Mesto introspekcie: Porovnání verzí

Z Herbert's dune
>Historik
m
>Historik
(dopl)
 
(Není zobrazeno 6 mezilehlých verzí od stejného uživatele.)
Řádek 1: Řádek 1:
<font color="#A0A0A0">'''Mesto introspekcie''' bolo miesto na planéte [[Salusa Secundus]], prirovnávané k „vežiam zo slonoviny“. Žili tu [[kogitor]]i so svojimi pobočníkmi.</font>
<font color="#A0A0A0">'''Mesto introspekcie''' bolo náboženské a filozofické útočisko kláštorného typu na planéte [[Salusa Secundus]], prirovnávané k „vežiam zo slonoviny“. Žili tu [[kogitor]]i so svojimi pobočníkmi.
 
Bolo vybudované stovky rokov pred vypuknutím Služobníckeho džihádu. Myšlienka na jeho založenie sa zrodila čiastočne s diskusií o buddisláme a prípadnom exile zensunnitských a zenšíitských otrokov, ktorí celé generácie dreli na Saluse a potom odišli na nepreskúmané Nepripojené planéty.
<br>Pôvodne to bola filozofická rezervácia, ktorú vlastnila Služobnícka nadácia. Bola založená pre štúdium a rozjímanie o haiku [[Zen Hekiganshu|zen-hekiganšu]] z [[III Delta Pavonis]], [[tavrá]] a [[talmudický Zabur|talmudickom Zabure]] a dokonca i o [[obeašský rituál|obeašskom rituáli]]. Pod patronáciou Služobníkov sa Mesto rozrástlo do inštitúcie, ktorá svojou mentálnou kapacitou nemala obdobu. Navštevovali ho stúpenci najrôznejších odštiepeneckých cirkví, aby tu študovali prastaré rukopisy, náboženské diela a filozofické spisy. Vedci analyzovali všetky artefakty - od runových kameňov v jazyku [[muadru]], nejasné navakresťanské tradície [[Poritrin]]u a [[Chusúk]]u a rôzne interpretácie sútier koránu od zensunnitských a zenšíitských sekt.
 
Mesto sa počas Služobníckeho džihádu stalo útočiskom [[Sereny Služobníčky]].</font>





Aktuální verze z 28. 11. 2009, 12:32

Mesto introspekcie bolo náboženské a filozofické útočisko kláštorného typu na planéte Salusa Secundus, prirovnávané k „vežiam zo slonoviny“. Žili tu kogitori so svojimi pobočníkmi.

Bolo vybudované stovky rokov pred vypuknutím Služobníckeho džihádu. Myšlienka na jeho založenie sa zrodila čiastočne s diskusií o buddisláme a prípadnom exile zensunnitských a zenšíitských otrokov, ktorí celé generácie dreli na Saluse a potom odišli na nepreskúmané Nepripojené planéty.
Pôvodne to bola filozofická rezervácia, ktorú vlastnila Služobnícka nadácia. Bola založená pre štúdium a rozjímanie o haiku zen-hekiganšu z III Delta Pavonis, tavrá a talmudickom Zabure a dokonca i o obeašskom rituáli. Pod patronáciou Služobníkov sa Mesto rozrástlo do inštitúcie, ktorá svojou mentálnou kapacitou nemala obdobu. Navštevovali ho stúpenci najrôznejších odštiepeneckých cirkví, aby tu študovali prastaré rukopisy, náboženské diela a filozofické spisy. Vedci analyzovali všetky artefakty - od runových kameňov v jazyku muadru, nejasné navakresťanské tradície Poritrinu a Chusúku a rôzne interpretácie sútier koránu od zensunnitských a zenšíitských sekt.

Mesto sa počas Služobníckeho džihádu stalo útočiskom Sereny Služobníčky.


Zdroj