Hárk al-Ada - Kniha o Letovi

"Život jedného človeka, rovnako ako život rodiny alebo celého národa, pretrváva v spomienke. Môj ľud sa musí naučiť chápať to ako súčasť svojho procesu dozrievania. Sú ľud ako organizmus, a touto pretrvávajúcou spomienkou zhromažďujú v podprahových zásobníkoch stále viac a viac skúseností. Ľudstvo dúfa, že tento materiál povolá na pomoc, keď ho bude potreba pre zmenený vesmír. Ale mnohé z toho, čo je uskladnené, môže byť stratené v tej hazardnej hre náhody, ktorú nazývame "osud". Mnohé nemusí byť zahrnuté do vývojových vzťahov a nemôže teda byť zhodnotené a aktivizované týmito nastupujúcimi zmenami prostredia, ktoré majú vplyv na telo. Druh môže zabúdať! To je tá zvláštna hodnota Kwisatza Haderacha, o ktorej Bene Gesserit nemal ani tušenia: Kwisatz Haderach nemôže zabudnúť." (DD)

"Ak vyjdeme z predpokladu, že ľudia existujú v zásadne nestálom vesmíre, vyžaduje to, aby sa intelekt stal úplne uvedomelým vyvažujúcim nástrojom. Ale intelekt nemôže takto reagovať bez toho, aby zapojil celý organizmus. Takýto organizmus je možné rozoznať podľa jeho horúčkovitého, nutkavého jednania. A to isté platí aj pre spoločnosť, pokiaľ ju berieme ako organizmus. Ale tu sa stretávame so starou zotrvačnosťou. Spoločnosti sa pohybujú v závislosti na volaní dávnych, inštinktívnych popudov. Vyžadujú trvalosť. Každá snaha ukázať im nestály vesmír vyvolá odmietnutie, strach, hnev a beznádej. Ako teda vysvetlíme prijatie myšlienky predpovedania budúcnosti? Jednoducho: ten, kto podáva veštecké vízie, hovorí o absolútnom (to jest trvalom) uskutočnení, a môže byť teda ľudstvom prijatý s radosťou, aj keď predpovedá tie najhroznejšie udalosti." (DD)