Dhartha

Z Herbert's dune


Dhartha († 174 P.G.) - potomok zensunnitov (budúcich fremenov), ktorí utiekli pred prenasledovaním na Arrakis. Známy najmä ako naíb síča, v ktorom žil Selim, a ako ten, kto ho nespravodlivo obvinil z krádeže vody a vyhnal do púšte.

Čiernovlasý, na tvári nosil geometrické tetovanie šťavou zo signuty. Mal syna menom Mahmad, ktorý zahynul na infekčnú chorobu. Jeho žena s celou karavánou s korením zmizla v piesočnej búrke.

Bol prvým, kto začal obchodovať najskôr s Tukom Keedairom a neskôr s Aureliom Venportom a sprístupnil tak melanž i mimo Arrakis.


Aj po 25 rokoch pevnou rukou ovládal svoj kmeň zbieral korenie pre záujemcov z Arrakis City. Aby bol zber efektívnejší, zaviedol nové pravidlo: za určité množstvo korenia dostala každá žena i muž žetón a vydať či ženiť sa mohli až vtedy, ak ich nazbierali 50. Označoval to ako "službu kmeňu". Vďaka ziskom z obchodu sa mu podarilo získať pod svoju kontrolu viacero ďalších kmeňov a zaistiť im relatívne pohodlný život.

Ťažbu melanže neustále komplikovali nájazdy Selima a jeho priaznivcov. Dhartha to však považoval za vnútorný problém komunity a odmietal ponuky Tuka Keedaira, ktorý sa zastrájal vyslať do púšte stopárov, lovcov otrokov a zabijakov. V roku 176 P.G. preto vyslal s ponukou prímeria do púšte svojho vnuka Azíza. Selimova odpoveď bola, že prímerie nastane iba vtedy, ak prestane zbierať a dodávať korenie cudzincom. Dharthovi zensunniti si však už natoľko zvykli na civilizačné výdobytky, ktoré im poskytoval obchod s korením, že sa ich už nedokázali vzdať.

V roku 175 P.G. bol svedkom smrti svojho vnuka Azíza, ktorý sa pokúsil o jazdu na piesočnom červovi. To v ňom ešte viac utvrdilo nenávisť k Selimovi.

V roku 174 P.G. sa Dharthovi podarilo odhaliť sídlo nájazdníkov a požiadal Venporta o ľudí i zbrane na jeho likvidáciu. Ten mu vyšiel plne v ústrety. Zároveň zhromaždil najlepších bojovníkov spriatelených kmeňov k rozhodujúcemu útoku na Selima. Pri konečnej konfrontácii, na ktorú Selim privolal i štyroch piesočných červov, zahynul on, Dhartha i žoldnieri.


Zdroj