Obranný štít

Obranné štíty z filmu Duna (1984).

Obranný štít - ochranné pole vytvorené Holtzmanovým generátorom. Toto pole sa odvádza od Fázy jedna suspenzorového anulovacieho efektu. Pole dovolilo prechod iba predmetom pohybujúcim sa malou rýchlosťou (odrazilo guľku alebo rýchle smrtiace zbrane), ktorá závisela na nastavení poľa a pohybovala sa medzi 6 a 9 cm za sekundu. Charakteristicky skresľovalo okolité zvuky. Možno ho skratovať iba opačným statickým nábojom veľkosti celého územia. Na Arrakis ako obrana nepoužiteľný, pretože neomylne privolával a uvádzal do stavu vražednej zúrivosti piesočných červov. Po zásahu laserpalom sa explozívne uvoľňuje obrovské množstvo energie (jadrovou fúziou) v rozsahu porovnateľnom s atómovým výbuchom. Táto jeho vlastnosť ale nebola v Starom impériu využívaná z dôvodov existencie Veľkej konvencie. Čestní ľudia nezneužívali zbrane svojej feudálnej spoločnosti. (Z kontextu je zrejmé, že táto interakcia sa považovala za rovnaký zločin ako použitie atómových zbraní, takže sa niečoho takého nikto neodvážil. Navyše tu hrala úlohu i "tvár" a "hrdosť", také využitie bolo zrejme považované za čin najvyššej zbabelosti.)

Dlhší boj s kompletným osobným štítom bol veľmi vyčerpávajúci, pretože sa spotrebovaný vzduch vnútri bubliny štítu nedokázal dostatočne rýchlo obnovovať. Pri kontakte s iným štítom dochádzalo k elektrickým výbojom a tvorbe ozónu.

Predpokladalo sa, že by sa dal rušiť opačným statickým nábojom, ale ešte nikto to nebol schopný odskúšať.

V období vlády Božského imperátora Leta II. bolo ich vlastníctvo a používanie zakázané pod trestom smrti; v poletovskom období zaznamenali pravdepodobne boom ale potom pomalý ústup zo scény a za čias Milesa Tega sa už používali len ojedinele, hlavne na športové účely.

Pozri tiež pentaštít a pseudoštít.

História objavu

Princíp objavil Tio Holtzman, limitácie - nezastaví pomaly sa pohybujúci predmet a pri kontakte s energetickou zbraňou dôjde k extrémnemu a náhlemu uvoľneniu energie s masovou deštrukciou okolia - Norma Cenva.

Zdroj

• Herbert B., Anderson, K. J.: História Duny: Služobnícky džihád