Dhartha: Porovnání verzí
>Historik (dopl.) |
>Historik (Dhartov návrh) |
||
| Řádek 7: | Řádek 7: | ||
Aj po 25 rokoch pevnou rukou ovládal svoj kmeň zbieral korenie pre záujemcov z Arrakis City. Aby bol zber efektívnejší, zaviedol nové pravidlo: za určité množstvo korenia dostala každá žena i muž žetón a vydať či ženiť sa mohli až vtedy, ak ich nazbierali 50. Označoval to ako "službu kmeňu". Vďaka ziskom z obchodu sa mu podarilo získať pod svoju kontrolu viacero ďalších kmeňov.</font> | Aj po 25 rokoch pevnou rukou ovládal svoj kmeň zbieral korenie pre záujemcov z Arrakis City. Aby bol zber efektívnejší, zaviedol nové pravidlo: za určité množstvo korenia dostala každá žena i muž žetón a vydať či ženiť sa mohli až vtedy, ak ich nazbierali 50. Označoval to ako "službu kmeňu". Vďaka ziskom z obchodu sa mu podarilo získať pod svoju kontrolu viacero ďalších kmeňov a zaistiť im relatívne pohodlný život. | ||
Ťažbu melanže neustále komplikovali nájazdy Selima a jeho priaznivcov. Dhartha to však považoval za vnútorný problém komunity a odmietal ponuky [[Tuka Keedaira]], ktorý sa zastrájal vyslať do púšte stopárov, lovcov otrokov a zabijakov. V roku 176 P.G. preto vyslal s ponukou prímeria do púšte svojho vnuka [[Azíz]]a. Selimova odpoveď bola, že prímerie nastane iba vtedy, ak prestane zbierať a dodávať korenie cudzincom.</font> | |||
Verze z 5. 5. 2010, 18:09
Dhartha - potomok zensunnitov (budúcich fremenov), ktorí utiekli pred prenasledovaním na Arrakis. Známy najmä ako naíb síča, v ktorom žil Selim, a ako ten, kto ho nespravodlivo obvinil z krádeže vody a vyhnal do púšte.
Čiernovlasý, na tvári nosil geometrické tetovanie šťavou zo signuty. Mal syna menom Mahmad.
Bol prvým, kto začal obchodovať najskôr s Tukom Keedairom a neskôr s Aureliom Venportom a sprístupnil tak melanž i mimo Arrakis.
Aj po 25 rokoch pevnou rukou ovládal svoj kmeň zbieral korenie pre záujemcov z Arrakis City. Aby bol zber efektívnejší, zaviedol nové pravidlo: za určité množstvo korenia dostala každá žena i muž žetón a vydať či ženiť sa mohli až vtedy, ak ich nazbierali 50. Označoval to ako "službu kmeňu". Vďaka ziskom z obchodu sa mu podarilo získať pod svoju kontrolu viacero ďalších kmeňov a zaistiť im relatívne pohodlný život.
Ťažbu melanže neustále komplikovali nájazdy Selima a jeho priaznivcov. Dhartha to však považoval za vnútorný problém komunity a odmietal ponuky Tuka Keedaira, ktorý sa zastrájal vyslať do púšte stopárov, lovcov otrokov a zabijakov. V roku 176 P.G. preto vyslal s ponukou prímeria do púšte svojho vnuka Azíza. Selimova odpoveď bola, že prímerie nastane iba vtedy, ak prestane zbierať a dodávať korenie cudzincom.
Zdroj
- Herbert B., Anderson, K. J.: História Duny: Služobnícky džihád
- Herbert B., Anderson, K. J.: História Duny: Krížová výprava strojov
