Leto II. Atreides - 2.časť

na I. ČASŤ...

Počas tejto Slávnosti sa stretol s novou veľvyslankyňou Iksu, Hwi Nori, ktorá naňho urobila veľký dojem (aj keď vedel, že je špeciálne geneticky upravená práve na to). Krátko pred svojou "smrťou" Iks varoval, že vie o ich spojení s Bene Tleilaxom i o poradenstve kormidelníka Gildy. Tieto manévre boli v nejakom presnejšie neurčenom spojení s projektom Hwi Nori a Sionou. Ustanovil ju veľvyslancom na Arrakis, oznámil, že žiadneho iného Iksana neprijme a že ak sa naďalej odmietnu podrobiť jeho želaniam, budú zničení.
Cítil, že za iných okolností by boli priateľmi, milencami, spoločníkmi v dokonalom spojení medzi pohlaviami. Stále túžil po stratenej ľudskosti a Hwi Nori v ňom túto túžbu vystupňovala až na takmer neznesiteľnú úroveň. Cítil to volanie už predtým a mal naň liek: utiekal sa k svojim Zdedeným spomienkam, vracal sa do genetickej pamäte tak, ako to nedokázali ani Ctihodné matky a vychutnával si zážitky tej stratenej minulosti.
Prezradil jej svoj osud: "Každá časť, ktorá zo mňa vznikne, bude mať v sebe kúsok môjho vedomia, stratený a bezmocný. To je tá hrôza, ktorej sa nedokázal postaviť môj otec a ktorej sa snažil zabrániť: To nekonečné delenie slepej identity. Malá perla môjho vedomia prejde do každého piesočného červa a každého piesočného pstruha - bude vedieť, ale nebude môcť pohnúť jedinou bunkou, bude bdieť v nekonečnom sne." Povedal jej, že to urobil preto, lebo to zabráni niečomu, čo videl v alternatívnej budúcnosti.

Pokus o atentát si Bene Tleilax zle odskákal: Leto dal zbičovať a vyhostiť ich veľvyslanca a na desať rokov im zastavil prídely melanže.

Iksania začali podnikať pokusy, ktoré sa snažili ukryť pred jeho vešteckým zrakom (pravdepodobne za štítom, kde sa narodila Hwi Nori). Poveril preto Ctihodnú matku Anteakovú, aby tento "problém" preňho vyšetrila.

Požiadal Hwi Nori o ruku; potom, čo jej vysvetlil, čo je cieľom jeho existencie i Impéria, ktoré vytvoril.

Po ďalšom masakri, pri ktorom Tvaroví tanečníci zaútočili na veľvyslanectvo Iksu, začal mať podozrenie, že za útokmi stojí bývalý veľvyslanec Iksu Malky. Niekto akoby chcel zistiť, ako mu záleží na bezpečnosti Hwi Nori. Pretože útoky nepredvídal a Malky mal možnosť konšpirovať za štítom, ktorý ho skrýval Letovej mysli... Dal rozkaz nájsť ho a priviesť k nemu živého, alebo ho popraviť. Zároveň prikázal Nayle, aby prezradila Sione svoju totožnosť, znovu jej prisahala vernosť a urobila čokoľvek, o čo ju požiada. Siona ohrozovala jeho život, neohrozovala však Zlatú cestu...

Na konci Slávnosti desaťročia verejne oznámil svoj úmysel vziať si Hwi Nori za ženu - bola to jeho prvá nevesta po viac ako tisíc rokoch. Svadba sa mala konať podľa starých fremenských obradov v dedine Tabur v Saríre.

