Greg Yaitanes - rozhovor
Rozhovor s Gregom Yaitanesom, režisérom minisérie Frank Herbert´s Children of Dune. Jedná sa o preklad interview z www.scifi.com/dune.
Ako režisér ste tento masívny príbeh zobral na svoje plecia. Ako ste využili nástroje filmovej tvorby (kameru, špeciálne efekty, hudbu, scénický dizajn, kostýmy) na vyjadrenie príbehu Spasiteľa a Detí Duny?
To je veľmi dobrá otázka. Duna je ohromné dielo a pokojne by som mohol stráviť týždne zapísaním hory papiera, aby som na ňu dal odpoveď. Mohol by som tiež 6 hodín tárať, aby mala miniséria na DVD komentujúcu zvukovú stopu. Uvidíme, či sa mi podarí zachytiť aspoň hlavné body.
KAMERA
Keď som čítal Deti Duny, videl som veľkolepý svet, podobný Rímskej civilizácií v jej vrcholnom rozkvete. Chcel som vstúpiť do tohto sveta teplým, bohatým zafarbením. V interiéri sme použili tónované sklá, aby sme sfarbili svetlo rôznymi odtieňmi. Vonku sme sa ja a môj vedúci fotografie Arthur Reinhart rozhodli, že denné svetlo Duny bude oranžové, s červenými západmi a žltými východmi slnka. Ohľadne modrého a zeleného mesiaca sme sa rozhodli, že zelený bude dominantným zdrojom nočného jasu. Celkovo sme pristupovali k farebnej schéme veľmi opatrne, pretože sme chceli vo vesmíre Duny zachovať dostatočný stupeň realizmu.
Pokiaľ išlo o zábery, chcel som ich mnohovrstevné, najmä v popredí. Popredia pridávajú hĺbku a robia Deti Duny viac filmovými a bohatšími. S Arthurom sme použili pomalé, monumentálne pohyby kamery aby sme zvýraznili majestátny dojem a veľmi presné, detailné zábery na hercov. Rozhodli sme sa nepoužiť žiadnu „ručnú“ kameru. Jej „roztrasená“ podstata sa do tohoto sveta nehodila.
Ako väčšina z vás vie, celá miniséria bola nakrútená na hudobných pódiách (soundstages) v Prahe, vrátane „exteriérových“ záberov. Existuje veľké množstvo drobných, nenápadných detailov, ktoré vytvárajú dojem vonkajšieho prostredia – spôsob, akým sa vlnia vlasy, akým sa pohybujú odevy – preto som chcel, aby sa na každom zábere niečo hýbalo. Použili sme dym, textílie, vietor a dokonca i vlniaci sa zohriaty vzduch, aby sme tento cieľ dosiahli.
ŠPECIÁLNE EFEKTY
Deti Duny sú predovšetkým o postavách. Verím, že vo forme postavy sú tu piesočné červy rovnako dôležité ako samotní ľudia. Chcel som, aby mali svoju vlastnú autentickú osobnosť, aby sme sa mohli do ich konania a reakcií vcítiť. Chcel som, aby diváci cítili žiaľ, keď sú červy zajaté, rešpekt a posvätnú úctu, keď sa tieto monštrá po prvý krát ukážu.
Vyzval som trikovú spoločnosť Area 51, aby urobila všetko preto, aby bol výsledok čo najrealistickejší. Keď som sa prvý krát stretol s vedúcim špeciálnych efektov Ernestom Farinom a jeho pomocníkmi Timom a Michelle, povedal som im, že chcem aby Deti Duny prekonali všetko, čo bolo dovtedy možné na televíznej obrazovke vidieť a aby obstáli aj v porovnaní s takými filmami ako Harry Potter a trilógia Pán prsteňov.
Túto výzvu boli pripravení prijať a boli nadšení z možnosti znovu oživiť svet Duny. Odviedli vynikajúcu prácu. Mám pocit, akoby mi dali všetko čo som chcel a potom to ešte posunuli o úroveň vyššie. V ich práci sa odráža veľká hrdosť a starostlivosť, ktorú do nej vložili.
Pred nakrúcaním Detí Duny som mal na prípravu 8 týždňov. Osem týždňov na to, čo boli v podstate tri filmy. Ak si uvedomíte, že trilógia Pán Prsteňov mala predprodukčné obdobie päť rokov, dva roky trvalo samotné nakrúcanie a tri roky postprodukcia, uvidíte, že sme museli urobiť strašne veľa práce za veľmi krátky čas.
