňa noža: "Ctihodná matka musí v sebe spájať zvodné neresti kurtizány a nedotknuteľnú velebnosť panenskej bohyne a udržovať tieto vlastnosti v napätí tak dlho, dokiaľ moc a sila jej mladosti trvajú. Keď mladosť a krása zmiznú, potom zistí, že ten medzipriestor, kedysi vyplnený napätím, sa stane zdrojom dôvtipu a dômyselnosti."
Toto je správa Irulán o Alii, Muad´Dibovej sestre:
"Fremeni v nej vidia Matku Zem, polobohyňu, ktorej špeciálnou úlohou je chrániť kmene svojou mocou násilia. Je Ctihodnou matkou ich Ctihodných matiek. Pre pútnikov, ktorí za ňou prichádzajú so žiadosťou, aby im vrátila stratenú mužnosť alebo neplodných urobila plodnými, je akýmsi antimentatom. Profituje z myšlienky, že "analýza" má svoje obmedzenia. Predstavuje najvyššie napätie. Je to panenská kurva - inteligentná, vulgárna, krutá, s rozmarmi tak ničivými ako Koriolisova búrka."
Aký otec, taký syn; tak je to s Letom II., synom Paula Muad´Diba. Pre Leta II. je to žitie všetkých životov, ktoré má vo svojom vnútri, všetkých životov svojich predkov. A on hovorí:
"Stále si ešte pamätáme zlaté doby pred Heisenbergom, ktorý ukázal ľuďom steny obklopujúce naše dopredu určené pohnútky. Životom vo mne sa to zdá zábavné. Viete, znalosti nie sú k ničomu, keď nemajú svoj účel, ale účel práve buduje steny, ktoré nás uzatvárajú."
O božskej premene Leta II. je napísané:
„Týmito činmi Leto II. vyňal sám seba z vývinovej postupnosti. Urobil to úmyselným rezom a povedal: "Byť nezávislý znamená byť mimo." Obe dvojčatá videli ďalej než k potrebám pamäti ako meracieho procesu, to jest spôsobu, ktorým mohli pomeriavať svoju vzdialenosť od svojich ľudských počiatkov. Ale na Letovi II. zostalo, aby vykonal ten odvážny čin, aby poznal, že skutočná tvorba je nezávislá na svojom tvorcovi. Odmietol znovu zopakovať proces vývoja a povedal: "To ma tiež viac a viac vzďaľuje od ľudstva." Vedel, čo to naznačuje: že v živote nemôžu existovať žiadne skutočne uzavreté systémy."
A toto je Letova prísaha:
"Počujem vietor vanúci nad púšťou a vidím mesiace zimnej noci stúpajúce ako veľké lode v prázdnote. Im ja prisahám: Budem rozhodný a spravím z vlády umenie; vyvážim svoju zdedenú minulosť a stanem sa dokonalým skladiskom pre svoje nazhromaždené spomienky. A budem slávnejší svojou láskavosťou než svojimi znalosťami. Moja tvár bude osvecovať chodby času, dokiaľ bude ľudstvo existovať."
Preto mohlo byť v Prísloviach Muad´Diba napísané:
"Neexistuje rozdiel medzi bohmi a ľuďmi; jeden bez zrejmej hranice prechádza do druhého. Nie je náhoda, že vláda, ktorá sa vytvorila okolo Muad´Diba, je vo svojej podstate náboženstvom. Muad'Dib o tom hovorí: „Keď právo a povinnosť sú jedno, spojené náboženstvom, nikdy sa nestanete niekým, kto si plne uvedomuje samého seba. Budete vždy o niečo málo menej ako je jednotlivec."
Keď Muad'Dib zvíťazil a jeho fremeni besnili Impériom, podstata Impéria sa zmenila. Všimnete si to, keď úbohý historik, odsúdený k smrti, je vypočúvaný kňazom – nasledovníkom Muad´Diba. Toto sú úryvky z rozhovorov v kobke smrti s Bronsom z Iksu (Brunso Vix):
Čo vás viedlo k tomu, že ste k Muad´Dibovej histórií zaujal práve tento postoj?
Prečo by som mal odpovedať na vašu otázku?
Pretože vaše slová zachovám.
Ah... pre historika veľmi lákavá predstava.
Takže budete spolupracovať?
Prečo nie? Ale vy nikdy nepochopíte, čo inšpirovalo moju historickú analýzu. Nikdy. Pre vás kňazov je v stávke príliš mnoho...
Skúste to so mnou.
