Arrakén

Arrakén, 1500 rokov po smrti Leta Atreida II. Kén - prvá osada na planéte Arrakis. Ležala na tvrdej soľnej panve. Mesto bolo dlhoročným sídlom planetárnej vlády, iba počas guvernérstva rodu Harkonnenov bolo nahradené Kartágom. Primitívnejšie, ale na rozdiel od Kartága vyrastalo pomalšie a prirodzene. Špinavé a zaprášené, ležalo učupené pod prírodnou hradbou pohoria Štítový val. Za mestom bola pristávacia plocha pre raketoplán s dispečerskou vežou. Nepatrilo spočiatku medzi veľké mestá. Počas svojej krátkej vlády si ho vybral za sídlo vojvoda Leto Atreides.

"Nad východom z arrakénskeho letiska bol akoby nejakým hrubým nástrojom primitívne vytesaný nápis, ktorý si mal Muad´Dib mnohokrát opakovať. Uvidel ho počas prvej noci na Arrakis, kedy ho priviedli na vojvodské veliteľské postavenie, aby sa zúčastnil prvej porady štábu svojho otca. Slová nápisu sa obracali s prosbou na tých, ktorí opúšťali Arrakis, ale do očí chlapca, ktorý práve unikol o vlások smrti, udreli ponurým významom. Zneli: Ó, vy, ktorí viete, ako tu trpíme, nezabudnite na nás vo svojich modlitbách."

princezná Irulán: Pravá kniha o Muad´Dibovi (D)

Významné budovy

Soubor:Arrakén fhdune2000.jpg

Arrakén z minisérie Frank Herbert´s Dune.

Sídlo vládcu bolo masívne, s vysokými stropmi a hlboko zapustenými štrbinovitými oknami. Ako konštrukčný materiál prevládal kameň. Predtým, ako sa na krátky čas stalo vládnym sídlom rodu Atreidov, bolo rezidenciou Hasimira a lady Margot Fenringových. Knieža Hasimir Fenring tu pôsobil ako Imperiálny zmocnenec. A ešte dávno predtým, za starého Impéria, to býval vládny zámok.

Klenutý strop Veľkej haly tvorili masívne drevené priečne trámy a bol vo výške dvoch poschodí; i chodby boli klenuté. Do Veľkej haly zrejme ústil i hlavný vchod a bol v nej umiestnený veľký krb. Miestnosť slúžila pre štátnické záležitosti. Strop bol v minimálne niektorých častiach sídla goticky klenutý, s trámami z elakkového dreva, medzi ktorými boli plasklenené vikiere. Jeho objednávateľom bol Hasimir Fenring. Tento typ stropu mala i Jedálenská hala, kde počas krátkeho panovania rodu Atreidov (10 191) visel na stene portrét vojvodu Paulusa Atreida, hlava saluského býka, ktorý ho usmrtil a kľúč od Caladanského zámku. V čase, keď dom patril Fenringovcom boli jej steny vyzdobené starými gobelínmi a nad lešteným dreveným stolom visel luster z modrozeleného hagalského kryštálu s ukrytým čuchačom jedu.
Vstup do domu tvorili dvojité prachotesné dvere. (Leto v Dune hovorí, že okná a dvere sídla neboli utesnené proti úniku vlhkosti; majitelia tak dokazovali svoje bohatstvo.)
Átrium rezidencie za Hasimira Fenringa: spodná časť bola obložená drevom a vyzdobená portrétmi padišáhov imperátorov, uprostred stála zlatá socha vtedajšieho imperátora Shaddama IV. v kompletnej sardaukarskej uniforme a s pozdvihnutým obradným mečom.
Celkovo sídlo pôsobilo dosť ponuro, najmä verejné miestnosti pre štátnické záležitosti. Súkromné komnaty sa nachádzali v južnom krídle a boli oveľa príjemnejšie. Na konci južného krídla sa nachádzal nádherný skleník s vodomilnými rastlinami (za vzduchovým uzáverom s dlaňovým zámkom, stropom z filtračného skla, ktoré menilo biele svetlo slnka na príjemnejšie žlté a s núteným obehom vzduchu s fontánou uprostred), predstavujúci ohromný kontrast s vyprahnutou planétou. Na dverách vstupu do skleníka bol vyleptaný výstižný nápis v galaštine: "Ó, človeče! Tu nájdeš hrsť nádhery vytvorenej nebesami; postoj teda pred ňou a uč sa milovať dokonalosť Tvojho Najvyššieho Priateľa." a pri vstupe hrala ukľudňujúca hudba. Nepatril k pôvodnej stavbe, dala ho vybudovať lady Margot Fenringová, predchádzajúca obyvateľka sídla. (Duna túto možnosť jednoznačne nepotvrdzuje, ale ani nevylučuje.) (Jej predstavy však boli omnoho skromnejšie než výsledok, ktorý nakoniec navrhol a realizoval jej manžel.)
Vo východnom krídle boli situované hosťovské izby a súkromné bazény. Postavené bolo v čase, kedy tu žili Fenringovci. V budove sa nachádzali i knižnice, suspenzorové šachty a ďalšie početné miestnosti. V kupole najvyššieho poschodia mal svojho času Hasimir Fenring súkromnú pracovňu. Sídlo bolo chránené štítom, malo minimálne štyri poschodia a rástli pri ňom ďatlové palmy.
Za pozemkami patriacimi k budove stál skladovací priestor so silami na melanž obohnaný vysokým plotom a strážnymi vežami. Takéto skladovacie dvory boli roztrúsené po celej Imperiálnej panve.

Pevnosť (citadela)

Po fremenskom džiháde vzniklo v Arrakéne nové predmestie z domov, postavených pre jeho veteránov. Ich ceny ale boli ohromujúce - jeden dom tu stál 90 kontárov melanže!!! Okolo roku 10 207 tu došlo k výbuchu Spaľovača kameňa.

Celkovo mesto po nástupe Paula Muad´Diba na trón prekonalo ohromujúce stavebné úpravy, zmenilo sa na kvitnúcu záhradu plnú vody. V centre vznikli rozsiahle galérie. Našla by sa tu každá architektonická výstrednosť, čim megalomanskejšia, tým lepšie.

Počas regentstva Svätej Alie sa zmenilo - pribudli hradby, stráže a hlboké podzemné priestory, nové megalomanské stavby - stalo sa nevľúdnym a uzavretým.

1500 rokov po smrti Leta Atreida II. sa nazývalo Kén a bolo obklopené prstencovými kanálmi, ktoré ho chránili pred piesočnými červami. Nachádzal sa tu veľký chrámový komplex Cirkvi Šaj-hulúda (s vlastnou vodnou bariérou, strešnými záhradami, so Sálou malých zhromaždení; so svätyňou s vysokým oltárom a obrazmi Rozdeleného Boha. K oltáru viedla dvojitá rada vysokých stĺpov.), terasovité záhrady a obrovské vetrolapy. Centrálny chrámový komplex so strešnou záhradou prevyšoval iba hlavný vetrolap. Komplex bol bludiskom chodieb a schodov, bol vybavený iksanskými suspenzorovými šachtami a dômyselne postavený tak, aby tvar miestností niesol zvuk do vzdialených miest, kde sa dalo počúvať. Veľké námestie Kénu s obrovským bazárom malo tvar obdĺžnika veľkosti 1 x 2 km.
V severovýchodnej časti mesta sa nachádzala Pevnosť Bene Gesseritu - najväčšie vyslanectvo, aké na Rakis kňazi povolili.