Norma Cenva: Porovnání verzí
>Historik (norma a jej nový začiatok) |
>Historik |
||
Řádek 1: | Řádek 1: | ||
{{zamknuté}} | |||
'''Norma Cenva (<font color="#A0A0A0">pravdepodobne 192 P.G</font> - )''', milenka [[Aurelius Venport|Aurelia Venporta]], ktorému dala päť detí. Skutočná autorka návrhu prvej vesmírnej lode [[Gildy]], jej autorstvo však nikdy nebolo verejne známe. | '''Norma Cenva (<font color="#A0A0A0">pravdepodobne 192 P.G</font> - )''', milenka [[Aurelius Venport|Aurelia Venporta]], ktorému dala päť detí. Skutočná autorka návrhu prvej vesmírnej lode [[Gildy]], jej autorstvo však nikdy nebolo verejne známe. | ||
Verze z 30. 4. 2010, 14:45
Norma Cenva (pravdepodobne 192 P.G - ), milenka Aurelia Venporta, ktorému dala päť detí. Skutočná autorka návrhu prvej vesmírnej lode Gildy, jej autorstvo však nikdy nebolo verejne známe.
„Keby každý žijúci človek mal predzvestnú schopnosť, bola by na nič. Pretože na čo by sa potom dala použiť?“
Norma Cenva: Filozofický kalkulus (dávne záznamy Gildy, súkromná Rossakova zbierka, PkD:C)
Podľa knihy História Duny: Služobnícky džihád bola Norma Cenva dcérou milenky Aureliusa Venporta, čarodejnice z Rossaku menom Zufa Cenva. Podľa vlastnej matky bola nepodarkom: nemala žiadne telepatické schopnosti, mala trpasličí vzrast (120 cm) a bola celkovo nepekná. Oveľa lepší, takmer bratský vzťah mala so svojim nevlastným otcom, ktorý ju všemožne podporoval.
Bola matematickým géniom. Jej prácu si vďaka Aureliovi Venportovi všimol i Tio Holtzman a prijal Normu ako svoju asistentku v laboratóriách na Poritrine. Tam sa po prvý krát stretla s otrokárstvom, ktoré jej pripadalo odporné a pokrytecké.
K jej prvým nápadom patrila myšlienka prerobiť Holtzmanove rušivé štíty z obrannej na útočnú zbraň, vytvoriť prenosný projektor. Holtzman jej nápady vydával za svoje, no jej to nijako nevadilo: netúžila po sláve ani uznaní, chcela sa len podieľať na vojnovom úsilí proti Omniovi. Snažila sa čo najviac pochopiť fungovanie gélových obvodov mysliacich strojov - len tak sa dalo na ne cielene zaútočiť.
Objavila suspenzorové pole, ktoré bolo neskôr úspešne využité v množstve vynálezov: od osobných štítov, cez luminy až po dopravné systémy. Práca a úspechy zvýšili jej sebavedomie a dokázala sa tak postaviť i svojej slávnej matke, ktorá ju napriek svojim duševným schopnostiam naďalej nebola schopná pochopiť a oceniť. Bola to ona, ktorá predpovedala limitácie osobného štítu, objavu Tia Holtzmana - nezastaví pomaly sa pohybujúci predmet a pri kontakte s energetickou zbraňou dôjde k extrémnemu a náhlemu uvoľneniu energie s masovou deštrukciou okolia. Ohľadne testu dokonca osobne varovala lord Nika Bludda, že pri podcenení preventívnych opatrení by následky mohli byť nepredstaviteľné. Hlboko sa však dotkla samoľúbosti Tia Holtzmana, a ten jej to, že ho obišla, nikdy neodpustil.
Videla na vlastné oči krvavé potlačenie vzbury otrokov na Poritrine, pri ktorej hrali hlavnú úlohu osobné štíty Tia Holtzmanna, i verejnú popravu vodcu vzbury. Postup vládcov Poritrinu hlboko neschvaľovala a tušila, že to celé rozhodne ešte neskončilo.
S Tiom Holtzmanom pracovala spoločne čoraz menej, ich vzťah bol - predovšetkým z jeho strany - stále chladnejší. Jej sa však v mysli začala črtať revolučná myšlienka využitia Holtzmanovej teórie poľa - že by bolo možné nielen zakriviť priestor, tak, ako to robil obranný štít, ale že by bolo možné zakriviť samotný vesmír a vytvoriť tak skratku - spojiť dva body bez ohľadu na vzdialenosti medzi nimi. Rozhodla sa pracovať na tejto myšlienke tajne, aby jej Holtzman neprekážal...
Princíp fungovania lumín venovala svojmu otcovi Aureliovi Venportovi, ktorého firme VenKee Enterprises prinášali ohromné zisky. To neskôr viedlo k súdnemu sporu s lordom Bluddom a Poritrinom, ktorý si na túto technológiu robil nárok. Sama sa vrhla na problém možnosti cestovania zakriveným vesmírom a obetovala tomu viac ako 25 rokov svojho života. Tio Holtzmann ju začal postupne pokladať za bezcennú a obrátil svoju pozornosť na nové sľubné talenty. V roku 185 P.G. presťahoval jej laboratóriá do menšej budovy v blízkosti prístavu pri ústí rieky Isana (v tesnej blízkosti hlučných tovární a obrovských lodeníc na výrobu komponentov pre vesmírne lode) a špecializovaných otrokov, ktorí pomáhali pri výpočtoch, prevelil na iné ulohy.
Norme to však neprekážalo a ďalej sa venovala matematike vyššieho rádu, ktorej okrem nej nikto, vrátane Holtzmana, nerozumel. Zdokonalila Holzmanove ochranné štíty používané na lodiach Ligy, ktoré sa menej prehrievali. Zabránila ďalšej nehode, keď tajne upravila výpočty pri Holtzmanovom objave tzv. „fázovej paľby“, ktorá na milisekundy vypínala štíty sfázované s lodnými zbraňami. Najnovší Holtzmanov projekt falošnej flotily považovala za zbytočné mrhanie prostriedkami.
V roku 176 P.G. konečne našla riešenie - objavila matematický spôsob ako využiť Holtzmanove rovnice k ohýbaniu priestoru a cestám vesmírom. Keďže bola presvedčená o tom, že Tio Holtzman by význam tohoto objavu nepochopil, obrátila sa s jeho realizáciou na Aurelia Venporta, svojho nevlastného otca a jeho Ven Kee Enterprises. Ten ju za cenu podielu zo zisku z predaja lumín vyviazal zo zmluvy s Tiom Holtzmanom - nie pre nápad samotný, ale pre hlboké priateľstvo, ktoré k nej choval. Zároveň sa rozhodol zaplatiť všetko potrebný výskum a náklady na skúšobné plavidlo. Napriek riziku priemyselnej špionáže sa spolu so svojim spoločníkom Tukom Keedairom rozhodli, že Normine laboratóriá zostanú na Poritrine. Budú mať tie najprísnejšie bezpečnostné opatrenia a personál mimo vplyvu lorda Bludda.
Pozri aj
Zdroj
- Herbert B., Anderson, K. J.: História Duny: Služobnícky džihád
- Herbert B., Anderson, K. J.: História Duny: Krížová výprava strojov