Skúsiť to? Vlastne prečo nie? Uviazol som na plytčine všeobecného názoru na túto planétu, ktorý vzišiel z jej ľudového názvu, Duna. Všimnite si: nie Arrakis, ale Duna. História je posadnutá Dunou ako púšťou, ako rodiskom fremenov. Táto história sa sústreďuje na zvyky vyplývajúce z nedostatku vody a z faktu, že fremeni viedli polokočovný život vo filteršatách, ktoré recyklovali väčšinu ich telesnej vlhkosti.
A to všetko nie je pravda?
To je iba povrchová pravda. Rovnako ignoruje to, čo leží pod týmto povrchom ako... ako pokus o pochopenie mojej rodnej planéty, Iksu, bez preskúmania, ako sme odvodili jej meno z faktu, že je deviatou planétou nášho slnka. Nie, nie, nestačí iba vidieť Dunu ako miesto ničivých búrok. Nestačí hovoriť o hrozbe, akú predstavujú piesočné červy.
Ale tieto veci sú pre charakter Arrakis kľúčové!
Kľúčové? Samozrejme. Ale tvoria jednostranný pohľad na planétu v tom zmysle, že Duna je planétou jednej plodiny, pretože je jediným a výhradným zdrojom melanže.
Áno... poďme si širšie pohovoriť o posvätnom korení.
Posvätnom? Ako všetky posvätné veci, jednou rukou dáva a druhou berie. Predlžuje život a nadaným ľuďom umožňuje predvídať budúcnosť, ale zároveň ich zviaže krutou závislosťou a poznamená ich oči...rovnako, ako sú poznamenané vaše! Úplne modré bez stopy bielej farby. Vaše oči, váš orgán zraku sa stávajú vecou bez kontrastu; jediným pohľadom.
Toto kacírstvo vás priviedlo do tejto cely!
Do tejto cely ma priviedli vaši kňazi; a ako všetci kňazi, aj vy ste sa rýchlo naučili volať pravdu „kacírstvom“.
Ste tu preto, že ste sa odvážil tvrdiť, že Paul Atreides stratil niečo základné zo svojej ľudskosti predtým, ako sa mohol stať Muad'Dibom!
...Nehovoriac o strate svojho otca počas vojny s Harkonnenmi, ani o smrti Duncana Idaha, ktorý sa sám obetoval, aby Paul a lady Jessica mohli utiecť.
Váš cynizmus je adekvátnym spôsobom zaznamenaný.
Cynizmus; to je nepochybne väčší zločin ako kacírstvo. Ale, viete, ja nie som skutočný cynik; som iba pozorovateľ a komentátor. Videl som v Paulovi pravú vznešenosť, keď utiekol do púšte so svojou tehotnou matkou; samozrejme, bola rovnako prínosom ako bremenom.
Chyba vás – historikov – je v tom, že nikdy nenecháte nič na pokoji! V svätom Muad´Dibovi vidíte pravú vznešenosť, ale musíte k tomu pridať cynickú poznámku. Niet divu, že vás odsúdil aj Bene Gesserit!
Vy kňazi robíte dobre, že sa spájate so sesterstvom Bene Gesseritu; ony tiež prežívajú preto, že taja svoju činnosť. Ale nedokážu skryť fakt, že lady Jessica bola trénovanou adeptkou Bene Gesseritu; viete, že trénovala svojho syna metódami Sesterstva. Môj „zločin“ bol, že som to rozoberal ako jav, že som vysvetľoval ich mentálne schopnosti a ich genetický program. Vy nechcete, aby sa upozorňovalo na fakt, že Muad'Dib mal byť skroteným spasiteľom v rukách Sesterstva, že bol najskôr ich Kwisatzom Haderachom a až potom Prorokom!
Ak som mal nejaké pochybnosti o vašom rozsudku smrti, tak ste ich práve rozptýlil.
Zomrieť môžem iba raz.
Sú smrti a... smrti.
Dajte si pozor, lebo urobíte mučeníka zo mňa; Nemyslím, že by Muad'Dib... povedzte mi, vie Muad'Dib, čo robíte v týchto kobkách?
Nezaťažujeme svätú rodinu malichernosťami.
...a pre toto Paul Atreides bojoval za svoje miesto medzi fremenmi? Pre toto sa naučil ovládať červy a jazdiť na nich... bolo chybou odpovedať na vaše otázky, inkvizítor.
Ale ja dodržím svoj sľub a zachovám vaše slová pre budúcnosť.
