Erasmus

Erasmus - robot, existujúci v časoch Služobníckeho džihádu, služobník Omnia. Bol unikátom svojej doby: samostatná umelá inteligencia pôvodom z planéty Corrin, ktorú poškodila radiácia hviezdy planéty - dezorientovaný robot spadol do hlbokej pukliny v skale, kde zostal uviaznutý 20 pozemských rokov. Za ten čas sa u neho vyvinula vlastná osobnosť, identita a ego. Omnius ho bral ako kuriozitu a ponechával mu značnú voľnosť; čakal od neho, že štúdiom ľudí vytvorí spoľahlivý model predvídajúci ich chovanie.

Zhruba sa podobal na človeka. Namiesto tváre mal tvarokovový ovál - pri neaktivite sa podobal zrkadlu, no kovový polymér bolo možné sformovať do tváre vyjadrujúcej nejakú z ľudských emócií ako divadelnú masku. Jeho koža bola s kompozitných organických plastov popretkávaných zložitou senzorickou neuroelektronikou, ktorá mu umožňovala vnímať vonkajšie prostredie podobne ako človeku.

Jeho sídlo bolo na planéte Corrin, kde „býval“ v prepychovej vile, ktorú si sám navrhol a o ktorú sa staralo množstvo ľudských otrokov. Podobnú vilu v grogyptskom štýle (v podobných bývali Titáni predtým, než sa zriekli svojich tiel) mal na ďalších štyroch planétach; jednou z nich bola Zem.

Záujmy

Veľmi sa zaujímal o ľudí a študoval ich. Snažil sa svoje vnímanie maximálne priblížiť ich vnímaniu, študoval ich chovanie a snažil sa pochopiť, čo robí z biologického jedinca človeka. Zaujímali ho najmä ľudské emócie, city, kreativita a motivácie - teda to, čo stroje nechápali a nedokázali napodobniť. Inými slovami, chcel objaviť dušu svojich stvoriteľov.

„Logika, ktorá platí v konečnom systéme, nemusí nutne platiť v nekonečnom vesmíre. Teórie, rovnako ako živé tvory, sa nedajú vždy proporcionálne zväčšiť.“

Erasmus, Tajné záznamy (z Omniovej databázy) (HD:Sd)

Na Zemi mal svoje laboratóriá, kde vykonával pokusy na ľuďoch (často jednovaječných dvojčatách), z pohľadu človeka zvrátené a sadistické. (Je tu zjavná paralela s nacistickým lekárom Jozefom Mengelem - historik 25. 6. 2009, 16:05 (UTC).) Sporil sa s Omniom, keď tvrdil, že v každom človeku je zakódovaná vzpurnosť a aj ten najlojálnejší dôverník sa môže obrátiť proti mysliacim strojom. Tento spor a dôkaz Erasmovho tvrdenia v podobe vzbury vedenej dôverníkom Iblisom Ginjom nakoniec viedol až k rozpútaniu Služobníckeho džihádu.

Jeho obľúbeným pokusným subjektom sa stala Serena Služobníčka, ktorú mysliace stroje zajali na Giedi Prima. Študoval jej nezávislosť, odhodlanie a úplne inú povahu, ako mali ostatní ľudskí otroci. Keď sa jej však narodilo dieťa, venovala mu prílišnú pozornosť a to narušovalo jeho pozorovania. Keď malo dieťa 6 mesiacov, odstránil Serene maternicu, aby sa už podobná situácia nemohla opakovať. Serenu to však uvrhlo do zúfalstva a nebola ochotná s Erasmom diskutovať tak, ako si to on predstavoval. Vinil za to stále jej syna a hľadal zámienku, ako by sa ho mohol zbaviť. Dala mu ju Serena, keď vnikla do jeho tajných laboratórii. Trestom bola smrť jej dieťaťa. Jeho cieľom bolo vyvolať stres „experimentálneho subjektu“ a sledovať jeho zmenu. Následkom však bolo okamžité vypuknutie vzbury otrokov na Zemi a začiatok Služobníckeho džihádu.

Erasmus bol ľudskou reakciou šokovaný - nič podobné rozhodne nečakal. Pochopil, že okrem rozbušky vzbury (zabitie Sereninho dieťaťa) vytvoril i jej vodcu, Iblisa Ginja, svojim experimentom s lojalitou a stávkou s Omniom. Podarilo sa mu nakoniec z planéty Zem uniknúť a vrátiť sa na Corrin, kde hodlal pokračovať vo svojich experimentoch, integrovať do nich nové dáta, získané z tejto vzbury.

Niekoľko rokov po vypuknutí Džihádu sa na Omniov pokyn začal viac venovať štúdiu náboženstiev a viery; Omnia zaujímalo, aký ma viera vlastne účel a prečo môže byť tak efektívne použitá proti nemu. Pri svojom výskume si spomenul na svoje rozhovory s kogitorom Eklom na Zemi a získal pocit, že kogitor pred ním niečo tajil, chrániac tak ľudstvo. Keďže z prečítanej literatúry sa mu podstatu náboženského zápalu nepodarilo pochopiť, myslel si, že by tomu napomohli rozhovory so skutočnými kňazmi. Navrhol Omniovi, že i stroje by sa mali pokúsiť chovať iracionálne. A v roku 176 P.G. sa znovu stavil, tentokrát s Corrinským Omniom, že sa mu z 9-ročného dieťaťa (jedného z mnohých zanedbaných otrokov žijúcich ako zvieratá v Erasmových kotcoch) podarí vychovať vzdelaného, bystrého a civilizovaného človeka.
Dal mu meno Gilbertus Albans. Chlapec sa však nechoval podľa jeho predstáv, príkazy neposlúchal a správal sa deštruktívne. Erasma to donútilo k tvrdšiemu postupu.

Pozri aj

• Erasmus - Laboratórne záznamy
• Erasmus - Úvahy o mysliacich biologických jedincoch
• Erasmus - Erasmove dialógy
• Erasmus - Poznámky k ľudskej povahe
• Erasmus - Poznámky z Corrinu

Zdroj

• Herbert B., Anderson, K. J.: História Duny: Služobnícky džihád
• Herbert B., Anderson, K. J.: História Duny: Krížová výprava strojov