Iblis Ginjo

Iblis Ginjo bol ľudským dôverníkom mysliacich strojov a pôsobil na planéte Zem najskôr ako stavebný otrok, no rýchlo sa vyšvihol a stal sa predákom. Bol vynikajúci rečník a dokázal svoje obecenstvo vždy strhnúť a presvedčiť ho o správnosti svojich slov. Na svojich podriadených používal práve túto metódu a odmeny, k násiliu sa uchyľoval nerád a vzácne - aj preto mu boli jeho otroci hlboko oddaní.

Na príkaz robota Erasma hľadal medzi otrokmi jedinca s nezávislosťou a vodcovskými sklonmi. Stretol sa tak so zajatou Serenou Služobníčkou a zistil, že je tehotná.

„Reč je založená na predpoklade, že sa niekam dostanete, keď budete klásť jedno slovo za druhým.“

Iblis Ginjo, poznámka na okraji ukradnutého zápisníka (HD:Sd)

Vyhliadlo si ho podzemné hnutie odporu proti mysliacim strojom ako jedného z možných vodcov, a kontaktovalo ho s ponukou pridať sa k nim. Iblis sa obrátil s prosbou o radu na kogitora Ekla, a hľadal odpoveď na otázku, či odbojové hnutie môže zvrhnúť vládu mysliacich strojov. „Nič nie je nemožné,“ odpovedal mu Eklo a ukázal mu, že vzbura je možná, a pri správnom vedení môže i uspieť. Bol to Eklo, ktorý Iblisovi povedal, že na porazenie strojov bude potrebná viac ako spoločenská či politická vzbura - musí to byť emócia zo samotného vnútra človeka, z toho, čo ho človekom robí - musí to byť náboženská revolúcia, svätý džihád. Iblis tak získal nový zmysel života a rozhodol sa založiť odbojovú bunku sám.
Iróniou bolo, že žiadne podzemné hnutie neexistovalo - jednalo sa o stávku robota Erasma s Omniom, ktorý chcel Všemysli dokázať, že žiaden človek nie je dokonale lojálny. Na túto možnosť ho Eklo upozornil.

„Je náboženstvo pravé, ak nič nestojí a neprináša žiadne riziká?“

Iblis Ginjo, poznámka na okraji ukradnutého zápisníka (HD:Sd)

Iblis Ginjo začal na vzbure tvrdo a tajne pracovať. Zapojil svojich lojálnych robotníkov a s ich pomocou zabudovali do obrovskej fresky na oslavu Titánov primitívne raketomety. (Ako sa mu to mohlo podariť bez vedomia Omnia a jeho všadeprítomných transočí? --historik) Počet jednotlivých buniek neustále rástol, čakalo sa len na vhodný okamih. Ten prišiel v okamihu, kedy pred zrakmi otrokov zabil robot Erasmus dieťa Sereny Služobníčky a tá pri pokuse o jeho záchranu zničila strážneho robota...
Iblis vydal príslušné príkazy a vzbura na Zemi sa rozhorela plnou silou.

Vzbúrenci planétu prakticky ovládli, zabili titána Ajaxa a prinútili robota Erasma k úteku na Corrin. Serenu našiel Vorian Atreides, vtedy už na strane ľudí potom, čo sa dozvedel, ako ho jeho vlastný otec klamal a prikrášľoval históriu vo svoj vlastný prospech. Chcel ju odviezť na Salusa Secundus, preč zo Synchronizovaných svetov. Hoci bol Iblis Ginjo spočiatku proti, aj on nakoniec musel uznať, že zostať na Zemi by bola samovražda a že Serena bude užitočnejšia pre ľudstvo ako tvár džihádu v rámci Ligy vznešených. Poveril vedením vzbury mnícha Akima a odletel spolu s nimi. Zároveň vzal so sebou i telo Sereninho dieťaťa, ktoré sa mu podarilo uchovať v špeciálnej schránke - hodlal ho použiť ako symbol budúcej "svätej vojny" proti Omniovi.

Vorianovi Atreidovi sa podarilo sa mu loď a jej pasažierov úspešne dopraviť do cieľa cesty, na Salusa Secundus. Prijatie však nebolo slávnostné, ale podozrievavé - spočiatku ich považovali za možných špiónov Omnia. Serenu odviedol otec k matke, do Mesta introspekcie, Vorian Atreides a Iblis Ginjo boli vzatí na výsluch.

