Zufa Cenva
Zufa Cenva bola jednou z čarodejníc z Rossaku. Vysoká žena albínskeho vzhľadu, nadaná silnými telepatickými schopnosťami. Jej milencom bol Aurelius Venport.
Pred Aureliusom Venportom mala manželský zväzok so štyrmi rôznymi mužmi, ktorých si vybrala podľa osvedčených rodových línii, tak ako bolo medzi čarodejnicami zvykom. Z týchto zväzkov sa jej však narodilo len jediné dieťa: dcéra, známa ako Norma Cenva (meno otca nebolo známe, no nebol to Aurelius Venport). Ona sama ju považovala za nepodarok: nemala totiž žiadne telepatické schopnosti, mala trpasličí vzrast (120 cm) a bola celkovo nepekná. Najvyšším cieľom čarodejníc z Rossaku bolo totiž porodiť dcéru alebo dcéry s telepatickými schopnosťami, ktoré by rozšírili ich spoločenstvo. Jej, najväčšej žijúcej čarodejnici, to však nikdy nevyšlo, všetky ostatné pokusy skončili potratmi, vrátane troch tehotenstiev s Aureliom Venportom.
„Obávam sa, že z Normy nikdy nič nebude. Čo to vypovedá o mne a o mojom vlastnom odkaze ľudstvu?“
Zufa Cenva (HD:Sd)
„Kto prežije, naučí sa prispôsobiť.“
Zufa Cenva, Prednáška pre Čarodejnice (HD:Sd)
Hoci navonok vystupovala vždy rozhodne, trápili ju neustále obavy, že nedokáže vykonať to, čo si predsavzala, že nedostojí svojim povinnostiam. Bola egoistická a sebavedomá, presvedčená o svojej nadradenosti nad ľuďmi, ktorí nevládli jej schopnosťami. Vlastný prospech ju nezaujímal.
Vytvorila elitnú skupinu Čarodejníc (14+1), ktorých cieľom bolo stať sa čímsi ako psychickým kamikadze - samovražednou telepatickou bombou, schopnou zničiť mozog kymeka. Nápad skončil veľkým úspechom a za pomoci (a obete) jednej z nich - Heomy - sa podarilo Lige vznešených dobyť späť Giedi Primu.
„Niektoré životy sú odňaté, niektoré darované dobrovolne.“
Zufa Cenva, veta z chváloreči (HD:Sd)
Dostali sa k nej zákulisné informácie, že jej dcéra Norma má čoraz väčšiu zásluhu na práci Tia Holtzmana a začala uvažovať o tom, či jej názor na jej neschopnosť predsa len nebol predčasný. Dokonca ju i bola osobne navštíviť na planéte Poritrin.
Pozri aj
Zdroj
- Herbert B., Anderson, K. J.: História Duny: Služobnícky džihád
