Dhartha: Porovnání verzí
>Historik m (Zamyká „Dhartha“ [edit=autoconfirmed:move=autoconfirmed]) |
>Historik (smrť Azíza) |
||
Řádek 10: | Řádek 10: | ||
Aj po 25 rokoch pevnou rukou ovládal svoj kmeň zbieral korenie pre záujemcov z Arrakis City. Aby bol zber efektívnejší, zaviedol nové pravidlo: za určité množstvo korenia dostala každá žena i muž žetón a vydať či ženiť sa mohli až vtedy, ak ich nazbierali 50. Označoval to ako "službu kmeňu". Vďaka ziskom z obchodu sa mu podarilo získať pod svoju kontrolu viacero ďalších kmeňov a zaistiť im relatívne pohodlný život. | Aj po 25 rokoch pevnou rukou ovládal svoj kmeň zbieral korenie pre záujemcov z Arrakis City. Aby bol zber efektívnejší, zaviedol nové pravidlo: za určité množstvo korenia dostala každá žena i muž žetón a vydať či ženiť sa mohli až vtedy, ak ich nazbierali 50. Označoval to ako "službu kmeňu". Vďaka ziskom z obchodu sa mu podarilo získať pod svoju kontrolu viacero ďalších kmeňov a zaistiť im relatívne pohodlný život. | ||
Ťažbu melanže neustále komplikovali nájazdy Selima a jeho priaznivcov. Dhartha to však považoval za vnútorný problém komunity a odmietal ponuky [[Tuka Keedaira]], ktorý sa zastrájal vyslať do púšte stopárov, lovcov otrokov a zabijakov. V roku 176 P.G. preto vyslal s ponukou prímeria do púšte svojho vnuka [[Azíz]]a. Selimova odpoveď bola, že prímerie nastane iba vtedy, ak prestane zbierať a dodávať korenie cudzincom. Dharthovi [[zensunnit]]i si však už natoľko zvykli na civilizačné výdobytky, ktoré im poskytoval obchod s korením, že sa ich už nedokázali vzdať.</font> | Ťažbu melanže neustále komplikovali nájazdy Selima a jeho priaznivcov. Dhartha to však považoval za vnútorný problém komunity a odmietal ponuky [[Tuka Keedaira]], ktorý sa zastrájal vyslať do púšte stopárov, lovcov otrokov a zabijakov. V roku 176 P.G. preto vyslal s ponukou prímeria do púšte svojho vnuka [[Azíz]]a. Selimova odpoveď bola, že prímerie nastane iba vtedy, ak prestane zbierať a dodávať korenie cudzincom. Dharthovi [[zensunnit]]i si však už natoľko zvykli na civilizačné výdobytky, ktoré im poskytoval obchod s korením, že sa ich už nedokázali vzdať. | ||
V roku 175 P.G. bol svedkom smrti svojho vnuka [[Azíz]]a, ktorý sa pokúsil o jazdu na piesočnom červovi. To v ňom ešte viac utvrdilo nenávisť k Selimovi.</font> | |||
Verze z 1. 11. 2010, 13:43
Dhartha - potomok zensunnitov (budúcich fremenov), ktorí utiekli pred prenasledovaním na Arrakis. Známy najmä ako naíb síča, v ktorom žil Selim, a ako ten, kto ho nespravodlivo obvinil z krádeže vody a vyhnal do púšte.
Čiernovlasý, na tvári nosil geometrické tetovanie šťavou zo signuty. Mal syna menom Mahmad.
Bol prvým, kto začal obchodovať najskôr s Tukom Keedairom a neskôr s Aureliom Venportom a sprístupnil tak melanž i mimo Arrakis.
Aj po 25 rokoch pevnou rukou ovládal svoj kmeň zbieral korenie pre záujemcov z Arrakis City. Aby bol zber efektívnejší, zaviedol nové pravidlo: za určité množstvo korenia dostala každá žena i muž žetón a vydať či ženiť sa mohli až vtedy, ak ich nazbierali 50. Označoval to ako "službu kmeňu". Vďaka ziskom z obchodu sa mu podarilo získať pod svoju kontrolu viacero ďalších kmeňov a zaistiť im relatívne pohodlný život.
Ťažbu melanže neustále komplikovali nájazdy Selima a jeho priaznivcov. Dhartha to však považoval za vnútorný problém komunity a odmietal ponuky Tuka Keedaira, ktorý sa zastrájal vyslať do púšte stopárov, lovcov otrokov a zabijakov. V roku 176 P.G. preto vyslal s ponukou prímeria do púšte svojho vnuka Azíza. Selimova odpoveď bola, že prímerie nastane iba vtedy, ak prestane zbierať a dodávať korenie cudzincom. Dharthovi zensunniti si však už natoľko zvykli na civilizačné výdobytky, ktoré im poskytoval obchod s korením, že sa ich už nedokázali vzdať.
V roku 175 P.G. bol svedkom smrti svojho vnuka Azíza, ktorý sa pokúsil o jazdu na piesočnom červovi. To v ňom ešte viac utvrdilo nenávisť k Selimovi.
Zdroj
- Herbert B., Anderson, K. J.: História Duny: Služobnícky džihád
- Herbert B., Anderson, K. J.: História Duny: Krížová výprava strojov