Brian Herbert

Brian Herbert (29.7.1947 - ) je autorom viacerých románov a poviedok. Jeho tvorba bola pozitívne prijatá významnými svetovými literárnymi kritikmi.

Je najstarším synom kultového sci-fi autora Franka Herberta. Do ukončenia strednej školy sa 23-krát sťahoval. V tých časoch bolo peňazí málo a jeho otec (ktorého úspech bol ešte roky vzdialený) striedavo pracoval ako novinár a spisovateľ. Ani jedno z toho neprinášalo dostatok peňazí pre rodinu s tromi deťmi – Briana, jeho mladšieho brata Brucea a ich staršiu sestru Penny. Financií bolo niekedy tak málo, že Brianova matka Beverly preplácala iba pár z kopy účtov. Na jednom z miest, kde žili - v chatrči v Tacome - deti spávali na nevykurovanej verande. Na inom – odľahlej chatke, ku ktorej viedol iba strmý chodník – ju ich otec vykuroval reklamnými letákmi. Boli dokonca roky, kedy deti nedostali na Vianoce žiadne darčeky.

Napriek tomu život nebol nikdy nudný. Frank Herbert bol impulzívny a nepokojný muž, ktorý neustále hľadal nové príležitosti, nové dobrodružstvá. Patrili sem dva spisovateľské pobyty s rodinou v Mexiku, jedna s autorom fantasy Jackom Vanceom, druhá v starom pohrebnom voze Cadillac LaSalle – rodinnom aute.

O tom, že jeho otec pracuje na Dune, sa dozvedel v roku 1961. Žili vtedy v San Franciscu na Mississippi Street v Potrero Hill. Frank Herbert bol v tom čase zamestnaný ako reportér časopisu San Francisco Examiner a zvykol čítať svojej žene Beverly príbehy, na ktorých pracoval. Mal nízky lakovaný stolík, na ktorý si rozložil jednotlivé stránky.

Ako nadaný študent Brian ukončil strednú školu už ako 16-ročný. Oženil sa v mladom veku a ako študent na univerzite v Berkeley (kde získal titul bakalára sociológie) musel zároveň pracovať, aby uživil svoju ženu Jan a ich dcérku Julie. Manželstvo pretrvalo viac ako tri desaťročia a výsledkom boli tri dcéry: Julie, Kimberly a Margaux.

Brian mal mnoho zamestnaní: pracoval ako autor a editor, obchodný manager, vynálezca doskových hier, kreatívny konzultant pre televíziu a tvorbu zberateľských kartových hier, poisťovací agent, predavač encyklopédií, čašník, zberač riadu, slúžka a tlačiar. Spolu zo ženou istý čas vlastnili poschodový Londýnsky autobus, ktorý prerobili na atypický darčekový obchod. Pracoval aj v poštovom predaji hudobných „golden oldies“ nahrávok.

Brian Herbert a Kevin J. Anderson na podpisovej akcii v čase objavenia sa 1. US vydania knihy História Duny: Krížová výprava strojov.

Svoju spisovateľskú kariéru začal až tesne pred 30-tym rokom života, kedy pracoval ako poisťovací agent. Jeho prvé dve knihy boli humoristické zbierky Incredible Insurance Claims a Classic Comebacks. Potom nasledoval stabilný prúd románov: Sidney´s Comet (satira, 1983), The Garbage Chronicles (1985), Sudanna Sudanna (1986), Man of Two Worlds (s Frankom Herbertom, 1986), Prisoners of Arionn (1988), The Race for God (satira, kvalifikačná nominácia na Nebulu v roku 1990), Memorymakers (s Marie Landis, 1991), Blood in the Sun (s Marie Landis, 1996). Medzi jeho práce ako editora patria: The Notebooks of Frank Herbert´s Dune a Songs of Muad´Dib.

