Filteršaty

Filteršaty - priliehavý odev sivej farby, vynájdený na Arrakis. Textília, z ktorej boli ušité mala mikrosendvičovú štruktúru a zaisťovala odvádzanie tepla a vysoko účinné filtrovanie telesných tekutín. Vrstvička priliehajúca k pokožke bola porézna, v ďalších dvoch vrstvách boli filamenty pre výmenu tepla a odlučovače soli. Soľ sa tiež regenerovala. Telesné pohyby, najmä dýchanie, a niektoré osmotické účinky vytvárali efekt čerpadla. Regenerovaná voda sa viedla trubičkami do záchytných vrecák k opätovnému použitiu. Sala sa trubičkou, upevnenou v svorke pri krku.
Mali ramenné a nožné tesnenie, vankúšik, ktorý priliehal na čelo. Dali sa nastaviť na obsah telesnej vlhkosti.

Prvé primitívne filteršaty vymyslel Selim Jazdec.

"Voda je obrazom života. Pochádzame z vody, prispôsobili sme sa životu bez jej všeobjímajúcej prítomnosti... a prispôsobujeme sa ďalej."

imperiálny planetológ Pardot Kynes (PkD:H)

Moč a stolica sa spracúvali v stehenných vložkách, z organizmu sa odvádzali pomocou trubičiek, nazývaných rekatry. Vo voľnej púšti sa prehodil i špeciálny filter cez tvár (džebála) a do nosných dierok sa zaviedli trubičky utesnené filtvatami. Vdychovalo sa cez ústny filter, vydychovalo nosnou trubičkou, obalenou čiernou révovou pleteninou (V Deťoch Duny je popísaný opačný spôsob "púštneho dýchania" - nádych nosom, výdych ústami).
Nevyhnutným doplnkom každých filteršiat boli repíly. Na filteršatách sa vždy nosil plášť, nikdy na ne priamo nedopadalo slnečné svetlo.
Nosili sa k ním vysoké púštne čižmy (voľne podviazané pri členkoch), ktoré bolo treba utiahnuť tak aby mohli kĺzať po povrchu filteršiat a napomáhať tak ich saciemu účinku. V ich podpätkoch boli umiestnené pumpy, ktoré vyžadovali starostlivosť vo forme pravidelného premazávania.
Filteršaty mali aj uzatvárateľné tvárové klopy, ktoré sa zatvárali na ochranu pred piesočnými vetrami. Nosil sa cez ne maskovací žltohnedý plášť s kapucňou a závojom s otvormi pre oči cez tvár. Ich súčasťou boli rukavice, ktoré sa nosili, keď nebola nutná jemná ručná práca. Fremeni si však častejšie v púšti natierali dlane šťavou z listov kríka Larrea mexicana.

"Najlepším miestom, kde uchovávať vodu, je v tvojom vlastnom tele."

fremenská múdrosť (PkD:?)

S pokračujúcou ekologickou transformáciou Arrakis strácali rýchlo svoj význam a nahrádzali ich formy, ktoré neprikladali taký význam zadržiavaniu vlhkosti. Funkciu zadržiavača vody postupne preberali tablety, ktoré zmenou telesnej teploty zmenšovali straty vody. Boli pohodlnejšie, mali však i vedľajšie účinky: spomalenie reflexov a niekedy rozmazané videnie.

Zdroje

• Herbert B., Anderson, K. J.: História Duny: Krížová výprava strojov