Jednou z našich hlavných priorít po mojom príchode do Prahy, bolo vytvoriť niečo ako (pravdepodobne kreslený) scenár všetkých špeciálnych efektov. To poskytlo Erniemu a jeho skupine celý rok na prácu a tvorbu prvkov, ktoré sme potrebovali. Cez Ernieho som bol v kontakte so scenáristom v Los Angeles a mal som k dispozícií i umelca v Prahe, s ktorým som mohol každý deň počas obednej prestávky pracovať. Dúfam, že niektoré ukážky uverejnia on-line, sú skutočne úžasné.
Ernie a ja sme sa zhodli, že nechceme, aby sa ľudia zaujímali iba o formu filmu, aby ho chceli vidieť iba pre jeho dobré vizuálne efekty. Niekedy sú najlepšie triky tie, ktoré si ľudia ani vedome nevšimnú. Skutočne som si chcel byť istý, že Deti Duny budú vo svojej podstate fungovať ako čistá dráma a že vizuálne efekty len rozšíria a prehĺbia zážitok zo samotného deja. Čo aj nakoniec robia.
DIZAJN PRODUKCIE (KULÍS)
Keď som dorazil do Prahy, produkčný dizajnér Ondřej Nekvasil bol už „na palube“. Pracoval s producentom Davidom Kappesom na filme Anne Frank. Ondřej je extrémne kreatívny. Všetko, čo v Deťoch Duny vidíte, bolo vytvorené pre tento projekt, každá vidlička, každé kreslo. Od deja, odohrávajúceho sa v Dune ubehlo 12 rokov, preto sme sa vydali cestou jednoduchšieho dizajnu pre bežné potreby a naopak grandióznejšieho pojatia paláca. Na „zjemnenie a zdomácnenie“ scény sme používali aj textílie.
Sledovať budovanie kulís bolo počas môjho pobytu v Prahe jedným z tých úžasnejších zážitkov. Kulisy boli OBROVSKÉ. Nezmestili sme sa na žiadne pódium. Museli sme použiť starú továreň na električky. Každá scéna bola väčšia ako plocha futbalového ihriska. Postaviť ulice Arrakénu trvalo 2 mesiace. Táto kulisa mala tak veľa úžasných zákutí; mohol by som tu nakrúcať večne a nikdy neuvidieť tú istú vec dvakrát.
EDITOVANIE
Čo môžem povedať o editorovi Harrym Millerovi? Počas nakrúcania sme boli v úzkom kontakte. Predal som podrobné poznámky človeku, ktorý sa staral o veci okolo scenára, aby ich mohol odovzdať Harrymu v Spojených štátoch. To našu prácu výrazne urýchlilo. Keď som sa potom zapojil do editačného procesu v rámci postprodukcie, mnoho ťažkých rozhodnutí týkajúcich sa toho, čo použiť a ako pristupovať k natočenému materiálu už bolo urobených.
Harry bol najlepším spolupracovníkom, ktorého som pri filme kedy mal. Mnoho dokončených scén v Deťoch Duny zostalo od Harryho prvého strihu nedotknutých. Pred nakrúcaním si Harry prezrel celú moju predchádzajúcu prácu (filmy a epizódy) a študoval spôsob, akým uvažujem a ako mám rád veci zostrihané.
Proces editácie Detí Duny bol zaujímavý. Miniséria robí dojem veľkého filmu, no my sme ho museli rozčleniť kôli reklamným vsuvkám. Na stene editačnej miestnosti sme mali pripnuté kartičky označujúce každú jednotlivú scénu a hrali sme sa s tokom deja každej epizódy. Tak sme sa pokúšali nájsť najlepšie miesta pre reklamné prerušenia.
HUDBA
Nemám k hudbe blízky vzťah. Neviem hrať na žiadnom nástroji, ale mám naozaj dobré ucho na to, ako hudba vo filme „pracuje“. Potreboval som, aby v Deťoch Duny vyjadrovala kľúčové scény a charaktery. Vytvoriť hudbu, ktorá by nenásilne spojila niečo tak veľkého, podstatu toľkých postáv, nebolo vôbec jednoduché. Bolo potreba viacero nosných tém, ktoré by informovali divákov o tom, kto títo ľudia sú a aká je ich dôležitosť v samotnom príbehu.
