Vorian Atreides

Vorian Atreides bol 13. synom Titána a neskôr kymeka Agamemnóna. Bol jedným z mála ľudí, ktorí mali prístup do pozemnej centrály Omnia a dopravovali jeho aktualizácie po Synchronizovaných svetoch. Agamemnón ho chcel využiť v boji pri nemu.

Jeho matkou bola otrokyňa oplodnená Agamemnónovým semenom, no jeho pôvod podľa otcových pamätí siahal hlboko do minulosti starej Zeme, údajne až k pravému Agamemnónovi. Na Zemi vyrastal a bol vychovávaný. Vzhľadom k svojmu pôvodu a výchove bol jedným z mála ľudí, ktorí sa mohli v službe Omniovi prakticky voľne pohybovať. Jeho úlohou bolo v pravidelných intervaloch lietať po Synchronizovaných svetoch a aktualizovať ich najnovšou verziou jeho pamätí. Túto službu vykonával s autonómnym robotom menom Seurat, ktorý by sa dal označiť za jeho najlepšieho priateľa. V roku 202 P.G., pri ich siedmej misii na Walgis, mu dokonca robot zachránil život - loď vletela do roja meteoritov a unikol z nej takmer všetok vzduch. Seurat ho udržal pri živote, 2 dni zavretého v malej kóji slúžiacej ako skladište.

Svoje ľudské telo považoval spočiatku za podradné a chcel sa stať neo-kymekom. Celý svoj život strávil pod dohľadom Omnia ja svojho otca kymeka, takže nikdy nepochyboval o správnosti svetového poriadku ani o vlastnej lojalite k počítačovej všemysli. Otec ho považoval za svojho najnádejnejšieho syna a využil svoj vplyv, aby dostal elitné miesto v aktualizačnej lodi.

Ako prvý zistil pri svojej aktualizačnej púti, že hrethgir dobyli Giedi Primu späť a len tak-tak sa mu podarilo s loďou uniknúť. Za svoju odvahu a záchranu aktualizácií ho Omnius odmenil a umožnil Agamemnonovi aplikovať na Voriana špeciálnu omladzovaciu procedúru z dôb Starého impéria. Tento nesmierne bolestivý zákrok predĺžil predpokladanú dobu Vorianovho života na stovky rokov.

Erasmus chcel poznať jeho pocity po omladzovacej kúre, či sa nejako zmenil jeho pohľad na svet. Pri návšteve u Erasma spoznáva Serenu, ktorá naňho hlboko zapôsobí. Rozhovory s ňou ho donútia zamyslieť sa nad otcovými pamäťami a porovnať jeho tvrdenia - ktoré doteraz považoval za bezpochyby pravdivé - s historickými faktami. Nikdy dovtedy nerozmýšľal nad svojim pôvodom, nad životom mimo Synchronizované svety. S hrôzou zisťuje, že jeho otec si históriu značne prikrášlil, zamlčal brutalitu Titánov i to, že ľudia len bránili svoju slobodu.
Pri prílete z aktualizačnej plavby na Zem, kde hodlal svojho otca obviniť zo skresľovania histórie, sa dostane priamo do víru prebiehajúcej vzbury ľudí proti mysliacim strojom, ktorú viedol Iblis Ginjo. Jeho lojalita už bola rozpoltená a nevyhnutne sa prikláňala na stranu ľudí. Rozhodol sa preto opustiť loď, Seurata a vyhľadať Serenu. V šatách jedného zo zabitých rebelov sa mu podarilo preniknúť až do Erasmovej vily, zachrániť Serenu a odviezť ju na Salusa Secundus, preč zo Synchronizovaných svetov. Hoci bol Iblis Ginjo spočiatku proti, aj on nakoniec musel uznať, že zostať na Zemi by bola samovražda a že Serena bude užitočnejšia pre ľudstvo ako tvár džihádu v rámci Ligy vznešených. Poveril vedením vzbury mnícha Akima a odletel spolu so Serenou a Vorianom na Salusu. Už vtedy sa mu Iblis Ginjo veľmi nepozdával...
Agamemnón, ktorý ho vo vzbúrenom meste hľadal, nakoniec objavil iba deaktivovaného robota Seurata, pilota aktualizačnej lode. Seurat mu oznámil, že ho deaktivoval práve Vorian a že uteká so vzbúrencami z planéty. Titán, rozzúrený touto zradou, sa vydal svojho nehodného syna prenasledovať, no nepodarilo sa mu ho dohoniť a musel sa vrátiť späť na Zem.