Skutočne? Tak ma dobre počúvajte, vy fremenský degenerát! Vy kňaz, ktorý nemáte iného boha okrem seba samého! Budete sa musieť zodpovedať z mnohého; bol to fremenský rituál, pri ktorom dostal Paul svoju prvú veľkú dávku melanže, ktorá mu otvorila pohľad do budúcnosti! Bol to fremenský rituál, pri ktorom tá istá melanž prebudila ešte nenarodenú Aliu v lone lady Jessiky! Uvedomili ste si, čo to pre Aliu znamenalo? Narodiť sa do tohoto vesmíru s plným vedomím, obsahujúc všetky spomienky a vedomosti svojich matiek? Žiadne znásilnenie by nemohlo byť strašnejšie!
Bez posvätnej melanže by sa Muad'Dib nemohol stať vodcom všetkých fremenov; bez svojej svätej skúsenosti by Alia nemohla byť Aliou.
Bez svojej slepej fremenskej krutosti by ste vy nemohol byť kňazom! Ó, ja vás, fremenov, poznám. Myslíte si, že Muad'Dib je váš, pretože je druhom Chani, pretože prevzal fremenské zvyky... ale on bol najskôr Atreides! A bol trénovaný členkou Bene Gesseritu; mal schopnosti, ktoré sú vám úplne neznáme. Mysleli ste si, že vám priniesol novú organizáciu a nové poslanie; sľúbil vám premenu vašej púštnej planéty na vodou oplývajúci raj. A zatiaľčo vás oslepoval takýmito víziami, pripravil vás o nevinnosť!
Takéto kacírstvo nemôže zmeniť fakt, že ekologická transformácia Duny zdarne pokračuje.
A ja som sa dopustil kacírstva sledovania koreňov tejto transformácie; skúmania jej následkov. Boj na pláňach Arrakénu možno poučil vesmír, že fremeni dokážu poraziť imperiálnych sardaukarov, ale čo ďalšie nás naučil? Keď sa hviezdne impérium rodu Corrino stalo fremenským impériom pod vedením Muad´Diba, čim ďalším sa ešte impérium stalo? Váš džihád trval iba 12 rokov, ale akú lekciu nám dal! Teraz vesmír chápe podvod svadby Muad´Diba s princeznou Irulán.
Vy sa opovažujete obviňovať Muad´Diba z podvodu?
Aj keď ma za to zabijete, nie je to kacírstvo! Princezná Irulán sa stala jeho manželkou, nie jeho milenkou. Chani, jeho drahá malá fremenka, to ona je jeho milenkou; každý to vie. Irulán bola kľúčom k trónu, nič viac.
Je ľahké vidieť, prečo tí, ktorí konšpirujú proti Muad´Dibovi používajú vašu analýzu histórie ako svoj hlavný argument!
Ja vás nebudem presvedčovať, veď to viete. Ale tvrdenie o sprisahaní sa objavilo pred mojou analýzou. Vytvorilo ho 12 rokov Muad´Dibovho džihádu; to je to, čo spojilo prastaré mocenské skupiny a vyvolalo sprisahanie proti Muad´Dibovi.
Muad'Dib o tom hovorí:
"Pri šírení akejkoľvek teórie sa nemožno vyhnúť politickému sprievodu. To sa odráža vo výchove, vzdelaní a zákonoch príslušnej komunity. Vzhľadom k tomuto tlaku stoja jej vodcovia pred nevyhnutným interným problémom: Zariadiť sa tak, aby si udržali svoje vládnuce postavenie, alebo riskovať, že sa stanú obeťou kôli ortodoxnej etike."
Ako poznamenal Muad'Dib, je to paradox. Hlboko v ľudskom vedomí je rozšírená potreba existencie logického vesmíru, ktorý dáva zmysel. Ale skutočný vesmír je vždy jeden krok pred logikou. Dodáva:
"Existuje hranica sily, ktorú nemôže použiť ani ten najmocnejší bez toho, aby zničil sám seba."
Posúdenie tejto hranice je najčistejším umením vládnutia; zneužitie moci je smrteľným hriechom. Právo nemôže byť prostriedkom pomsty, ani rukojemníkom či obranou proti mučeníkom, ktorých vytvorilo; nemôžete sa vyhrážať žiadnemu jednotlivcovi a uniknúť následkom. Dobrá vláda nikdy nezávisí na zákonoch, ale na osobných kvalitách toho, kto vládne. Vládny aparát je vždy podriadený vôli toho, kto tento aparát riadi. Najdôležitejším nástrojom vlády je preto metóda výberu vodcov. Veľmi výstižný je komentár Hárk al-Adu ohľadne Služobníckeho džihádu:
"Predstava, že celý systém môže byť prinútený pracovať lepšie, ak zaútočíme na jeho vedomé prvky, svedčí o nebezpečnej nevedomosti. Bol to častý nevedomý prístup tých, ktorí sa nazývajú vedcami a technológmi."