Hudba tiež musela vyjadrovať osobný príbeh každej postavy. Alia potrebovala vlastnú tému, rovnako i Chani, Paul, dvojčatá a rod Atreidov ako celok. Potrebovali sme rôzne témy pre hlavné svety ságy, od Arrakis k Saluse Secundus a Narádži.
Skladateľa Briana Tylera som stretol pred tromi rokmi, keď som režíroval film Plan B. Počas tohoto projektu sme v jednu chvíľu spoločne pracovali celú noc až do rána, kedy sa ku mne Brian otočil a povedal, "Greg, musíme si dať pauzu, aby som si mohol ísť kúpiť TiVo (dekodér?) a nahrať Dunu na SCI FI Channel." Takže celkom prirodzene, keď som dostal ponuku režírovať jej pokračovanie, Brian bol prvou osobou, ktorá ma napadla do týmu. Hneď som si ho „upísal“ už na začiatku pre-produkcie, takže mohol stráviť väčšiu časť roka filtrovaním rôznych nápadov.
Keď bol strih ukončený, pred Brianom stála veľká úloha. Chceli sme kombináciu starovekých nástrojov a vokálov vo forme mohutnej, veľkolepej hudby – v podstate niečo, čo ešte nikdy predtým nebolo možné počuť. Dal som Brianovi voľnú ruku a povedal som mu, nech sa nedíva na to, čo už bolo. O šesť týždňov neskôr sa objavil so 173 originálnymi motívmi, ktoré boli doslova na tisícke rukou písaných stránok notového zápisu.
Brian sám hrá v hudbe k Deťom Duny na 83 rozličných perkusných (bicích) nástrojoch. Sám tiež spieva všetky mužské vokály. A dokonca sám napísal pieseň "Inama Nushif", ktorá znela v upútavke TCA... vo fremenštine. Slovo "génius" je v tomto biznise už dosť sprofanované, ale na Briana a jeho prácu v tomto filme sedí ako uliate.
Ako ste vytvorili kožu z piesočných pstruhov Leta II.?
Rýchla odpoveď znie tak, že Letova červia koža je vyrobená zo stoviek kúskov penovej gumy. Každý z nich bol prilepený na telo herca Jamesa McAvoy-a a potom ručne namaľovaný. Vytvorenie siedmeho štádia červej kože trvalo približne 4 hodiny práce dvoch maskérov.
Dlhá odpoveď znie tak, že som koncepčne nechcel mať v snímke nič, čo by mohlo zatieniť alebo odpútať pozornosť od hereckých výkonov.
Keď sa dostanete na stranu 250 scenára, protagonista sa začína meniť na červa. Je to zásadná zmena – niečo, čo sa môže zvrtnúť do odcudzenia diváka voči pôvodnej postave, ktorú si práve obľúbil a identifikoval sa s ňou... ak sa to nevezme za správny koniec.
Niektoré so spoločností, venujúce sa maskérskym efektom, nám ponúkali návrhy, na ktorých sa Leto menil na niečo podobné monštru. Akoby to, čo sa s ním stalo, bolo čímsi odpudzujúcim a bizarným – čo však vôbec nie je pravdou. Bola to ťažká ale dobre uvážená transformácia, ktorú sa rozhodol podstúpiť a bolo dôležité, aby sa zobrazila elegantným a prirodzeným spôsobom. A práve Jim Henson's Creature Shop v Londýne spodobnil Letovu premenu ako niečo nádherného, skôr podobnho metamorfóze motýľa. Bolo to presne to, čo sme chceli.
Kniha a scenár naznačovali, že Letova červia koža sa postupne stala akýmisi prírodnými filteršatmi, ktoré pokrývali všetko okrem jeho očí. Boli obavy, že celotelová maska by mohla vyvolať dojem chlapíka v gumenom obleku, čo by bolo skôr smiešne a mohlo by poškodiť dramatický náboj, na ktorom sme tak tvrdo pracovali. Preto sme sa nakoniec rozhodli, že nezájdeme až tak ďaleko.
Nakoniec sme prišli so siedmimi stupňami transformácie, cez ktoré Leto vo filme prechádza; každý ďalší stupeň pokrýva väčšiu časť jeho tela. Na konci procesu sú dokonca zmenené aj jeho zuby a oči. Henson a ja sme dospeli k málo výraznému dizajnu, ktorý umožnil Jamesovi hrať s väčšou flexibilitou a voľnosťou pohybu – oboje bolo zásadné pre záverečné scény minisérie.