Podarilo sa mu loď a jej pasažierov úspešne dopraviť do cieľa cesty, na Salusa Secundus. Prijatie však nebolo slávnostné, ale podozrievavé - spočiatku ich považovali za možných špiónov Omnia. Serenu odviedol otec k matke, do Mesta introspekcie, Vorian Atreides a Iblis Ginjo boli vzatí na výsluch.
Počas výsluchu plne spolupracuje a odovzdá Lige všetky informácie, ktoré od neho žiada. To potvrdí i Čarodejnica z Rossaku Zufa Cenva, ktorá svojimi schopnosťami dokáže poznať, či niekto hovorí pravdu.

O 4 mesiace neskôr sa zúčastnil trestnej výpravy vedenej segundom Xavierom Harkonnenom, pri ktorej Liga vznešených použila atómové zbrane a zo Zeme zostala spálená planéta bez života. Podarilo sa mu pri nej dohoniť unikajúcu aktualizačnú loď a získať pre Ligu nečakanú trofej - najnovšiu kópiu Omnia Zeme. Zabránil tak tomu, aby sa Omnius na ostatných Synchronizovaných svetoch dozvedel o existencii Holtzmanových štítov, o vzbure hrethgir a o vyhubení ľudskej populácie ako nástroja zvýšenia efektivity.

Počas cesty naspäť na Salusa Secundus sa z Voriana Atreida a Xaviera Harkonnena stali priatelia. Za svoj podiel na úspešnom útoku na Zem ho Liga ocenila medailou Za zásluhy a hodnosťou tercera. Zároveň Serena oboch požiadala, aby zabudli na lásku k nej a sústredili sa na nadchádzajúci boj.

O niekoľko rokov potom sa pri neúspešnom útoku Džihádu na planétu Bela Tegeuse vyznamenal a vyslúžil si vyššiu hodnosť.

„Je lepšie byť predmetom závisti, ako ľútosti.“

Vorian Atreides, Spomienky bez hanby (HD:Kvs)

Písal sa rok 177 P.G., 25. rok Služobníckeho džihádu. Vorian Atreides po počiatočnej nedôvere presvedčil svojimi činmi Ligu vznešených o svojom odhodlaní bojovať proti svojmu otcovi a mysliacim strojom. Začal stúpať v hodnostnom rebríčku Armady a v tomto čase sa dostal až na vrchol - bol primerom a viedol boj o planétu Anbus IV. Vysielaním falošných údajov zmiatol vesmírnu flotilu strojov na Anbuse IV., ktorá - presvedčená, že stojí proti silnejšiemu protivníkovi a nemôže zvíťaziť - sa dala na ústup. Do boja sa však nečakane zapojili i lode kymekov na čele s Agamemnonom, ktorým sa podarilo zajať Vergyla Tantora (ktorého krátko nato umučili).

Neustále plánoval nové stratégie - najnovšie v spolupráci s Tiom Holtzmanom pracovali na ďalšom pokuse oklamať mysliace stroje - na Poritrine stavali falošnú bojovú flotilu. Flotila na orbite Poritrinu mala slúžiť pre mysliace stroje ako potemkinovská dedina, dodať planéte zdanie neporaziteľnosti. Zároveň Liga vysielala útržky informácií, ktoré sa mali dostať k Omniovi a ktoré ho mali presvedčiť, že Holtzman na Poritrine vytvára vylepšený štítový systém. Omnius sa mal podľa predpokladov túto technológiu snažiť získať a padnúť tak do pripravenej pasce. Trik sa nakoniec podaril a robotická flotila po prílete do sústavy Poritrinu v roku 176 P.G. a spočítaní si šancí bez boja ustúpila. Zásluhy si však takmer všetky pripísal Tio Holtzman.

Aj jemu postupne začalo prekážať, že bojovníci Džihádu vedení Iblisom Ginjom sa nedržia vhodnej vojenskej stratégie. Plánovaný útok na Iks ho (na rozdiel od jeho priateľa Xaviera Harkonnena) nenapĺňal nadšením, považoval ho za príliš priamy a hroziaci veľkými stratami. On mal radšej záškodnícke, strojmi nepredvídateľné akcie, ktoré spôsobili veľké škody pri minimálnych obetiach. Na rozdiel od Holtzmana sa nebál experimentov so zajatou kópiou Omnia zo Zeme a pripravoval záškodnícky útok, ktorý mal otriasť Synchronizovanými svetmi v základoch. Chcel premeniť na zbraň proti strojom samotného Omnia. Pozmenil jeho programy tak, aby sa chovali ako vírusy, vymazal mu z pamäti spomienky na to, čo sa s ním dialo, a vrátil sa k aktualizačnej lodi s robotom Seuratom, ktorú pred 25-mi rokmi znehybnil počas útoku Ligy na Zem. Umiestnil ho späť do lode a Seurata znovu aktivoval. Ten tak nevedomky zanesie nakazeného Omnia na Synchronizované svety...
Podarí sa mu paralyzovať deväť Synchronizovaných planét, než Erasmus Seuratovu aktualizačnú loď zastaví.

