Otvorený dopis Briana Herberta fanúšikom Duny - december 2005

Nižšie uvedený text je prekladom otvoreného dopisu Briana Herberta fanúšikom Duny z decembra 2005, ktorý je reakciou na početné (i keď menšinové) odmietavé reakcie na jeho romány z prostredia Duniverza. Originál textu nájdete na stránkach www.dunenovels.com.

---

Osobný list Briana Herberta fanúšikom Duny

S Kevinom J. Andersonom píšem nové romány z prostredia Duny už niekoľko rokov a vždy to bolo pozoruhodné putovanie fantastickým sci-fi svetom môjho otca. Ako mnohí z vás vedia, neodvážil som sa na túto úlohu hneď. V skutočnosti som sa do žiadneho nového projektu z tohoto prostredia nepustil až do roku 1997, jedenásť rokov po predčasnej smrti môjho otca. Keby som chcel maximalizovať svoj príjem z týchto kníh, najpriaznivejšia doba by na to bola práve v prvých rokoch po jeho nečakanom skone. Z mnohých dôvodov - väčšina z nich mala čo do činenia s nedotknuteľnosťou otcovho literárneho dedičstva - som nepokračoval v epose v čase, kedy by bol finančne najvýnosnejší.

Až o mnoho rokov neskôr, keď značná časť vlny záujmu o Dunu opadla, som sa rozhodol pustiť do nových projektov. V tomto čase som už cítil potrebné nadšenie pre takú impozantnú úlohu a bol si zároveň absolútne istý, že som v Kevinovi našiel toho pravého partnera, spĺňajúceho moju požiadavku udržať mimoriadne vysokú kvalitu eposu.

V roku 1999 viacerí fanúšikovia uverejnili negatívne komentáre k našemu ohlásenému pokračovaniu eposu. Mesiace pred publikovaním Predohry k Dune: rod Atreidov trúsili jedovaté poznámky o románe, ktorý ešte ani nečítali, a Kevina i mňa označovali urážlivými prívlastkami. Tieto komentáre ma trápili, ale povedal som svojmu spoluautorovi, že týmto fanúšikom odpúšťam. Koniec-koncov, cítili, že majú na úžasný vesmír Duny právo a nechceli, aby im tam niekto v ťažkých bagančiach vtrhol a pochodoval na jeho posvätnej pôde. Títo fanúšikovia tak veľmi milovali vesmír Duny, že žiadali aby jeho kvalita zostala bez poškvrny. Nakoniec, niektorí z nich sa nám po prečítaní románu aj ospravedlnili.

Keď som sa spolu s Kevinom v lete roku 1999 objavil na DragonCon-e v Atlante, fanúšikovia si vtedy mohli prečítať z Predohry len krátke úryvky. Román bol stále niekoľko mesiacov pred svojim vydaním. Keď sa ich stovky radili do rady, aby nás mohli vidieť, nevedel som, či neprídu s urážkami alebo zhnitým ovocím. Onedlho sme na túto otázku dostali odpoveď. Muž na čele radu nám poďakoval za to, že po tak dlhom čase pokračujeme v epose. Povedal, že čakal na nové príbehy a že je mimoriadne vzrušený. Toho dňa sme počuli podobné názory mnohokrát; a objavujú sa stále znovu a znovu, vždy keď sa objavíme na verejnosti pri ďalšom ohlasovanom pokračovaní. Sme obaja veľmi vďační za túto pevnú základňu fanúšikov, ktorí sa každý rok tešia na nové príbehy.

Skôr ako som napísal jediné slovo pokračovania, strávil som rok kompilovaním veľkej konkordancie (encyklopédie) eposu o Dune, ktorý vytvoril môj otec. Tak som si mohol byť istý, že naše fakty si nebudú odporovať. Takisto som strávil roky písaním otcovej biografie pod názvom Dreamer of Dune - veľkého projektu, ktorý mi umožnil svojmu komplikovanému otcovi ešte viac porozumieť. Každý, kto vyhlasuje, že som svojho otca nenávidel alebo že som sa mu chcel nejako pomstiť, túto knihu nečítal. V detstve, kedy som vyrastal v jeho prísnej domácnosti, bol môj vzťah k nemu rozporuplný. No v čase, kedy som dovŕšil 20. rokov sa z nás stali najlepší priatelia; dokonca sme spolupracovali na úplne poslednom románe, ktorý napísal: Man of Two Worlds. Hlboko som ho miloval a veľmi mi chýba. Neprejde deň, kedy by som si na svojho pozoruhodného otca a jeho úžasné literárne dedičstvo, ktoré prenechal miliónom fanúšikov, nespomenul.

Povedal som mnohokrát, že Frank Herbert by nebol takým úžasným mužom a geniálnym autorom, akým bol bez prispenia mojej matky, Beverly Herbertovej. Ona bola jeho inšpiráciou, jeho intelektuálnym partnerom a milujúcim spoločníkom takmer štyri desaťročia. K porozumeniu Frankovi Herbertovi je nevyhnuté porozumieť i jej; preto som tak tvrdo pracoval aby som ju priviedol v Dreamer of Dune späť do života. Je som však tiež súčasťou tohoto procesu; som s ním geneticky spriaznený a počul som mnohé jeho názory (politika, filozofia a pod.), ktoré som bol schopný začleniť do nových románov z prostredia Duny. Netvrdím, že som Frank Herbert alebo že mám blízko k jeho talentu. Ale časť z neho je vo všetkom, čo robím, v každej myšlienke, ktorú mám. Je vždy so mnou.