V nasledujúcich týždňoch Iblis presadil vybudovanie mauzólea pre Maniona - jeho telo malo symbolizovať utrpenie miliárd obetí mysliacich strojov. Pasujúc sám seba do úlohy hovorcu Sereny Služobníčky, neustále prednášal o hrôzach, ktoré Omnius koná. Xavier Harkonnen mu však nedôveroval a považoval ho za zbabelca, ktorý nechal svojich spolubojovníkov napospas Omniovi - vtedy sa už vedelo, že na Zemi boli strojmi a kymekmi ľudia vyvraždení do posledného. Na ostatných však svojim fanatizmom a výrečnosťou zapôsobil. Začal verejne hlásať potrebu svätej vojny, džihádu, proti mysliacim strojom. Podporil preto návrh Xaviera Harkonnena použiť proti Omniovi a strojom na Zemi atómové zbrane. Parlament Ligy nakoniec tento útok odsúhlasil a následne bol i vykonaný - zo Zeme sa stala spálená, sterilizovaná planéta bez života.

Iblis Ginjo sa útoku na Zem nezúčastnil, no tento čas využil na posilnenie svojho postavenia v Lige vznešených.

Uplynulo 25 rokov Služobníckeho džihádu. V rokoch po zničení Zeme protiútokom Ligy vznešených sa Manion Služobník vzdal funkcie miestokráľa a na jeho miesto bola manifestačne zvolená Serena Služobníčka. Tá trvala na tom, že bude len „dočasnou miestokráľovnou“. Serena Služobníčka sa tak stala jeho symbolom, no zároveň i sotva viac ako bábkou v Iblisových rukách, rukách jej samozvaného politického prostredníka. Sám sa štylizoval do úlohy „Veľkého patriarchu Džihádu Sereny Služobníčky“ a postavil sa do čela Rady Džihádu, mimoriadneho vládneho orgánu, ktorý vládne mimo dosahu Parlamentu Ligy. Vzal si za ženu Camiu Boro, jedinú žijúcu následníčku posledného cisára Starého impéria, v snahe ešte viac legitimizovať svoje postavenie, a mal s ňou tri deti.
Po neúspešnom pokuse o atentát na Serenu Služobníčku, ktorý mu tiež poslúžil na prehĺbenie jej izolácie, založil svoju džihádsku políciu, nazývanú Džipol, aby mohol sliediť po zradcoch ľudí a tajných sabotéroch. Mnohí z tých, ktorí boli v posledných rokoch uväznení však boli jeho politickí oponenti... a absolútna väčšina atentátov a vzbúr bola jeho dielom.

Iblis sám nebol veriaci - zneužíval však náboženské texty a nadšenie ostatných pre svoje vlastné ciele. Neváhal obetovať milióny, ak to podľa neho prospelo „svätej myšlienke“ džihádu. Netušil, že jeho schopnosť ovládať davy je nesmierne vzácnou mutáciou, ktorú získal po svojich predkoch z Rossaku. Telepatické schopnosti u muža boli výnimočné a svojou činnosťou a schopnosťami si tak vyslúžil záujem Zufy Cenvy, vodcu Čarodejníc z Rossaku.

V roku 176 P.G. odcestoval na Poritrin, aby tam oslávil ďalšie víťazstvo nad mysliacimi strojmi. Nedostalo sa mu tam však takého okázalého privítania, aké si predstavoval - centrom osláv bol Niko Bludd a Tio Holtzman. Bol požiadaný i o cestu na Iks, no okamžite odmietol - považoval túto vzbúrenú planétu, o ktorú práve prebiehali intenzívne boje, za príliš nebezpečnú. Na planéte sa zdržal mesiac a na začiatku roku 175 P.G. sa vydal s Yorekom Thurrom a seržantkou Florisciou Xico na spiatočnú cestu na Salusa Secundus. Počas nej došlo k ich únosu dlho stratenou Titánkou Hekaté.
Hekaté sa do tejto časti vesmíru vrátila okolo roku 225 P.G. a zistila, že vládu nad Titánmi prevzal Omnius. Celé roky Džihád tajne sledovala a považovala ho za mimoriadnu zábavu, do ktorej sa nakoniec rozhodla sama zapojiť. Jej motívy neboli celkom jasné, no rozhodla sa Iblisovi Ginjovi a Džihádu pomôcť. Toto spojenectvo sa rozhodli zatiaľ udržať, z politických dôvodov, v tajnosti, preto Yorek Thurr, vidiac, že Floriscia nebude schopná udržať tajomstvo, ju radšej usmrtil.
Aká bude Hekaté užitočná, sa ukázalo vzápätí - svojou loďou zabudovanou do veľkého asteroidu zachránila flotilu Džihádu pred neodvratnou porážkou na Ikse, keď sama zničila väčšinu vesmírnych lodí mysliacich strojov.