A Inštruktážny manuál Missionarie Protectiva pridáva ďalšiu výstižnú poznámku:
"Toto sú ilúzie všeobecnej histórie, ktoré musí úspešné náboženstvo propagovať: Zlým ľuďom sa nikdy nedarí; len statoční si zaslúžia odmenu; čestnosť sa vypláca; činy hovoria hlasnejšie ako slová; dobro vždy zvíťazí; dobrý skutok je sám o sebe odmenou; každého zlého človeka možno napraviť; náboženské talizmany chránia pred posadnutosťou démonmi; iba ženy chápu dávne mystériá; bohatí sú odsúdení byť nešťastní..."
A nakoniec slová z Pracovnej knihy Lieta Kynesa, prvého planetológa Arrakis:
"Vzhľadom k jednosmernému chápaniu času, do ktorého zostáva ponorená bežná myseľ, majú ľudia tendenciu dívať sa na všetko ako na postupný, na slová orientovaný rámec. Táto mentálna pasca má za následok veľmi krátkodobé pojatie efektivity a následkov, stav sústavných, neplánovaných odpovedí na objavujúce sa krízy."
Hoci Muad´Dib používal pri svojej vláde zákony a legálne postupy, videl ich v termínoch energie. Hovorí:
"Pokrútené právne formulácie vznikli väčšinou z nutnosti skryť pred nami samotnými násilie, ktoré jeden voči druhému zamýšľame. Medzi tým, či človeka pripravíme o hodinu života alebo o celý život, je iba kvantitatívny rozdiel. Zachovali sme sa voči nemu násilne, pripravili sme ho o energiu. Zámer zabiť je možno skryť zložitými eufemizmami, ale za každým použitím sily voči niekomu inému sa skrýva jedno jediné : "Živím sa tvojou energiou."
Ďalej pokračuje:
"Rast výroby a príjmov sa v mojom Impériu nesmie vymknúť kontrole. Taká je podstata môjho príkazu. Nebudú žiadne ťažkosti s vyrovnávaním platieb medzi rôznymi sférami vplyvu. A dôvodom je jednoducho to, že to tak prikazujem. Chcem zdôrazniť svoju autoritu v tejto oblasti. Ja som najvyšší spotrebiteľ energie v tejto doméne a zostanem ním, živý alebo mŕtvy. Moja vláda je hospodárstvo."
To je omyl moci; nakoniec je efektívna iba v stabilnom a ohraničenom vesmíre. Ale základnou lekciou nášho relativistického vesmíru je to, že veci sa menia. Každá moc musí vždy skôr či neskôr stretnúť moc väčšiu. Paul Muad'Dib naučil túto lekciu sardaukarov na pláňach Arrakénu. Jeho nasledovníci sa túto lekciu už naučili sami.
Muad'Dib hovorí:
"Impériá v čase svojho vzniku netrpia nedostatkom cieľov; keď však dokončia proces svojej stabilizácie, ciele sa stratia, nahradené povrchnými rituálmi."
Korene týchto myšlienok možno nájsť v učení Bene Gesseritu. Dosvedčujú to tieto úryvky:
"Vlády, pokiaľ trvajú dlho, majú vždy stále silnejší sklon smerovať k aristokratickým formám. Nie je známa žiadna vláda v histórií, ktorá by sa tomu vyhla. A ako sa vyvíja aristokracia, majú vlády tendenciu stále viac a viac jednať výlučne v záujme vládnucej triedy - či už je tou triedou dedičný kráľovský rod, oligarchovia finančných ríš alebo pevne usadená byrokracia."
Alebo táto:
"Vo všetkých hlavných spoločenských silách nájdete skrytú snahu získať a udržať si moc prostredníctvom použitia slov. Od šamana cez kňaza po byrokrata, je to vždy to isté; ovládaná populácia musí byť v stave akceptovať slová moci ako skutočnú vec, nahradiť skutočný vesmír symbolickým systémom. Pri udržovaní takejto mocenskej štruktúry sú určité symboly vynechávané z okruhu bežného pochopenia; symboly pojednávajúce o ekonomickej manipulácií, alebo tie, ktoré určujú miestnu interpretáciu logiky. Utajenie symbolov tohto typu vedie k rozvoju fragmentovaných sub-jazykov, ktoré sa stávajú signálom, že ich používatelia akumulujú určitú formu moci."
