Byron Merritt - Duna versus miniséria

Potomok rodu Herbertovcov porovnáva filmové verzie najväčšieho príbehu science fiction.

---

"Mal som veľmi rád rozhovory so svojim starým otcom – pri rôznych príležitostiach. Určite nebolo prekvapením, že náš rozhovor často zablúdil do sveta jeho najväčšieho diela - Duny – a jej marketingu vzhľadom k širokej verejnosti. Mnohokrát sa stalo, že starý otec sa z toho smial, pretože on Dunu videl ako niečo jedinečné a od spotrebného sveta veľmi vzdialené. Neskôr si začal uvedomovať, že Duna nie je iba jedinečná, ale je i podobenstvom ľudského života, ktorý by vydržal práve vďaka varovaniam, ktoré kniha poskytuje. Zdalo sa, že vytvorenie filmu z roku 1984 (režisér David Lynch) je stelesnením jedného z „no-no (varujúcich) posolstiev“ Duny (toho o vytvorení kultu, ktorý slepo nasleduje jedného muža alebo jeho víziu - editor). Takže ak sa už nejaký čas nad týmto textom pochechtávate, môžete si byť istí, že Frank Herbert by sa pravdepodobne smial s vami.

Skromné začiatky?

"Pravdepodobne ju chceli premenovať na Ako opraviť svoju ornitoptéru." To bol prvý dojem starého otca, keď sa vydavateľstvo Chilton Books – predtým výlučný dodávateľ kníh typu „Ako na to?“ – v roku 1963 rozhodlo dať Dunu na trh. Frank Herbert - v tomto období svojho života relatívne nový autor – jednoducho chcel svoje dielo vydať a dostať ho tak k čitateľom. Do pekla, pravdepodobne by ich nechal knihu pomenovať trebárs aj „Chlapče, kde je môj piesočný červ?“, ak by ju to dostalo do sveta literatúry. Vďaka bohu, toto sa nestalo. Duna a s ňou i starý otec sa stali populárnymi vďaka tomu, čo v knihe naozaj bolo.

Existuje veľa fanúšikov Duny, ktorí by nepochybne radi vedeli, čo by si Frank Herbert myslel o tej novej minisérií (vysielaná koncom roka 2000 na Sci Fi Channel) v porovnaní s Lynchovým filmom. S istotou vám to povedať neviem – ale môžem vám poskytnúť niekoľko náhľadov na to, čo viem o tejto komplikovanej ľudskej bytosti, ktorá bola mojim starým otcom a aký by asi mohol byť jeho pohľad na tieto dva filmy.

"Nevytvoríte svet prachu a vetra bez toho, aby ste do svojich očí trochu piesku nedostali." Túto vetu mi povedal jedného dňa, keď som sa ho pýtal, ako by bolo možné pretransformovať Dunu na filmové plátno. Mnoho z toho, čo mi povedal, sa dá prečítať v knihe s titulom (dosť ironickým) Eye (Oko), zbierke jeho krátkych poviedok. Môžete si byť istí, že som sa usmial, keď som ten titul uvidel, knihu otvoril a prečítal si jeho úvod. Možno sa mi snažil povedať, že to je práve príliš analytické „oko“, ktoré môže zničiť literárne dielo, ktoré sa chystá sfilmovať. V Eye sa zmieňuje o tom, čo sa mu páčilo a čo nie na tvorbe Lynchovho filmu (pozitívne vnímal nádych talianskej renesancie ale nezaujali ho násilne okresané postavy a zápletka).

Z týchto poznámok sa môžeme očividne domnievať, že starý otec chcel pre fanúšikov viac; viac postáv, väčšiu pozornosť vode, viac rozpracované sprisahania, viac divokej jazdy na červovi s Paulovými výkrikmi „jupí“ a „jéééé“!

Dobre... možno nie až tak celkom

Existuje 3-4 hodinová „Allen Smithee“ verzia pohybujúca sa v mori VHS sveta a Laserdiskov (Poznámka: "Allen Smithee" je pseudonymom režiséra, ktorý si neželá byť spájaný s konkrétnym filmom). Ale ak hľadáte viac súvislostí ako v kratšej originálnej kinoverzií, nemyslím si, že vám tento zostrih prinesie väčšie zadosťučinenie. Kvôli jednoduchosti zostanem s porovnávaním pri origináli z roku 1984 a minisérií z roku 2000.