Cítil, že tento ghola Duncana Idaha je veľmi nebezpečný. Zakázal mu stýkať sa s Hwi Nori, no on zákaz nerešpektoval. Rozhodol sa požiadať Bene Tleilax, aby začal prípravy na vytvorenie nového. Krátko nato Siona absolvovala jeho Skúšku v Malej citadele. Vzbudil v nej čiastočnú ľútosť nad bolestnou stratou svojej ľudskosti. Povedal jej, že ona ako Atreidová by tiež mohla túto premenu podstúpiť, keby existovali nejaké piesočné pstruhy. (Je evidentné, že nikto bez genetickej výbavy Atreidov nebol schopný tejto symbiózy. Samotné pstruhy a príjem veľkého množstva melanže nestačili.) Jeho slovám o Zlatej ceste ako dôvode pre premenu neverila. Hovoril jej o hlbokých pocitoch straty, keď zomierali jeho druhovia a družky (tí pred Moneom). To bolo jeho zraniteľné miesto, ktoré jej bolo zrejmé po prečítaní Ukradnutých denníkov; tam sa dalo udrieť - na jeho milovaných. V jej očiach však neexistovalo nič, čo by ho oprávňovalo vládnuť. Podľa svojich slov Leto vládol právom osamelosti. Bol napoly slobodný a napoly v otroctve. Nemohla si ho kúpiť žiadna skupina ľudí. Otroctvo bolo v tom, že musel ľuďom slúžiť (svojou vládou smerujúcou po Zlatej ceste), aj keď to máloktorí z nich chápali. Viedol ich časmi, ktoré mohli byť a po ktorých už nemuselo prísť nič...
Siona sa musela od Malej citadely v strede Saríru dostať vlastnými silami späť. Leto ju pri tejto ceste sprevádzal. Povedal jej, že sa s ňou podelí o vedomosti s prežitím v púšti, ale i ona musí nájsť niečo cenné, o čo by sa mohla podeliť...
Siona zabudla používať tvárový kryt filteršiat, čo ju stálo mnoho telesnej vody. Leto v nej cítil veľmi veľa potlačeného hnevu, viac než v ktoromkoľvek rebelovi, ktorého kedy skúšal. Začal jej prežitie vidieť málo pravdepodobné...
Dostala sa postupne do stavu tedá riagrímí. Leto jej vysvetlil, že všetko čo robí, robí pre záchranu ľudstva ako takého. Nebyť jeho, v tomto čase by už neexistoval jediný človek. A k vyhubeniu ľudstva by došlo tak strašným spôsobom, ktorý si nedokáže predstaviť. Ona mu však neverila. Prezradil jej, že ona je tiež súčasťou Zlatej cesty. Aj keby súhlasila s tým, že sa stane veliteľkou jeho Rybích hovorkýň, nebol ochotný ju zachrániť. Nemohla sa s ním dohodnúť, ani ho prinútiť... musela zvoliť inú cestu. Jedinou možnosťou bolo prijať korennú esenciu z piesočných pstruhov, ktoré boli súčasťou Leta. Ale to znamenalo riskovať smrť... a to bolo podstatou jeho skúšky.

Prežila. Nestala sa predzrodenou, ale niesla si so sebou fragmenty Zdedených spomienok... lepšie pochopila mnohosť v jednote, ktorou Leto bol. Videla Zlatú cestu... stále ho nenávidela, ale teraz už chápala jeho pohnútky. Zároveň si uvedomila, že je skrytá jeho predzvestnému zraku. Leto jej vysvetlil, aké zhubné účinky má voda na jeho telo (v podstate nemohol inak, pretože v Saríre došlo k prudkému výkyvu počasia a krátkemu lejaku a jeho utrpenie si Siona nemohla nevšimnúť). Nenávisť jej nové znalosti neutlmili... a teraz poznala spôsob, ako ho možno zahubiť. Leto vedel, že musí dať svojim "deťom" ešte jednu názornú lekciu, pokiaľ mali uniknúť poslednej nástrahe Zlatej cesty... (pravdepodobne tým poučením bola jeho vlastná smrť)

"Čo odstraňujem? Meštiacku zaľúbenosť do pokojnej konzervácie minulosti. To je sila, ktorá spája, to je niečo, čo viaže ľudstvo do jedinej zraniteľnej jednotky aj napriek tým zdanlivým oddelením desiatkami parsekov vesmíru. Keď môžem tie roztrieštené čiastočky nájsť ja, môžu ich nájsť aj iní. Keď ste pohromade, môže vás postihnúť spoločná katastrofa. Môžete byť zničení naraz. Preto demonštrujem strašné nebezpečenstvo povrchného kĺzania, prostrednosti bez vášne, pohybu bez ambícií a cieľov. Ukazujem vám, že niečo také môže robiť celá civilizácia. Dávam vám eóny života, ktorý pomaly klesá k smrti, bez toho, že by sa pohol alebo rozčeril, bez toho, že by sa aspoň spýtal "Prečo?" Ukazujem vám falošné šťastie a tieňovú katastrofu menom Leto, Božský imperátor. Tak čo, naučíte sa skutočnému šťastiu?"