A panoplia propheticus Bene Gesseritu hovorí:
"Keď veríš istým slovám, veríš ich skrytým argumentom. Keď veríš, že je niečo správne alebo nesprávne, pravda alebo klamstvo, veríš predpokladom skrytým v slovách, ktorými sa vyjadrujú argumenty. Také predpoklady sú obvykle deravé, ale pre presvedčených zostávajú tým najcennejším."
Muad'Dib hovorí:
"Ako často sa stáva, že nahnevaný muž vášnivo odmieta to, čo mu hovorí jeho vlastné vnútro."
Dodáva:
"Koncepcia pokroku funguje ako obranný mechanizmus, ktorý nás chráni pred hrôzami budúcnosti."
Muad'Dib sa často prejavuje ako cynik a múdry zároveň. Hovorí:
"Veľkosť je krátkodobý zážitok. Nikdy presne nezodpovedá skutočnosti. Sčasti závisí na fantázií ľudí, ktorá mýtus utvára. Človek ovenčený veľkosťou musí mať cit pre mýtus, ktorý ho opriada. Musí odrážať to, čo naňho dopadá. Musí mať sardonický úsmev. Ten ho odpútava od viery vo vlastné ašpirácie. Sardonické je všetko, čo mu umožňuje pohybovať sa v sebe samom. Bez tejto vlastnosti aj náhodná veľkosť človeka zničí."
Niekedy Muad'Dib zúri:
"Už mám práve tak dosť tej hry na boha a kňazov! Myslíš, že nevidím svoje vlastné mýty? Len znovu preber svoje vlastné údaje, Hayt. Vnútil som svoje rituály do tých najzákladnejších ľudských činností. Ľudia jedia v mene Muad´Diba! Milujú sa v mojom mene, rodia sa v mojom mene - prechádzajú cez ulicu v mojom mene. Ani strešný trám v tej najúbohejšej dedine na vzdialenom Gangišrí sa nemôže vyzdvihnúť bez toho, aby sa predtým vzniesla prosba o požehnanie Muad´Diba!"
Niekedy cituje Litániu proti strachu Bene Gesseritu:
"Nesmiem sa báť. Strach zabíja myslenie. Strach je malá smrť prinášajúca úplné vyhladenie. Budem svojmu strachu čeliť. Dovolím mu, aby prešiel okolo mňa a cezo mňa. A až prejde a zmizne, otočím sa a pozriem sa, kadiaľ šiel. Tam, kam strach odišiel, nič nezostane. Zostanem iba ja."
Muad'Dib píše Vládnucej rade Landsraadu:
„Takto vám radí padišáh imperátor: Ak chcete zisky, musíte mať moc. Tieto slová sú pravdivé, ale pýtam sa sám seba: Kto je chátra a kto sú tí, ktorým sa vládne?"
A spoločnosti CHOAM, medziplanetárnej korporácií ktorá je ekonomickou pákou Impéria, píše:
"To, čo vy z riaditeľstva CHOAM zrejme nie ste schopní pochopiť, je fakt, že v obchode málokedy nájdete skutočnú vernosť. Kedy ste naposledy počuli o úradníkovi, ktorý položil život za svoju spoločnosť? Možno že váš nedostatok spočíva v nesprávnom predpoklade, že môžete prikázať ľuďom, aby mysleli a spolupracovali. To bola chyba čohokoľvek od náboženstva po generálne štáby v celej známej histórií. Generálne štáby majú dlhý zápis prípadov, kedy zničili vlastné národy. V prípade náboženstva doporučujem znovu si prečítať Tomáša Akvinského. Pokiaľ ide o vás z CHOAM, akému nezmyslu to veríte! Ľudia musia chcieť robiť veci v dôsledku svojich najvnútornejších pohnútok. Ľudia, nie obchodné organizácie alebo reťazce veliteľov, udržujú v chode veľké civilizácie. Každá civilizácia závisí na kvalite jedincov, ktorých vytvára. Keď ľuďom dáte príliš organizácie a príliš zákonov, keď potlačíte ich pudenie po veľkosti - nemôžu pracovať a ich civilizácia sa zrúti."
Pýta sa:
"Čím opovrhuješ? Podľa toho ťa skutočne spoznáme."