Nikdy neľutoval, že sa odvrátil od mysliacich strojov; ľudstvo ho neustále prekvapovalo, a on objavoval nové a nové zážitky. Miloval Serenu, no tá vo svojom srdci po smrti Maniona už nemala pre žiadneho muža miesto. Vďaka svojej vitalite a zastavenému starnutiu mal mnoho mileniek na viacerých svetoch, s ktorými pravdepodobne splodil množstvo detí. Žiadne z nich však osobne nepoznal a neprijal; nechcel zbytočne poskytovať Agamemnonovi nejaký nový cieľ na prípadnú pomstu alebo sledovať, ako jeho milovaní starnú a zomierajú. Z rovnakého dôvodu žiadna z jeho mileniek nepoznala jeho pravú totožnosť. Nepotrpel si na oficiality ani svoju hodnosť a rád sa bavil s radovými vojakmi a obyčajnými ľuďmi.

V roku 174 P.G. sa vydáva na cesty po Nepripojených planétach, aby tak napomohol novému plánu Sereny Služobníčky na čo najväčšie rozšírenie Džihádu. Jednou z prvých navštívených planét bol Caladan, kde mal za úlohu vybudovať pozorovaciu základňu. Vystupoval tu pod menom Virk a zadíval sa do miestnej krčmárky menom Leronika Tergietová, ktorá mu niečím pripomínala Serenu Služobníčku.
Na planéte zostal viac ako 4 mesiace a nesmierne sa mu tu páčilo. Pred odchodom prezradil Veronike svoju skutočnú totožnosť a požiadal ju, aby ju pre vlastnú bezpečnosť udržala v tajnosti. Neskôr sa ukázalo, že táto žena v ňom zanechala hlbokú stopu, a hoci sa dlhé mesiace nemohol pre vojenské povinnosti na Caladan vrátiť, často jej písal dlhé dopisy o svojich cestách. Netušil, že Leronika s ním čaká dieťa a že 4 mesiace po jeho odchode sa vydala za svojmho miestneho ctiteľa.

Jeho ďalšou výpravou bolo pátranie po aktualizačnej lodi s jeho bývalým robotickým spoločníkom Seuratom. Krátke stretnutie hroziace vzájomným zničením nakoniec skončilo spomienkou na staré časy.

V roku 173 P.G. zničili mysliace stroje na tejto planéte malú kolóniu a ľudí kompletne vyhladili (vyvraždili a zrejme odvliekli do otroctva). Pravidelná hliadka, ktorú viedol práve Vorian, dorazila neskoro. Pretože nedošlo k obsadeniu planéty, domnieval sa, že to bola práca kymekov.

Nasledujúce roky sa venoval snahe posilniť Nepripojené planéty. V roku 166 P.G. informoval Radu džihádu o ďalšej vyhladenej ľudskej kolónii, tentokrát na ťažobnej planétke Rhisso.

V roku 165 P.G. bol spolu s Xavierom Harkonnenom a delegáciou dôstojníkov a vojenských poradcov Serenou Služobníčkou vyslaný na Kolhar. Na jej rozkaz tam mali prevziať v lodeniciach vedenie a dozerať na prestavbu Venportových lodí zakrivujúcich priestor na vojenské plavidlá.

Díky svému otci, který ho operoval a dal mu věčný život, žije velice dlouho, ale musí se dívat na smrt svých milovaných a to ho ubíjí. Poslední kapka je, když prosadí vyhlazení Omnia jadernými bombami. Lidé, které osvobodil od Omnia, ho vidí jako špatného a tak Vorian odlétá ve své lodi pryč a už ho nikdo nikdy neuvidí.

Pozri tiež

• Vorian Atreides - Protokoly z výsluchu
• Vorian Atreides - Historické zvraty
• Vorian Atreides - Anály armády džihádu
• Vorian Atreides - Nikdy viac všemyseľ
• Vorian Atreides - Súkromný dopis Serene Služobníčke

Zdroj

• Herbert B., Anderson, K. J.: História Duny: Služobnícky džihád
• Herbert B., Anderson, K. J.: História Duny: Krížová výprava strojov