Jessica Brooks
Jessica Brooks
Jessica Brooks hrala úlohu Ghanimy, dcéry Paula Atreida a sestry - dvojčaťa Leta II. Má skúsenosti z práce pre televíziu, divadlo a dabing. Je trénovaná sopranistka a vystupovala i vo viacerých muzikáloch a speváckych zboroch. Je rodáčka z Londýna, študovala klasiku na Oxfordskej univerzite.
Jej meno sa objavilo v celovečernom filme Three Guesses (bol to jej prvý celovečerný film), v televíznom filme Enzo Ferrari a v snímke BBC Murder Rooms (jej prvá herecká skúsenosť). Hrala hlavnú úlohu v dramatickom seriáli pre Britskú TV Blue Dove. Jej divadelné vystúpenia obsahujú diela ako: The Importance of Being Earnest Oscara Wildea pre Oxford Playhouse; pre National Youth Music Theatre hrala v The Kissing Dance, The Ragged Child, The Valiant Apprentice a v Torchbearers. Jej dabingová práca zahrňuje komentáre pre dokumentárne filmy, rozprávky pre deti a dramatické diela, ako napr. dokumentárny film Children of the Sewers novinára Desmonda Wilcoxa.
Zhrnutie chatu, ktorý sa konal na www.scifi.com krátko pred premiérou minisérie „Frank Herbert´s Children of Dune“, 13.2.2003. Zúčastnila sa ho Jessica Brooks, herečka, ktorá v nej predstavuje Ghanimu, sestru budúceho Božského imperátora Leta II.:
Ona sama vždy chcela byť herečkou. Hrala už v školských predstaveniach, kde ju ako 17-ročnú objavil lovec talentov. Aj rodičia mali divadlo veľmi radi a často ju ako dieťa brávali na rôzne predstavenia. Okrem herectva študuje jazyk, literatúru a civilizáciu starovekého Grécka.
Svoju postavu Ghanimy popisuje ako bystré, tiché, éterické dievča s mnohými tvárami. K svojmu bratovi Letovi mala nesmierne blízko; nedá sa to podľa nej porovnať so žiadnym nám známym vzťahom: ich Zdedené spomienky zahrňovali všetko. Úlohu dostala vo februári 2002 priamo od Grega Yaitanesa a Richarda Rubinsteina, ktorí v tom čase navštívili Londýn. Román samotný čítala, no pri nakrúcaní pracovali samozrejme najmä so scenárom. Musela sa držať toho charakteru, ktorý určil a nie toho, ktorý bol v knihe.
Nakrúcalo sa 17 týždňov v Prahe, ktorá sa jej veľmi páčila. Povodeň, ktorá v tom čase mesto postihla, ich našťastie minula asi o 2 týždne. Pred samotným nakrúcaním neabsolvovala žiadnu špeciálnu telesnú prípravu. Najťažšie pre ňu bolo hranie na bluescreen, najmä súboj s „neviditeľnými“ lazánskymi tigrami. Naopak najobľúbenejšími scénami boli tie, kde bola s Irulán a Jessikou v záhrade, krásne scény so silným zladením s postavou.
Zmienila sa i o tom, že pri nakrúcaní púštnych scén bolo použitých 50 ton piesku.
Režisér Greg Yaitanes na ňu urobil veľký dojem, hlavne jeho estetické cítenie. Navyše sa s ním ako s človekom veľmi dobre pracovalo. Rovnaké to bolo i so svojou „babičkou Jessikou“ Alice Krige, ktorá je podľa jej slov najmierumilovnejšou (ale pritom energickou) ženou, akú kedy stretla. Hovorila i o Jonathanovi Bruunovi, s ktorým podľa vlastných slov viac pracovala až ku koncu. Pôsobil veľmi otvorene a ochotne. Susan Sarandon je podľa nej fenomenálna herečka a veľmi elegantná dáma. Steven Berkoff je skutočnou legendou. Prvú vec, ktorú na škole režírovala, bola jeho hra pod názvom Sink the Belgrano. Letela s ním v lietadle na nakrúcanie do Prahy.
Túto minisériu považuje za lepšiu, ako tú prvú. Jej prvú časť tvorí Spasiteľ Duny, ďalšie dve časti Deti Duny. Časový rozdiel medzi nimi je v minisérií 9 rokov. To, že Leto II. a Ghanima budú v minisérií dospelí (a nie deti ako je to v knihe), bolo rozhodnutie Johna Harrisona. Podľa jej názoru správne, práve kvôli filmovému stvárneniu postáv. Vo filme chýba scéna, kedy Ghanima a Leto II hrajú osobnosti svojich rodičov: Chani a Paula. V románe to je nádherný a emocionálne silný moment a mrzí ju, že John Harrison to do scenára nezaradil. Počula fámy, že by sa z Duny mohol stať seriál a rada by v ňom hrala, ak by k tomu došlo.
Čo sa týka fanúšikov na Internete, niektoré stránky pozná, no Internet nie je jej silnou stránkou, rýchlo sa tam stratí. S Brianom Herbertom sa do tejto chvíle osobne nestretla. Zahanbene sa tiež priznala, že nikdy nevidela filmovú verziu Duny od Davida Lyncha.