A druhým dychom dodáva:
"Vo všetkom je nejaký systém, ktorý je súčasťou nášho vesmíru. Má symetriu, eleganciu a pôvab - tieto vlastnosti nachádza človek vždy v tom, čo zachytáva pravý umelec. Systém môžete nájsť v striedaní ročných období, v tom, ako sa piesok vinie pozdĺž skalnej rímsy, v zväzkoch vetiev Larrea mexicana alebo v usporiadaní jej listov. Snažíme sa tieto systémy napodobniť v našich životoch a v spoločnosti a hľadáme rytmy, tance a formy, ktoré poskytujú uspokojenie. Avšak v nájdení definitívnej dokonalosti je možné vidieť nebezpečenstvo. Je zrejmé, že taký definitívny systém obsahuje svoju vlastnú stabilitu. V takej dokonalosti všetko smeruje k smrti."
V zúfalstve, Muad'Dib kričí:
"Neexistuje možnosť úniku; platíme za chyby našich predkov."
Čo priviedlo rod Atreidov na Dunu? Fremeni a melanž – výlučok piesočného červa, geriatrické a zároveň rozbuška veštby. Toto bolo napísané o melanži v Otvorenom kacírstve (Pendant Heresy):
„Často sa hovorí, môj milý Georad, že v melanžovej skúsenosti je veľká prirodzená sila. Možno je to pravda. Napriek tomu vo mne pretrvávajú značné pochybnosti o tom, že každé použitie melanže prináša vždy silu. Zdá sa mi, že istí ľudia zneužívajú korenie proti Božiemu úradu. Slovami ekumény povedané, znetvorili dušu. Zbierajú penu z povrchu melanže a myslia si, že tak získajú milosť. Posmievajú sa seberovným, škodia božstvu a zlomyseľne krivia význam tohoto obrovského daru, a napraviť toto zmrzačenie nie je v ľudských silách. Byť skutočne zajedno so silou korenia, nepokrivený v žiadnom smere, plný chvályhodnej cti, k tomu si človek musí byť istý, že jeho činy a jeho slová sa zhodujú. Keď to, čo robíš, má zlovestné následky, mal by si byť súdený podľa svojich činov a nie podľa svojich vysvetlení. Tak by sme mali tiež súdiť Muad´Diba."
Niet sa čo čudovať, že sa to nazýva otvoreným kacírstvom.
O fremenoch Muad´Dib hovorí:
"Fremeni boli nedostihnuteľní v tej vlastnosti, ktorú prapredkovia nazývali "spannungsbogen" - čo je čas medzi vznikom túžby po niečom a činom smerujúcim k dosiahnutiu a uchopeniu vytúženého."
Muad´Dibov syn hovorí o fremenoch, keď vyslovuje:
"Civilizovaný človek sa môže stať primitívom. To vo svojej podstate znamená, že sa zmení jeho spôsob života. Staré hodnoty sa zmenia, začnú byť spojené s krajinou, jej zvieratami a rastlinami. Táto nová existencia vyžaduje znalosť tých zložitých a vzájomne prepojených udalostí, ktoré sa obvykle nazývajú prírodou. Vyžaduje určitú mieru úcty k nezávislej sile obsiahnutej v takýchto prírodných systémoch. Keď človek získa túto znalosť a úctu, hovorí sa tomu "byť primitív". Opak je samozrejme rovnako pravdivý: primitív sa môže stať civilizovaným, ale nie bez toho, že sa zmieri s desivými psychologickými škodami.“
Správa Bene Gesseritu hovorí:
"Fremenská reč naznačuje veľkú výstižnosť, presný zmysel pre výraz. Je ponorená v ilúzií absolútna. Jej predpoklady sú živnou pôdou pre absolutistické náboženstvá. A čo viac, fremeni radi moralizujú. Desivej nestabilite všetkých vecí čelia inštitucionalizovanými výrokmi. Hovoria: "Vieme, že neexistuje žiadna suma všetkého dosiahnuteľného poznania; to je výsadou Boha. Ale čokoľvek sa ľudia môžu naučiť, môžu tiež obsiahnuť." Z tohto prístupu k vesmíru vytvárajú fantastickú vieru v predzvesti a znamenia a vo vlastný osud. Taký je tiež pôvod legendy o Kralizeci: vojne na konci vesmíru."