Takže bez ďalších okolkov sa vrhnime na filmy a prebroďme sa ergom spoločne. Dúfam, že ste si zobrali filteršaty!

Začiatok (víťaz: miniséria)

"Začiatok je ťažkým časom," hovorí princezná Irulán na začiatku Lynchovho filmu. Skočíme na Kaitan (centrum Impéria) a vidíme oslňujúcu trónnu sálu s mopslíkmi a zástupcami Gildy, vyparádenými v čiernych pelerínach, stojacich vedľa kontajnera s Navigátorom. Takto začína kniha? Vyzerá to pekne, ale skoro ma to zhodilo z červa. V minisérií skočíme rovno na Caladan k stretnutiu Paula a Ctihodnej matky Mohiamovej. Takže John Harrison získava vyznamenanie za bližšie držanie sa litery románu. Len tak ďalej, John!

Kostýmy (víťaz: Lynchov film)

Bob Ringwood odviedol počas produkcie v roku 1984 hviezdnu prácu. Jeho elegantné dizajnérske kreácie krásu celého filmu zvýraznili. Vidieť to, keď je Mohiamová (Sian Phillips) požiadaná, aby kvôli príchodu zástupcov Gildy opustila trónny sál a keď mizne zo scény vo svojej vlajúcej čiernej abe. Počas celej minisérie som mal s kostýmami problémy. Myslím si, že Teodor Pištek sa až príliš pokúšal prísť s "niečím odlišným". Z odpudzujúcich pokrývok hlavy som sa skoro pozvracal. Keď som v minisérií videl Ctihodnú matku Mohiamovú (Zuzana Geislerová), pri pohľade na bieleho zmutovaného motýľa na jej hlave som sa hlasno rozosmial.

Herecké výkony (víťaz: Lynchov film)

Takmer vo všetkých scénach herecké výkony filmu žiaria vysoko nad výkonmi v minisérií. Takmer vo všetkých scénach. Keby som mohol vybrať postavu, ktorú som v Lynchovom filme neznášal, bol by to Beštia Rabban (Paul Smith). Hóó, nechajte ma odkopnúť to špinavé prasa z cesty a vytrhnúť pár kravských jazykov, aby som mal čo žuť a tak mohol každému ukázať, aký som tvrďák! A mal vo filme nejaké hlášky? Možno štyri. Takže možno dať toho idiota do vedenia na Arrakis po páde rodu Atreidov nebol až taký dobrý nápad, strýko Vladimír.

Žiadny komentár filmov o Dune by nebol kompletný bez zmienky o hlavnej postave, Paulovi Atreidovi (Kyle MacLachlan vo filme, Alec Newman v minisérií). Po odsledovaní oboch filmov som si začal čosi uvedomovať: Mal som problémy uveriť Kyleovi vo verzií z roku 1984. Toto je 15-ročné dieťa? Vyzeral skôr ako dospelý, ktorý nie je spokojný so svojim prechodom do dospelosti (a božskosti). Alec odviedol dobrú prácu. Viem, že niektorí z vás za to na mňa budú zosielať Koriolisovu búrku, ale Paul ako usmrkané a náladové decko na začiatku príbehu mi dobre sadol. Že je mu 15 z neho len tak kričalo! Máte doma pubertiakov? Podobajú sa Kyleovi alebo Alecovi?

Mojim favoritom je nepochybne postava lady Jessiky (Francesca Annis vo filme, Saskia Reeves v minisérií). Ale vďaka hĺbke postavy, ktorú možno v dlhšom filme rozvinúť, hrá Saskia Reeves na úrovni veľmi blízkej Miss Annis. Za povšimnutie v oboch verziách stál ešte Duncan Idaho (Richard Jordan vo filme, James Watson v minisérií), imperátor Shaddam IV. (Jose Ferrer vo filme, Giancarlo Giannini v minisérií), šedout Mapes (Linda Hunt vo filme, Jaroslava Siktancová v minisérií) a Stilgar (Everett McGill vo filme, Uwe Ochsenknecht v minisérií). Ale keď postavíme relatívne neznámych hercov v minisérií proti menám ako Jürgen Prochnow, Freddie Jones, Patrick Stewart, Dean Stockwell a Max Von Sydow, každému je jasné, prečo som označil Lynchov film za víťaza.