Po návrate na Salusa Secundus s ohromením zistil, že Serena Služobníčka začala aktívne zasahovať do riadenia Rady Džihádu a prevzala jej vedenie. Spadol tak do vlastnej pasce, keďže roky tvrdil, že ona je tou neomylnou základnou silou povstania proti mysliacim strojom a riadil ho v jej mene. Teraz sa musel zmieriť s novou situáciou, ktorá sa mu ale vôbec nepáčila...

V roku 174 P.G. sa v prístave Zimie nečakane objavila skupina šiestich kogitorov na čele s Vidadom, so žiadosťou o doplnenie počtov svojich pomocníkov. Iblis zacítil príležitosť na využitie ich obrovského potenciálu, no kogitori odmietli akékoľvek zapojenie sa do diania vonkajšieho sveta - chceli naďalej len nerušene meditovať a vrátiť sa na Hessru. On však slovo nie nepoznal, a rozhodol sa, že sám vyberie patričných pomocníkov, ktorí pomôžu kogitorov patrične „presvedčiť“. Jedným z nich bol i jeho osobný pobočník Keats.
Naďalej pokračoval v upevňovaní svojej moci a odstraňovaní tých, ktorí stáli v ceste jeho "svätému poslaniu". Bol si vedomý toho, že túto špinavú prácu je nutné urobiť, a že Serena sa o nej nesmie dozvedieť. Lenže Serena sa stala príliš samostatnou a jeho manželstvo s Camiou Boro sa ukázalo ako politicky bezvýznamné. Rozhodol sa preto, že sa pokúsi Serenu získať a tak zabiť dve muchy jednou ranou - posilniť svoju pozíciu a obmedziť jej narastajúci vplyv. Napriek tomu, že takýto zväzok by podľa jeho slov výrazne posilnil Džihád, Serena jeho návrh rozhodne odmietla.
Ešte v ten istý večer ho však zviedla Zufa Cenva. Menoval ju „Najvyššou čarodejnicou Džihádu“ a súhlasil zo zväzkom s ňou, pretože rýchlo pochopil jeho politické výhody.

Iblis Ginjo rok po prevzatí oťaží Džihádu Serenou Služobníčkou prišiel o značnú časť svojej absolútnej politickej moci. Považoval to pre Džihád za nesmierne škodlivé. Bol presvedčený o tom, že inteligentné stroje a ľudia spolu nikdy nemôžu koexistovať a cítil, že nadšenie ľudí pre Džihád postupne ochabuje. Požiadal preto Hekaté, aby opätovne zaútočila na Synchronizované svety a on si mohol pripísať zásluhy na ďalších víťazstvách. Hekaté svoj sľub splnila a zlikvidovala Omnia na Bela Tegeuse. Správa o tom sa však k Iblisovi dostala neskoro a tak nedokázal zorganizovať dostatočne rýchlo sily Ligy, aby planétu obsadil.

Serena medzitým pokračovala vo svojej snahe rozšíriť boj proti mysliacim strojom i na Nepripojené planéty. Hodlala preto viaceré z nich osobne navštíviť: prvou z nich mal byť Tlulax. To samozrejme hrozilo možným odhalením tajných dohôd medzi Iblisom Ginjom a tlulaxanskými dodávačmi náhradných orgánov pre Džihád. Preto tam tlulaxanský obchodník Rekur Van spolu s Iblisom odcestovali ešte pred ňou, aby zakryli všetky stopy - to sa im aj podarilo.

V roku 173 P.G. sa mu narodila dcéra Ticia Cenva. (pravdepodobne o tom nevedel)

V roku 164 P.G. sa zúčastnil tvrdých rokovaní s Aureliom Venportom ohľadne poskytnutia jeho technológie lodí zakrivujúcich priestor potrebám Džihádu. Bol naklonený mu "ťažkosti" s tým spojené aspoň čiastočne kompenzovať. Venport požadoval pre svoju spoločnosť a jej následníkov nezrušiteľný patent na technológiu ohýbania vesmíru - v podstate monopol na medzihviezdnu dopravu. Serena súhlasila iba pod podmienkou, že sa tak stane až po skončení Džihádu a tak boli podpísané i príslušné dokumenty.

Pozri aj

• Iblis Ginjo - Krajina ľudstva
• Iblis Ginjo - Možnosti úplného oslobodenia
• Iblis Ginjo - Prvé plány džihádu
• Iblis Ginjo - Súkromné analýzy

Zdroj

• Herbert B., Anderson, K. J.: História Duny: Služobnícky džihád
• Herbert B., Anderson, K. J.: História Duny: Krížová výprava strojov