Natočili sme minisériu s prvou verziou červej kože – som si istý, že sa z toho stane svätý grál vyradených scén – a zistili sme, že jej symetria a farba nie sú to pravé. Výkonný producent Richard Rubinstein mal výborný návrh, aby koža začínala na jednej strane Letovho tela a postupne sa prepracovávala na druhú. To bol úžasný nápad a vyriešil veľkú kopu problémov. Ukázalo sa to byť svojho druhu požehnaním, pretože keď sme o niekoľko mesiacov neskôr znovu točili scény s červou kožou, James bol so svojou postavou oveľa viac identifikovaný a dostali sme tak od neho ešte lepší herecký výkon, ako prvý krát.
Hensonovou prácou som bol radostne vzrušený. Je obdivuhodné, na akom množstve filmov jeho spoločnosť pracovala. Jeho tým tiež vytvoril vzhľad Kazateľa a vyslanca Gildy Edrika.
Ako je zobrazená premena tvarového tanečníka Scytaleho? Porozprávate nám niečo o tom, ako po zavraždení Lichny prevezme jej úlohu, aby nakoniec zohral svoju veľkú úlohu po narodení dvojčiat?
Martin McDougall a Klára Issová odviedli pri spoločnom zobrazení Scytala a Lichny dobrú prácu. Boli to náročné úlohy, ale oni ich zvládli bravúrne. Obaja uplatnili také množstvo rôznych nenápadných hereckých prejavov, že si Deti Duny treba pozrieť ešte raz, aby sa dali plne oceniť.
Pokiaľ ide o konkrétny efekt, chcel som sa vyhnúť v tomto prípade tradičnému „morfingu“. Mám pocit, že po filme Willow a hudobnom videoklipe Michaela Jacksona Black and White je trik morfingu "hotový" a významnejšie sa už kvalitatívne posunúť nedá. Bol by to obohratý a predpovedateľný spôsob a Deti Duny si zaslúžia niečo špeciálne, čo zbytočne nestrhne na seba pozornosť a nevyruší z vnímania drámy, ktorou vo svojej podstate miniséria je.
Nedomnievam sa, že by bolo dôležité vidieť premenu Scytala na Lichnu. Rozhodol som sa naznačiť premenu len jemnými zmenami v hereckých výkonoch. To pridalo viac tajomnosti a výsledok sa podľa mňa dostavil vo veľkej scéne medzi Scytalom/Lichnou a Paulom na konci prvej epizódy.
Urobili sme tu rýchlu scénu premeny Lichny späť na Scytala, z dôvodov, ktoré uvidíte. Vedúci špeciálnych efektov Ernest Farino a ja sme o tom diskutovali až do momentu jej samotného nakrúcania. Bol to prvý efekt, ktorý sme "uzavreli"; vo svojej jednoduchosti konzistentný a elegantný.
Technická otázka: Ako sa líši produkcia Detí Duny od prvej minisérie?
Sú to dva veľmi rozdielne projekty, s odlišným nábojom a manipuláciou s dejom.
V prvom rade, Deti Duny sme nakrúcali digitálne vo forme High-Definition (HD) 24p videa. To minisérií dalo jej unikátnu a osobitú podobu. Nie je to film. Nie je to ani video. Nie je to podobné ničomu, čo ste mohli dovtedy vidieť.
HD 24p nič neodpustí. Každá technická zložka, od tvorcov scény k týmu vizuálnych efektov, musela siahnuť k vyššiemu stupňu realizmu, ako kedykoľvek predtým.
Uplatnili sme tiež viac organicky pôsobiaci vzhľad a zemito tónovanú farebnú paletu. Kostýmy sú menej okázalé a viac praktické. Scény sú prirodzenejšie, svetlá prírodné a realistické. Efekty modrých očí boli dorobené až postprodukčne a nie počas nakrúcania. Všetky púštne scény sú natočené na „blue screen“; preč je občas prerážajúce pozadie z prvej minisérie. Piesočné červy sú detailnejšie a všetky vizuálne efekty viac fotorealistické. Navyše mesto Arrakén bolo vytvorené pomocou 3D modelovacieho softwaru, čo nám umožnilo ho „použiť“ v oveľa väčšom rozsahu.
