Otvorený dopis Briana Herberta fanúšikom Duny - december 2005
Nižšie uvedený text je prekladom otvoreného dopisu Briana Herberta fanúšikom Duny z decembra 2005, ktorý je reakciou na početné (i keď menšinové) odmietavé reakcie na jeho romány z prostredia Duniverza. Originál textu nájdete na stránkach www.dunenovels.com.
Osobný list Briana Herberta fanúšikom Duny
S Kevinom J. Andersonom píšem nové romány z prostredia Duny už niekoľko rokov a vždy to bolo pozoruhodné putovanie fantastickým sci-fi svetom môjho otca. Ako mnohí z vás vedia, neodvážil som sa na túto úlohu hneď. V skutočnosti som sa do žiadneho nového projektu z tohoto prostredia nepustil až do roku 1997, jedenásť rokov po predčasnej smrti môjho otca. Keby som chcel maximalizovať svoj príjem z týchto kníh, najpriaznivejšia doba by na to bola práve v prvých rokoch po jeho nečakanom skone. Z mnohých dôvodov - väčšina z nich mala čo do činenia s nedotknuteľnosťou otcovho literárneho dedičstva - som nepokračoval v epose v čase, kedy by bol finančne najvýnosnejší.
Až o mnoho rokov neskôr, keď značná časť vlny záujmu o Dunu opadla, som sa rozhodol pustiť do nových projektov. V tomto čase som už cítil potrebné nadšenie pre takú impozantnú úlohu a bol si zároveň absolútne istý, že som v Kevinovi našiel toho pravého partnera, spĺňajúceho moju požiadavku udržať mimoriadne vysokú kvalitu eposu.
V roku 1999 viacerí fanúšikovia uverejnili negatívne komentáre k našemu ohlásenému pokračovaniu eposu. Mesiace pred publikovaním Predohry k Dune: rod Atreidov trúsili jedovaté poznámky o románe, ktorý ešte ani nečítali, a Kevina i mňa označovali urážlivými prívlastkami. Tieto komentáre ma trápili, ale povedal som svojmu spoluautorovi, že týmto fanúšikom odpúšťam. Koniec-koncov, cítili, že majú na úžasný vesmír Duny právo a nechceli, aby im tam niekto v ťažkých bagančiach vtrhol a pochodoval na jeho posvätnej pôde. Títo fanúšikovia tak veľmi milovali vesmír Duny, že žiadali aby jeho kvalita zostala bez poškvrny. Nakoniec, niektorí z nich sa nám po prečítaní románu aj ospravedlnili.
Keď som sa spolu s Kevinom v lete roku 1999 objavil na DragonCon-e v Atlante, fanúšikovia si vtedy mohli prečítať z Predohry len krátke úryvky. Román bol stále niekoľko mesiacov pred svojim vydaním. Keď sa ich stovky radili do rady, aby nás mohli vidieť, nevedel som, či neprídu s urážkami alebo zhnitým ovocím. Onedlho sme na túto otázku dostali odpoveď. Muž na čele radu nám poďakoval za to, že po tak dlhom čase pokračujeme v epose. Povedal, že čakal na nové príbehy a že je mimoriadne vzrušený. Toho dňa sme počuli podobné názory mnohokrát; a objavujú sa stále znovu a znovu, vždy keď sa objavíme na verejnosti pri ďalšom ohlasovanom pokračovaní. Sme obaja veľmi vďační za túto pevnú základňu fanúšikov, ktorí sa každý rok tešia na nové príbehy.
Skôr ako som napísal jediné slovo pokračovania, strávil som rok kompilovaním veľkej konkordancie (encyklopédie) eposu o Dune, ktorý vytvoril môj otec. Tak som si mohol byť istý, že naše fakty si nebudú odporovať. Takisto som strávil roky písaním otcovej biografie pod názvom Dreamer of Dune - veľkého projektu, ktorý mi umožnil svojmu komplikovanému otcovi ešte viac porozumieť. Každý, kto vyhlasuje, že som svojho otca nenávidel alebo že som sa mu chcel nejako pomstiť, túto knihu nečítal. V detstve, kedy som vyrastal v jeho prísnej domácnosti, bol môj vzťah k nemu rozporuplný. No v čase, kedy som dovŕšil 20. rokov sa z nás stali najlepší priatelia; dokonca sme spolupracovali na úplne poslednom románe, ktorý napísal: Man of Two Worlds. Hlboko som ho miloval a veľmi mi chýba. Neprejde deň, kedy by som si na svojho pozoruhodného otca a jeho úžasné literárne dedičstvo, ktoré prenechal miliónom fanúšikov, nespomenul.