Liet Kynes bol zaznamenaný Hárk al-Adom:
"Fremeni boli prví ľudia, u ktorých sa vyvinula vedomá i podvedomá symbolika, ktorou vyjadrovali pohyby a vzťahy svojho planetárneho systému. Boli to vôbec prví ľudia kdekoľvek vo vesmíre, ktorí boli schopní vyjadriť klimatické podmienky polomatematickým jazykom, ktorého písané symboly zahrňujú (a zvnútorňujú) vonkajšie vzťahy. Jeho písaná podoba mala tvar toho, čo bolo popisované. Dôverná miestna znalosť všetkého, čo mohlo napomôcť životu, bola v tomto vývoji nevyhnutnou podmienkou. Rozsah vzájomného pôsobenia jazyka a systému môžeme posúdiť podľa faktu, že fremeni sami seba brali ako sliediace a pátravé zvieratá."
Hárk al-Ada píše:
"Podľa fremenov vidia všetci planetológovia život ako výraz energie a hľadajú dominantné vzťahy. V malých úlomkoch, kúskoch a dielikoch, z ktorých vyrastá všeobecné pochopenie, je fremenská rasová múdrosť menená do novej istoty. To, čo majú fremeni ako ľud, môže mať aj ktorýkoľvek iný národ. Stačí iba, aby si vypestovali zmysel pre energetické vzťahy. Stačí, aby si všimli, že energia presakuje do zákonitostí vecí a posiluje sa týmito zákonitosťami."
A Stilgar, naíb fremenov, hovorí:
„Fremen zomrie, keď je príliš dlho preč z púšte; hovorí sa tomu "vodná choroba".
Aj Kazateľ hovorí o tragédií fremenov:
"Nebudem sa prieť s tvrdeniami fremenov, že sú božsky inšpirovaní k šíreniu náboženských objavov. To tá druhá vec, na ktorú si robia nárok, teda ideologické odhalenia, ma nútia zahrnúť ich výsmechom. Samozrejme, vznášajú dvojaký nárok v nádeji, že to posilní ich postavenie a pomôže im udržať sa vo vesmíre, ktorý ich považuje za stále nepríjemnejších utlačovateľov. V mene všetkých týchto utlačovaných ľudí varujem fremenov: krátkodobé výhody v dlhodobom výhľade vždy stroskotajú."
Existujú stopy k záhade mystérií fremenov a Muad´Diba v Piesňach Duny. Načúvajte ich slovám:
"Ó lekár zvierat,
k zelenej slimačej ulite
k jej plachému zázraku
ktorý skryto čaká na smrť
prichádzaš ako boh!
Aj slimáci vedia
že bohovia vyhladzujú
a liečba prináša bolesť,
že nebo je možné vidieť
len plamennými dverami.
Ó, lekár zvierat,
som človek - slimák
ktorý vidí,
ako tvoje jediné oko
nazerá do mojej ulity!
Prečo, Muad´Dib? Prečo?"
A:
"Ó, moria Caladanu,
ó, ľudia vojvodu Leta,
Letova citadela padla...
...navždy.“
Alebo týmto:
"Ovocné sady a vinohrady,
hurisky a ich plné vnady
a pohár plný pred sebou.
Prečo blábolím tu o bojoch,
o horách rozborených v prach?
Prečo cítim slzu pálčivú?
Nebo je dokorán roztvorené,
rozsieva bohatstvo, dary cenné,
stačí len ruku natiahnuť.
Prečo myslím na to, ako zabiť,
ako jedom v čaši otráviť?
Prečo cítim, ako starý som?
Zve náruč lásky k milovaniu
svojim prostým, nahým požehnaním
a sľubom rajských extáz.
Prečo na jazvy si spomínam
a sny previnilé mám?
Prečo v spálni strach ma sprevádza?"
A týmto z Pádu Mesiaca:
Odišiel od Alie,
lona nebies!
Svätý, svätý, svätý!
Míle rozpáleného piesku
čakajú nášho Pána.
Dokáže vidieť
bez očí!
Démon ide za ním!
Svätú, svätú, svätú
rovnicu -
vyriešil mučeníctvom!
Žalospev za Jamisa:
"Zápasíš so snami?
Bojuješ s tieňmi?
Chodíš ako v spánku?
Čas prekĺzol okolo.
Život ti ulúpili.
Všetko si premárnil.
Tvoj nerozum ťa zabil."
A tieto štyri riadky:
"Paul,
ó, Muad´Dib,
ó Mahdí zoslaný,
tvoj jediný dych nahor
rozpútal orkány."
Alebo tieto:
"Ó, ty červ mnohých zubov,
ako poprieš, čo vyliečiť nemožno?
Telo a dych, ktoré ťa vábi
na pôdu všetkých prapočiatkov,
kde potravou tvojou budú
obludy pri bráne ohňa!