Kulisy: vnútorné a vonkajšie (remíza)

Film z 1984 má niektoré pôsobivé scenérie, o tom niet pochýb. Ale boli skutočne o toľko lepšie, ako tie v minisérií? Ja si to nemyslím – z viacerých dôvodov: Kaitan je v minisérií čistý a nádherný, pričom všetko, čo z neho vidíme vo filme, je vnútro trónnej sály. Bola to čertovsky pekná trónna sála, ale také boli i miestnosti imperátora v minisérií. Hrad Caladan bol jednoznačne lepší vo filme, hlavne preto lebo vyzeral ako hrad a nie ako spleť železných rúr, ktoré sme videli v minisérií. Giedi Prima vo filme prepadla, pretože vyzerala špinavo, s nezdravo zelenými interiérmi. Giedi Prima v minisérií vyzerala diabolsky ale čisto. O samotnej Dune je ťažko rozhodnúť. Film bol nakrúcaný v skutočnej púšti (veľké plus!), zatiaľ čo púštne scény v minisérií boli točené vo filmovom štúdiu s otrasne falošným pozadím. Vždy, keď sa tieto príšerné scény objavili, prinútil som sa vydržať pri obrazovke a fňukal nad dôvodmi (nedostatok financií), ktoré ovplyvnili takú dobrú TV produkciu. Na druhej strane vidíme oveľa viac z Arrakénu, sú pridané síčové scény a bujná palácová záhrada.

Špeciálne efekty (ďalšia remíza)

Vo filme neboli zlé efekty. Dokonca aj pri sledovaní v dnešnej dobe je prekvapujúce, ako dobre odviedli Kit West Mechanical svoju prácu - s CGI stále v plienkach. Červy boli hodnoverné, osobné štíty Atreidov zaujímavé a sekvencie Paulových snov dobre zvládnuté. Moja najväčšia sťažnosť na efekty vo filme bola ornitoptéra podobná "lietajúcej žehličke", nejaká strašná modrá farba pridaná postprodukčne do očí hercov a niekoľko zrnitých scén s červami (napr. Paul prvý krát sedlajúci červa a Barón letiaci do úst jedného z nich na konci). Miniséria zvládla svoje špeciálne efekty (Ernest Farino) tiež z väčšej časti dobre. V scéne, kde Paul a Gurney trénovali, boli štíty vierohodné, maxitrajlery Gildy vynikajúce, Navigátor zaujímavý - so svojimi neuveriteľne hlbokými, modrými očami (ale vyzeral príliš podobný netopierovi), toptéra vyzerala a „zvučala“ realisticky a najlepšie boli červy. Veľkolepé! Veľká časť rozpočtu šla práve do týchto červích scén a je to vidieť. Nevydarené efekty: absurdná CGI myš, ktorá sa podobala krížencovi medzi rozmaznanou bábikou a lepenkovou vystrihovačkou. Moja dcéra by dokázala vytvoriť vierohodnejšiu.

Scenár (víťaz: miniséria)

"Chceš sa dotknúť môjho hlasového modulu, Muad´Dib?" Koľko scén s týmito prekliatymi vecami je v Lynchovom filme? Priveľa. Ten čas by bol oveľa lepšie strávený pri príslušných stránkach s románom Duna. Hoci Harrison musel v minisérií niektoré veci zmeniť (najzreteľnejšie je rozšírenie úlohy princeznej Irulán a Jessikine zvracanie, ktoré dalo najavo jej tehotenstvo), jeho adaptácia je oveľa lepšia. Chystám sa naskočiť do svojej ornitoptéry a letieť ponad Veľký pan, aby som vám ukázal, o koľko z knihy bolo začlenené do minisérie a vo filme chýbalo, tak sa držte:

Ekologický význam vody na Dune (napr. popevky predavačov vody pred vchodom do Arrakénskeho paláca, vysvetlenie hodnoty vody v scéne pri stole s obedom, tvárové kryty na filteršatách, plačúci Paul dávajúci vodu mŕtvemu, zberače rosy, epizóda s pľujúcim Stilgarom a Jessica hovoriaca s šedout Mapes o vode pri prehliadke palácovej záhrady); postavy Fenringa, Otheyma a Jamisa; stretnutie Stilgara a vojvodu Leta; Turok je videný s Duncanom, keď ten formuje alianciu medzi fremenmi a rodom Atreidov; postupný vývoj Paula z tínedžera do dospelosti; nahota v síčoch pri vyzliekaní filteršiat je akceptovateľná; orgie fremenov po premene Vody života Jessikou; smrť Dr. Kynesa je zobrazená ako vysvetlenie príčin výbuchu korenia a jeho funkcia; krispel je označovaný ako posvätná zbraň fremenov ("Nech tvoj nôž pukne a rozpadne sa."); Hrebeňová jaskyňa(?) a síč Tabr sú skutočné názvy; náboženský zápal fremenov je oveľa dôveryhodnejší a zameraný na ich presvedčenie, že Paul je ich záchranca (Mahdí!); nevyhnutná brutalita detí fremenov (jedno hádže nôž do chrbta Harkonnena, čím zachráni Otheyma); vnútorný boj o moc v rode Harkonnenov, keď sa Feyd pokúša zavraždiť Baróna; Gurneyho presvedčenie, že Jessica je zradca Atreidov a jeho pokus zabiť ju; Paul pije Vodu života a upadá do kómy; Chani zisťuje príčinu jeho kómy a privádza ho späť k vedomiu (presne ako v knihe); Paul zostáva verný Chani, ale manželstvo s Irulán je ukázané ako nutnosť na záchranu Impéria; a na konci NEPRŠÍ!

Takže kam sme sa dostali?

Ako by Frank Herbert tieto diela ohodnotil? Kto vie. Cítim, že by minisériou mohol byť potešený, pretože napravuje viacero námietok, ktoré mal voči filmu.

Nemyslím si, že je možné dostať knihu tak komplexnú, akou je Duna na filmový pás s úplnou presnosťou. Myslím si, že to platí pre väčšinu románov. Vezmite si napr. Blade Runner, skutočne fantastický sci-fi film. Ale ak ste čítali dielo "Snívajú androidi o elektrických ovečkách", na ktorom je film postavený, musíte sa podivovať nad spôsobom, akým bol scenár stvorený.

Tak kam sme sa to vlastne dostali? Urobia to niekedy úplne správne? Pocíti Irulán Paulove veľké klamstvo? Budú ďalšie filmy o Dune? Áno. Sci Fi Channel pracuje na pokračovaní minisérie (predbežne nazvanom Children of Dune), tiež režírovanom Johnom Harrisonom, ktoré spája romány Dune Messiah a Children of Dune. Nakrúcanie práve začalo v Prahe a mnoho hercov z prvej série si svoje úlohy zopakuje. Susan Sarandon vedie zoznam hercov s postavou Wensicie, bezohľadnej princeznej dychtivej vrátiť svoju zosadenú rodinu na trón. (Článok bol napísaný pred dokončením pokračovania minisérie, režisérom bol nakoniec Greg Yaitanes a John Harrison bol iba autorom scenára – poznámka prekladateľa.)

Fanúšikovia Duny sa ma pýtajú, "Ktorej verzií dávate prednosť vy?" Na to je ťažko odpovedať. Miniséria sa mi veľmi páči, ale nemám pocit Duny, čo naopak fenomenálne vyvolal film z roku 1984 – svojimi kostýmami, scénami a vynikajúcimi hereckými výkonmi. Žiaden film nie je perfektný, ale myslím si, že oba dali starému otcovi pri jeho tvorivej ceste do vesmírov, ktorý ho čakali po tom našom dôvod na úsmev.

Copyright 2002 Byron Merritt