Tiež som chcel, aby vízie vyvolané korením boli vizuálne agresívnejšie a kontrastovali so zbytkom filmu.
Scenárista a koproducent John Harrison vytvoril pútavý a veľmi osobný príbeh. Zistíte, že Deti Duny sú vo svojom rámci veľkým epickým príbehom, ktorý je ale i napriek tomu postavený na jednotlivých postavách. Je natočený viac zblízka, intímnejší. To, v spojení s detailnosťou HD videa, vám umožní sledovať keždý detail jednotlivých hereckých výkonov.
Sú v minisérií scény s Edrikom (veľvyslancom Gildy) v nádrži?
Áno, sú.
Dostať Edrika do filmu bola ťažká úloha. Prvá miniséria použila pre svoju scénu s Navigátorom bábku. Bábku použil aj režisér David Lynch vo svojom filme z roku 1984. V Deťoch Duny bolo potreba, aby sa veľvyslanec Gildy Edric viac pohyboval aj rozprával. Musel interagovať s prostredím a jeho kontajner sa musel pohybovať po scéne bez asistencie.
Edrika som si predstavoval vo forme veľmi podobnej morskej panne, s končatinami akoby šliapajúcimi vodu vo viskóznom melanžovom plyne. Jeho pohyby vyžadovali pomalosť a snovosť.
Skúmal som možnosť použitia herca a prezrel si niekoľko ukážok s použitím maskovacej protetiky. Nič z toho nebolo pre mňa akceptovateľné. Všetko to boli variácie „chlapíka v gumenom obleku“. Edric musel byť veľkolepý, oveľa vyvinutejší ako človek. Ďalším problémom bolo, že vodiace lanká neumožňovali rozsah pohybu, aký som od Edrica žiadal – hľadal som „plávajúci“ efekt. Vyvinul som preto veľké úsilie, aby som zistil, či máme zdroje na jeho vytvorenie vrátane kontajnera kompletne vo forme CGI (computer-generated imagery). Mali sme.
Rozvažovali sme, či má mať pohybujúce sa ústa alebo má používať telepatiu. Aby bol rozhovor viac spojený s jeho osobou a aby sa z mimiky dali vyčítať jeho myšlienkové pochody, rozhodol som sa nakoniec dať mu pohyblivé ústa. Veľkou výhodou tejto voľby bolo to, že sa stal interaktívnejším.
Konečná CGI forma Edrika je dobrá, ale prial by som si, aby sme mali viac času na preskúmanie jeho osobnosti a doladenie animácie. Pán prsteňov: Dve veže v roku 2002 so svojim CGI zobrazením Gluma zdvihol latku kvality. Som zvedavý, či Edric v tejto úrovni realizmu obstojí.
Pretože som dostal množstvo mailov ohľadne „modrých očí“, rozhodol som sa ich zhrnúť a položiť niektoré z najčastejších otázok:
Budú mať v minisérií modré oči všetky ústredné postavy, ktoré by ich podľa knižnej predlohy mali mať?
Budú ich mať aj špecifické skupiny (fremeni, a pod.)?
Môžete popísať niektoré z procesov, ktoré boli potrebné pre ich tvorbu v CGI (computer - generated imagery) a ako ich tým pre špeciálne efekty „vložil“ toľkým postavám?
Páni! Kde začať? Zdá sa, že debaty okolo očí poznamenaných korením sa pre mňa nikdy neskončia. Bola to jedna z prvých vecí, s ktorou na mňa vyrukovali keď som prišiel do týmu pre Deti Duny. V schránke mám odložené e-maily o tejto veci, spätne datované k januáru 2002.
Nechajte ma odpovedať na vaše otázky krátko, potom bude nasledovať rozvláčna a nudná režisérska odpoveď.
Áno. Modré oči v minisérií budú mať postavy, ktoré ich majú mať: Paul, Chani, Stilgar, fremeni, atreidské dvojičky a ďalší.
Existujú však i výnimky. Jednou z nich je lady Jessica. Mali sme pocit, že dlhoročná neprítomnosť na Arrakis by mala mať za následok vyblednutie jej modrých očí. Irulán nebude mať modré oči. Wensicia a Farad'n nebudú mať modré oči. Niektorí „hráči“ v pozadí ich naopak mať budú, ale niektorí nie – pretože Arrakén je teraz obývaný čiastočne aj prisťahovalcami z iných svetov. Pre obrovský počet týchto efektov (odhadovaný na stovky tisíc) sme boli nútení robiť takéto kompromisy... aby sme mali istotu, že oči budú dokonale zobrazené u tých postáv, ktoré ich jednoducho museli mať.