Povedal som mnohokrát, že Frank Herbert by nebol takým úžasným mužom a geniálnym autorom, akým bol bez prispenia mojej matky, Beverly Herbertovej. Ona bola jeho inšpiráciou, jeho intelektuálnym partnerom a milujúcim spoločníkom takmer štyri desaťročia. K porozumeniu Frankovi Herbertovi je nevyhnuté porozumieť i jej; preto som tak tvrdo pracoval aby som ju priviedol v Dreamer of Dune späť do života. Je som však tiež súčasťou tohoto procesu; som s ním geneticky spriaznený a počul som mnohé jeho názory (politika, filozofia a pod.), ktoré som bol schopný začleniť do nových románov z prostredia Duny. Netvrdím, že som Frank Herbert alebo že mám blízko k jeho talentu. Ale časť z neho je vo všetkom, čo robím, v každej myšlienke, ktorú mám. Je vždy so mnou.
Nežiadam nikoho aby si ma vážil len preto, že si váži Franka Herberta. Ale žiadam o férovú šancu. Naneštastie, súčasťou našej kultúry je urobiť si okamžitý úsudok o niekom bez najmenšieho dôkazu, ktorý by ho podporil. Emocionálne reakcie alebo predsudky si zamieňať za dôkazy. Novinári i ostatné médiá sa neustále pýtajú ľudí, či si myslia že ten a ten je vinný z toho a onoho - a názory sa prikláňajú na obe strany. Vinný alebo nevinný. Ale tieto "verejné súdy" sú zväčša postavené na filtrovaných informáciách a nie na skutočných dôkazoch. Je to forma povrchného myslenia, ak sa dá za myslenie vôbec označiť. Je založená viac na emóciách než na rozume - a emócie môžu často človeka odkloniť nesprávnym smerom.
Očividne máme oveľa viac fanúšikov, ktorí podporujú naše rozširovanie sveta Duny, než kritikov. Preto sú predaje nových románov tak vysoké a preto absolútna väčšina listov, ktoré dostávame, sú obsahovo v pozitívnom duchu. Povzbudzuje nás tiež fakt, že po publikovaní našich Predohier sa predaje šiestich pôvodných románov eposu o Dune od Franka Herberta dramaticky zvýšili. Osobitne Duna zažíva svoju renesanciu, keď ju do rúk berú noví, mladí čitatelia.
Aj napriek niekoľkým negatívnym a nespravodlivým poznámkam, na ktoré Kevin odpovedal vo svojom blogu v časti "Konšpiračné teórie", rešpektujem aj týchto fanúšikov. Milujú vesmír Duny a chcú preň len to najlepšie. Nezabudnite ale, že nie je možné sa zavďačiť úplne všetkým. Dokonca ani Frank Herbert to nedokázal; veď mnoho fanúšikov a editorov nepochopilo jeho prvé pokračovanie eposu pod názvom Spasiteľ Duny, v ktorom urobil z temnej strany hrdinu jadro celej knihy. Viac ako desať rokov neskôr, v roku 1984, bol rovnako ťažko kritizovaný film Duna Davida Lyncha. V oboch prípadoch to bolo hlavne preto, že fanúšikovia mali svoju vlastnú predstavu o tom, čo má vesmír Duny obsahovať - a pokračovanie a film sa s ňou nezhodovali. Pre niektorých je to dnes evidentne to isté, keď sa z ich predstavami nezhodujú knihy, ktoré s Kevinom píšeme.
In the Dune universe, however, it is important to keep an open mind. It has such an incredible wealth of ideas that anyone working in that "sandbox" is bound to go in any number of directions. That's part of the enjoyment of writing new Dune stories, and I can assure you that Kevin and I are having a wonderful time in the creative process. It is great fun as we play off each other like riffing in a jazz performance, taking each other's ideas to new levels.
Thinking back, I remember how much I enjoyed L. Frank Baum's "Oz" series when I was a boy. I was six years old when my mother handed me a thick Oz novel and told me I was ready to read it. It wasn't long before I had read through all of the Baum books and I was looking for more. Baum had died, but the series was continued by others afterward, particularly by Ruth Plumly Thompson. To my delight, I found that I enjoyed her novels just as much as the originals. In a very engaging style, she wrote Purple Prince of Oz, The Gnome King of Oz, The Silver Princess in Oz, The Cowardly Lion of Oz, and other great stories. If she had not continued the series, it would have been a great loss to me.
On a different level, the Dune series is like that. While the novels are much more complex than Oz stories, Frank Herbert generated a tremendously loyal readership, and those fans were disappointed when he died. They wanted to read new stories. It would be better if he could be here today writing the new novels, but that is not possible. In his absence, Kevin and I are doing the very best job we possibly can. We don't expect to please everyone, but in each novel we always try to write for the most demanding of fans, because we understand why their standards are so high.
The Dune universe stands on its own pinnacle. We recognize that, and we will not publish any books that are not the highest quality. I take this very seriously, and you have my word on it.
Brian Herbert December 15, 2005
