Sardaukari

Alternatívnu verziu v českom jazyku nájdete pod heslom: sardaukaři (cz). Upozorňujem, že rôzne jazykové verzie nemusia byť obsahovo ani kvalitatívne zhodné!

Sardaukari, elitná garda padišáha imperátora a rodu Corrino. Fanatickí vojaci. Muži, ktorí vyrástli v tak krutom prostredí, v ktorom zahynulo 6 z 13 osôb pred dosiahnutím 11-ho roku života. Miestom ich výcviku bola s najväčšou pravdepodobnosťou Salusa Secundus, aj keď sa všeobecne o výcviku a pôvode sardaukarov veľa nevedelo. Imperátor sa snažil vyvolať dojem, že sa jednalo o obyčajných odvedencov, aj keď perfektne vycvičených. Ich bezohľadnosť výrazne prehlboval vojenský výcvik a takmer samovražedné pohŕdanie vlastným životom. Už od útleho detstva im bolo vštepované, že krutosť je základná zbraň, ktorá protivníka ochromuje, a tým ho oslabuje.

Ako si u takých vojakov imperátor zaisťoval vernosť? Rozdelil ich do malých jednotiek, vytiahol ich z prostredia útlaku, izoloval s ostatnými, ktorí už prešli rovnakými podmienkami, vytvoril v nich predstavu o tom, že sú viac ako ostatní, že sú vyvolení, vytvoril atmosféru tajnej organizácie, podporoval ducha spoločného utrpenia, ukazoval im, čo si ako vyvolení môžu všetko dovoliť - luxus, ženy, čokoľvek, po čom zatúžia... a aj to dostali. Odvedenci čoskoro začali veriť, že také miesto, akým bolo Salusa Secundus je ospravedlniteľné, pretože vytvorilo ich - elitu. (Mentatská kalkulácia Thufira Hawata)

Výber medzi väzňami spočíval napríklad v útoku sardaukarov na väzenský úkryt a následný boj muža proti mužovi nechal nažive iba tých najlepších.

V dobách, keď ich vplyv na záležitosti Impéria dosahoval vrchol, ich umenie zaobchádzať so sečnými zbraňami sa údajne vyrovnalo ginázskemu desiatemu výkonnostnému stupňu a o ich obratnosti v boji muža proti mužovi sa hovorilo, že takmer dosahuje úrovne majsterky či majstra Bene Gesseritu. Každý z nich sa vyrovnal desiatim priemerným landsraadskym vojakom základnej služby.

Znaky a vybavenie

Sardaukari nosili pracovné čiernosivé uniformy s čiernou prilbou. Každý z nich má jeden alebo dva falošné prsty na nohách, ktoré možno spojiť s inými drobnosťami ukrytými na tele tak, že vznikla účinná vysielačka. Mali niekoľko falošných zubov. Vo vlasoch ukrývali špirály šigafilu, ktoré sa dali použiť ako veľmi účinné škrtiace lanká. Ani po najdôkladnejšom možnom prehliadnutí sa nedalo s istotou povedať, či boli všetky zbrane nájdené. Niektorí mali implantovaný mikrofón na krku a reproduktory za ušami.
Používali v teréne ale i rôzne maskovacie uniformy. Uniforma bašára bola v bronzovej a zlatej farbe.
Symboly levích tláp v zlate na límci - hodnosť?

Hodnosti a organizácia

Hodnostné stupne - imenbrech, levenbrech, bator, burseg, bašár (o stupeň vyššia hodnosť ako plukovník), káid.

Boli zvyknutí bojovať tesne vedľa seba, v trojčlenných trojuholníkovitých formáciách.

Organizovaní do légií. Jedna sa skladala z 10 brigád, celkovo z 30 000 mužov.