Brianov vzťah k otcovi bol konfliktný, jeho epos o Dune dokonca čítal až ako dvadsaťročný. Medzi 20-tym a 30-tym rokom života došlo k ich výraznému zblíženiu. Synovo úsilie rozlúštiť jeho fascinujúce záhady začalo detailným denníkom, ktorý si Brian viedol roky, zaznamenávajúc fascinujúce udalosti v Herbertovej rodine – dokument, ktorý nakoniec obsahoval tragické úmrtia jeho rodičov a ktorý sa rozšíril do vyčerpávajúcej biografie Franka Herberta – Dreamer of Dune, na ktorej pracoval 5 rokov. Myšlienka na vytvorenie biografie v ňom skrsla v roku 1978, kedy sa jeho vzťah s otcom začal zlepšovať. Chodievali spolu na obedy a Brian dodnes vlastní vinety od vína, na ktoré si písal, kde boli a o čom spolu hovorili. Snaha o pochopenie otca – ktorú Joseph Campbell popísal ako jednu z epických hrdinských výprav ľudstva - pokračovala, keď Brian preštudoval celú 6-dielnu sériu Duny a vytvoril rozsiahlu "Dune Concordance". Tá sa ukázala byť neoceniteľnou referenčnou príručkou pri písaní doplnkových kníh v podobe série troch Predohier k Dune, do ktorých sa Brian pustil spolu s Kevinom J.Andersonom v roku 1998.
Dokončili trilógiu z prostredia Služobníckeho džihádu začali ukončovat epos o Dune dvoma románmi Hunters of Dune (2006) a Sandworms of Dune (2007). Tieto síce ságu uzatvoria, Brian s Kevinom však podľa všetkého majú plány pre ďalšie následné "predohry", konkrétne trilógiu Paul of Dune.
Brian Herbert je autorom románu The Forgotten Heroes (2004) - príbehu o mužoch, ktorí si zaslúžili uznanie pre svoj prínos USA. Pokúša sa o svoj vlastný projekt: sci-fi trilógiu Timeweb Chronicles (Timeweb(2006) - The Web and the Stars(2007) - Webdancers (2008)).

Dnes Brian a jeho sestra Penny spravujú veľkolepý odkaz prác ich otca a cez projekty ako Predohry k Dune otvárajú nové obzory živej predstavivosti Franka Herberta pre milióny jeho verných fanúšikov.

Zdá sa, že sa bojí lietania a všade jazdí autom alebo vlakom (pre nehodu v malom lietadle [1]), nemá pripojenie na internet ani vlastnú mailovú adresu[2].

Niekoľko krátkych videorozhovorov s Brianom Herbertom a Kevinom J.Andersonom: [3]

Ďalšie diela

• sci-fi trilógia Hellhole, Hellhole Inferno a Hellhole Impact - spoluautor Kevin J. Anderson (v príprave)

Zdroje

• www.dunenovels.com, postupne modifikované z iných prameňov

Pozri aj

• Otvorený dopis Briana Herberta fanúšikom Duny - december 2005
• Pamätné literárne štipendium Franka Herberta

Externé odkazy

• Rozhovor s Brianom Herbertom o knihe Lovci Duny, mp3
• Rozhovor s Brianom Herbertom o knihe Piesočné červy Duny, mp3

Poznámka prekladateľa

Jedná sa z väčšej časti o preklad životopisu Briana Herberta z jeho vlastných stránok. Typický americký štýl sebavychvaľovania som radšej prekladom trošičku zmiernil, aby sa to vôbec dalo čítať. Nedá mi to, ale z celého textu je cítiť túžba po peniazoch – neustále zdôrazňovanie strašnej chudoby v detstve a mladosti, o otcovi prakticky nič. Podľa mňa k sebe veľmi blízko (aspoň spočiatku) nemali. Takisto sa mi zdá, akoby Brian do jeho smrti o Dunu ani nezavadil... Uvidíme, či Baronet vydá Brianov životopis Franka Herberta „Dreamers of Dune“, tam to snáď bude jasnejšie. Hoci sa otca snažil pochopiť, nemyslím, že sa mu to celkom podarilo – už aj podľa obsahu a charakteru jeho pokračovaní Duny. V každom prípade je Brian Herbert podľa môjho názoru zjavne slabší spisovateľ ako jeho otec. --Historik