Takého plášťa nemáš,
čo božstvo opitosť skryje
alebo pálčivosť túžby!“
A detská pesnička:
"Žil jeden muž, čo múdry bol,
ten do piesku si vyšiel,
a keď sa piesok zapálil,
o obe oči prišiel.
A že tie oči nemal už,
svet musel vidieť dušou.
Tak stal sa z neho svätý muž,
a svätým múdrosť sluší."
Alebo pieseň lásky:
"Moja žena pri okne stojí,
do skla obrysy vyrezané,
zdvíha ramená... svoju hlavu kloní,
pred krvavým západom sa skláňa -
poď sem, ohrej ruky dievčatku môjmu
miesto mňa...
miesto mňa ohrej ruky dievčatku môjmu."
Alebo fremenská pieseň:
"Síč na okraji púšte
patril Lietovi, patril Kynesovi,
patril Stilgarovi, patril Muad´Dibovi,
a potom znovu patril Stilgarovi.
Naíbovia jeden po druhom spia v piesku,
ale síč trvá."
Mal by som pridať tleilaxanský epigram:
"Tu leží onen padlý boh,
jeho pád nebol malý.
Vysoký, úzky piedestál
len sme mu zmajstrovali."
Muad'Dib pripustil existenciu zločinov, ktoré sa vykonali v jeho mene a že by mohli pribudnúť ďalšie. Ozvena tejto myšlienky zaznieva v Apokryfoch:
"Krutosť je chápaná ako krutosť rovnako obeťou ako páchateľom, aj všetkými, ktorí sa o nej dozvedia, nech už akokoľvek vzdialene. Krutosť nemá žiadne ospravedlnenie, nič ju ospravedlniť nemôže. Krutosť nikdy nenapraví ani nevyváži minulosť. Krutosť iba vyzbrojí budúcnosť k ďalším krutostiam. Sama sa rozmnožuje - ako barbarská forma incestu. Ktokoľvek spácha krutosť, spácha tiež všetky tie ďalšie krutosti, ktoré z nej vzídu."
Všetky tieto veci komentuje Komisia ekumenických vykladačov:
"Vesmír patrí Bohu. Je to jediná vec, jednota, podľa ktorej môžu byť nájdené všetky odchýlky. Krátkemu životu, aj tomu mysliacemu a samého seba si uvedomujúceho životu, ktorý nazývame rozumným, je zverené iba krehké poručníctvo akejkoľvek časti tejto jednoty."
Zdá sa, že Muad'Dib hovoril niečo podobné, keď sa prihováral svojim fedajkínom:
"Vesmír jednoducho existuje; to je jediný spôsob, ako ho fedajkín môže sledovať a zostať pritom pánom svojich zmyslov. Vesmír nikdy nehrozí ani nesľubuje. Obsahuje veci, ktoré nemáme vo svojej moci: pád meteoritu, výbuch, ktorý prináša korenie, starnutie a smrť. To sú reality tohoto vesmíru a musíme im čeliť bez ohľadu na to, čo voči nim cítime. Takéto skutočnosti nemôžete odohnať slovami. Prídu k vám svojim vlastným spôsobom bez slov a potom, potom pochopíte, čo znamená "život a smrť". A keď to pochopíte, naplní vás radosť."
Ako sme s tromi vecami začali, mali by sme s tromi vecami aj skončiť. Za prvé, gholova hymna:
"Pre Muad´Diba huanui nie je.
Umieráčik a obrad odovzdania,
čo oslobodí dušu z mstiacich sa tieňov.
Je naivným svätcom, svätým bláznom,
cudzincom zlatým, ktorý žije večne,
na ostrí rozumu ako šaman kráča.
Chvíľku si nedáš pozor - už je tu!
Kráľovská bledosť, miernosť sarlátová,
sieťami proroctva opriada vesmír,
kam padne tichý pohľad. Vidíš?
Letí z ježatých džunglí hviezd a ich tieňov.
Bez očí veštec, záhadný a krutý,
sám nástroj veštby, hlas, čo neumĺkne!
Šaj-hulúd naňho čaká na všetkých cestách
zamilovaných párov, ktoré chodia
a ruka v ruke umierajú nudou.
Tak kráča pomaly jaskyňami času
a seje snové, naivné ja."
Za druhé, Stilgarov komentár - Muad´Dibove muky:
"Slnko o milosť neprosíš."
A nakoniec, z Kréda Kvizaratu:
"Hovoríme o Muad´Dibovi, že odišiel na cestu do zeme, kde kráčame a nezanechávame stopy."