Leto II. Atreides: Ukradnuté denníky (BID)

Keď zistil, že Moneo poslal Idaha, Sionu a Naylu do dedinky Tuono, rozhodol sa, že tam premiestni i miesto svojej svadby...

Krátko pred svadbou sa Rybím hovorkyniam na Ikse podarilo Malkyho chytiť a dopraviť ho k Letovi na Arrakis. Miesto, kde sa ukrýval, bol s najväčšou pravdepodobnosťou nepriestor a Gilda a Bene Tleilax sa jeho tajomstva chceli zmocniť. Preto zaútočili skôr ako Letove Rybie hovorkyne a Anteaková zahynula, keď sa ich pokúšala zadržať. Podarilo sa jej to však na dostatočne dlho, aby nakoniec zvíťazili Letove sily... napriek tomu sa tajomstvo nepriestoru už nepodarilo udržať.
Od Malkyho sa dozvedel, základom Hwi Nori sú Malkyho vlastné bunky. Potom ho dá Moneovi zavraždiť.

Konečne nastal čas svadby. Cesta do Tuona trvala 3 dni. Posledný deň cesty sa stal i posledným dňom jeho vedomého života. Ghola Duncana Idaha, Siona a Nayla vyšplhali na Hraničný val, po ktorom viedla Kráľovská cesta. Nayla splnila Sionin rozkaz: keď bolo Kráľovské vozidlo s Letom a Hwi Nori v strede mosta, ktorý sa klenul nad riekou Idaho, svojim laserpalom most zničila. Verila, že jej Bohovi sa nemôže nič stať, že je to iba ďalšia skúška.
Leto vypadol s vozidla priamo do vĺn rieky. Piesočné pstruhy sa v agónií jeho tela z neho uvoľňovali, aby vytvorili vlastné kolónie a započali samostatný život. Nakoniec sa mu v strašnej agónií podarilo vyplaziť sa na breh. Jeho telo opustili všetky piesočné pstruhy. Pred smrťou ešte Duncanovi zdôraznil význam Siony pre prežitie ľudstva (žiadne Orákulum nenájde jej potomkov) a prezradil mu, kde je ukrytá jeho zásoba korenia - Tabur (bývalý síč Tabr). Jeho vonkajšia podoba zostala zrejme tvarom piesočného červa. Ešte im obom odkázal, že sa nemajú báť Iksanov: môžu vytvárať stroje, ale už nedokážu vytvoriť arafel. Potom sa ako fyzická bytosť rozložil...

Jeho smrť bola štvoraká, tak ako sám vravieval: zomrel smrťou tela, smrťou duše, smrťou mýtu a smrťou rozumu. Jeho smrť bola podmienkou pokračovania Zlatej cesty... Po jeho smrti sa mu malo hovoriť šajtán, vládca džehenny a mal byť cieľom obrovskej nenávisti. Nenávisť postupne vybledla a po dlhom, dlhom čase boli objavené jeho denníky, ktoré odhalili jeho pravú podstatu a úlohu v dejinách:

NEBOL ANI DIABLOM, ANI BOHOM, ALE NIEČÍM, ČO NIKTO PREDTÝM NEVIDEL A ANI NEUVIDÍ, PRETOŽE JEHO EXISTENCIA ODSTRÁNILA POTREBU NIEČOHO TAKÉHO.

Po jeho smrti sa znovu obnovil cyklus piesočných červov, Rakis sa premenila na púšť a v každom piesočnom červovi bola spiaca "perla" jeho vedomia...

"Božský imperátor Leto II. nebol žiadna obyčajná prírodná sila. Bol to ten najväčší moloch v ľudskej histórií, ktorý prevalcoval všetko: spoločenské systémy, prirodzené i neprirodzené nenávisti, vládne formy, rituály (ako tabu, tak aj nariadené), náboženstvá vlažné i fanatické. Leto II. tomu hovoril Zlatá cesta..."

Pozri aj

• Leto II. Atreides - citáty
• Leto II. Atreides - Ukardnuté denníky
• Leto II. Atreides - Záznamy z Dár-es-Balátu