Nežiadam nikoho aby si ma vážil len preto, že si váži Franka Herberta. Ale žiadam o férovú šancu. Naneštastie, súčasťou našej kultúry je urobiť si okamžitý úsudok o niekom bez najmenšieho dôkazu, ktorý by ho podporil. Emocionálne reakcie alebo predsudky si zamieňať za dôkazy. Novinári i ostatné médiá sa neustále pýtajú ľudí, či si myslia že ten a ten je vinný z toho a onoho - a názory sa prikláňajú na obe strany. Vinný alebo nevinný. Ale tieto "verejné súdy" sú zväčša postavené na filtrovaných informáciách a nie na skutočných dôkazoch. Je to forma povrchného myslenia, ak sa dá za myslenie vôbec označiť. Je založená viac na emóciách než na rozume - a emócie môžu často človeka odkloniť nesprávnym smerom.

Očividne máme oveľa viac fanúšikov, ktorí podporujú naše rozširovanie sveta Duny, než kritikov. Preto sú predaje nových románov tak vysoké a preto absolútna väčšina listov, ktoré dostávame, sú obsahovo v pozitívnom duchu. Povzbudzuje nás tiež fakt, že po publikovaní našich Predohier sa predaje šiestich pôvodných románov eposu o Dune od Franka Herberta dramaticky zvýšili. Osobitne Duna zažíva svoju renesanciu, keď ju do rúk berú noví, mladí čitatelia.

Aj napriek niekoľkým negatívnym a nespravodlivým poznámkam, na ktoré Kevin odpovedal vo svojom blogu v časti "Konšpiračné teórie", rešpektujem aj týchto fanúšikov. Milujú vesmír Duny a chcú preň len to najlepšie. Nezabudnite ale, že nie je možné sa zavďačiť úplne všetkým. Dokonca ani Frank Herbert to nedokázal; veď mnoho fanúšikov a editorov nepochopilo jeho prvé pokračovanie eposu pod názvom Spasiteľ Duny, v ktorom urobil z temnej strany hrdinu jadro celej knihy. Viac ako desať rokov neskôr, v roku 1984, bol rovnako ťažko kritizovaný film Duna Davida Lyncha. V oboch prípadoch to bolo hlavne preto, že fanúšikovia mali svoju vlastnú predstavu o tom, čo má vesmír Duny obsahovať - a pokračovanie a film sa s ňou nezhodovali. Pre niektorých je to dnes evidentne to isté, keď sa z ich predstavami nezhodujú knihy, ktoré s Kevinom píšeme.

Vo vesmíre Duny je dôležité mať otvorenú myseľ. Má také ohromujúce bohatstvo nápadov, že každý, pracujúci v tomto "odbore" sa môže "odraziť" ktorýmkoľvek smerom. Je to jedno z potešení, týkajúcich sa písania nových príbehov z prostredia Duny - a môžem vás uistiť, že ja a Kevin sme počas ich tvorby zažívali nádherné chvíle. Je to ohromná zábava, niečo ako spoločná hra pri džezovom koncerte, kedy vzájomné hudobné nápady posúvajú hru na novú, vyššiu úroveň.

Spomínam si, aký som mal ako chlapec pôžitok zo série "Oz" L. Franka Bauma. Mal som šesť rokov, keď mi matka podala tento hrubý román a prehlásila, že som pripravený si ho prečítať. Bolo to krátko predtým, ako som prelúskal všetky jeho knihy a pátral po ďalších. Baum zomrel, ale v sérii pokračovali po jeho smrti ďalší, najmä Ruth Plumly Thompson. K veľkej radosti so zistil, že mám z jej románov rovnaký pôžitok ako z originálu. Vo veľmi pútavom štýle napísala Purple Prince of Oz, The Gnome King of Oz, The Silver Princess in Oz, The Cowardly Lion of Oz a ďalšie úžasné príbehy. Ak by v nich nepokračovala, pre mňa by to bola veľká strata.

Epos o Dune je podobný, aj keď na inej úrovni. Romány sú oveľa komplexnejšie ako príbehy z krajiny Oz, Frank Herbert vytvoril extrémne lojálnu čitateľskú základňu a títo fanúšikovia zostali po jeho smrti neuspokojení. Chceli čítať nové príbehy. Bolo by lepšie, keby tu bol dnes on sám a tieto príbehy písal, no nie je to možné. V jeho neprítomnosti sme ja a Kevin odviedli najlepšiu možnú prácu, akej sme boli pravdepodobne schopní. Neočakávame, že potešíme každého, ale v každom románe sa vždy snažíme písať pre tú najviac požadujúcu skupinu fanúšikov, pretože chápeme, prečo je ich štandard tak vysoko.

Vesmír Duny stojí na svojom vlastnom vrchole. Uznávame to a nebudeme vydávať knihy, ktoré nie sú najvyššej kvality. Beriem to veľmi vážne a máte na to moje slovo.

Brian Herbert

December 15, 2005