Fremenské piesne a žalospevy

"Ryješ rany do tela môjho a píšeš do nich soľou!"

fremenský žalospev (PkD:H)

Odišiel od Alie,
lona nebies!
Svätý, svätý, svätý!
Míle rozpáleného piesku
čakajú nášho Pána.
Dokáže vidieť
bez očí!
Démon ide za ním!
Svätú, svätú, svätú
rovnicu -
vyriešil mučeníctvom!

Mesiac padá - pieseň o Muad´Dibovi (SD)

"Jazdí na vesmírnych červoch!
Cez búrky zúrivé prejde
do kraja láskavých vánkov.
Pri hadích klbkách keď spíme,
znavené duše nám chráni.
Zatieni pred vyhňou púšte,
schová nás do chladnej skrýše.
Žiara jej belostných zubov
vedie nás temnotou noci.
Na pletencoch jej vlasov
stúpame do výšin nebies.
Keď ona medzi nás vstúpi,
vstúpi s ňou presladká vôňa.

Utíši všetky búrky,
svojich nepriateľov zničí,
neveriacich vydá mukám.
Z Tuona, z najvyšších veží,
kam prvý dosiahne úsvit,
kde čistá voda vždy prýšti,
odtiaľ jej tieň padá.
V chvejivom pálčivom žiari
mlieko a chlieb ľuďom dáva,
chladné a korením vonné.
Pod jej pohľadom klesá
neveriaci, bleskom zrazený
a všetky záhady miznú.
Alia...Alia...Alia..."

Pieseň o Alii - bohoslužba (DD)

"Síč na okraji púšte
patril Lietovi, patril Kynesovi,
patril Stilgarovi, patril Muad´Dibovi,
a potom znovu patril Stilgarovi.
Naíbovia jeden po druhom spia v piesku,
ale síč trvá."

Z fremenskej piesne (DD)

"Malý vtáčik ťa z diaľky volal k sebe
zobáčik do karmínu namáčal.
Zavolal len raz v síči Tabr,
ty na Pohrebnú planinu si zavítal."

Žalospev pre Leta II. (DD)

"Jej boky, oblé ako duny,
jej oči, jasné letným žiarom.
Vlasy v dvoch vrkočoch splývajúce
vodomierky zvonia jej v tých vlasoch!
Jej pleť moje ruky pamätajú,
jantárovo hladkú, vonnú kvietím.
Viečka sa mi chvejú spomienkami...
Zasiahol ma biely plameň lásky."

Stará pieseň džihádu » nárek za ženou, ktorá zostala na Arrakis (SD)

"Ó, lekár zvierat,
k zelenej slimačej ulite
k jej plachému zázraku
ktorý skryto čaká na smrť
prichádzaš ako boh!
Aj slimáci vedia
že bohovia vyhladzujú
a liečba prináša bolesť,
že nebo je možné vidieť
len plamennými dverami.
Ó, lekár zvierat,
som človek - slimák
ktorý vidí, ako tvoje jediné oko
nazerá do mojej ulity!
Prečo, Muad´Dib? Prečo? (DD)

"Milovali ste Caladan
a trpko oplakávali
to pohostinstvo stratené -
však bolesť pripomenie vám,
že nové lásky nezmažú
v nás duchov večne prítomných."

refrén zo Žalospevu o Habbanyi (DD)