Dlhá odpoveď je, že modré oči sú posadnutosťou. Pre fanúšikov a aj pre ľudí, pracujúcich na Deťoch Duny. Preskúmal som každý možný spôsob, ako sa s touto ťažkou a významnou časťou mytológie Duny popasovať.
V mojich odpovediach znie opakovaná téma, že som nechcel urobiť nič, čo by vytvorilo bariéru medzi hercami a divákom. Nemať žiadne modré oči by bolo neodpustiteľné – ako som si prečítal v jednom z mailov, bol by to "dôvod na ukrižovanie". Veľmi intenzívne som však cítil, že nestotožniť sa s postavou len kôli tomu, že jej nemôžete vidieť do očí, by bolo ešte neodpustiteľnejšie a urobilo by to z Detí Duny prázdny príbeh, zbavený ľudských kvalít.
V Deťoch Duny je všetko prirodzené; od kostýmov po špeciálne efekty. Museli sme nájsť spôsob ako urobiť modré oči tak, aby z tohoto charakteru „nevypadli“. Začali sme tým, že sme sa pozreli na kontaktné šošovky, ktoré boli použité v prvej minisérií Frank Herbert´s Dune. Dobre to fungovalo, John Harrison a Vittorio Storaro nakrúcali širokým záberom a žiariace šošovky s efektom modrých očí boli jesne viditeľné.
Keď som však skúmal ďalej, zistil som, že táto technika sa nedá regulovať. Kontaktné šošovky buď žiarili alebo nie – nič medzi tým. V detaile na tvár pri High-Definition (HD) zobrazení žiarili úplne šialene a vyzerali ako niečo z filmu Village of the Damned. Kompletne zakryli oči hercov, čo bolo pre nás neakceptovateľné. "Oči sú oknom do duše," ako hovorí stará ľudová múdrosť a nemožnosť zahĺbiť sa do surových ľudských emócií, ktoré Deti Duny museli ponúknuť bolo niečím, čo som nemohol prijať.
Takže sme preskúmali modro-sfarbené kontaktné šošovky. Šošovky boli vyvinuté v Prahe, takže som mal pocit, že by to mohlo vyjsť. Ani náhodou. Každý vyzeral ako zombie. Oči hercov vyzerali mŕtvo. Vlastne, výrobca šošoviek mi povedal, že keby bol schopný vyrobiť tak realisticky vyzerajúce šošovky, aké som mu popisoval, mohol by spôsobiť revolúciu v tomto odvetví a stať sa miliardárom.
Za tri roky od uvedenia prvej minisérie sa softvér na úpravu digitálneho obrazu výrazne posunul vpred. Urobili sme nejaké testy a zistili sme, že to je to pravé. Mohli sme označiť oči niektorého z hercov a počítač dokázal sledovať ich pohyb pri každom žmurknutí.
Tak sme nakoniec vyriešili dilemu modrých očí... Upravovali sme intenzitu modrej, až kým sme nedostali vzhľad, ktorý pôsobil prirodzene. Pretože som sa rozhodol nezahrnúť modrú štandardne do svojej farebnej palety, modré oči skutočne vyzerali osobito. Vyzerali realisticky. Pôsobili prirodzene. Teraz boli prekážkou čas a peniaze. Koľko záberov dokážeme dokončiť do termínu, kedy bolo treba Deti Duny odovzdať zástupcom SCI FI Channel?
Museli sme byť selektívni. Preskúmali sme nápady tak extrémne ako čosi podobné filmu Blade Runner, kde by sa modré oči zobrazovali iba za určitých svetelných podmienok alebo v tieni. Tieto nápady síce zneli dobre na papieri, ale ukázali sa byť z mnohých dôvodov málo praktické. Len čo sme túto myšlienku opustili a rozhodli sa pre širší spôsob spracovania farby očí, našim hlavným problémom sa stal čas. Nikto nemohol zaručiť, že sa ten ohromný počet efektov podarí dokončiť do uzávierky. Vtedy nás zachránila firma UPP z Prahy (predtým už si poradili so zábermi púšte) a dokončili to pred termínom.
Zdoj
