Selim

Selim - potomok zensunnitov (budúcich fremenov), ktorí utiekli pred prenasledovaním na Arrakis. Bol sirota a nepoznal svojich rodičov, čo v komunite, ktorá si zakladala na predkoch, znamenalo to najnižšie spoločenské zaradenie.

Ako mladíka ho neprávom obvinili z krádeže vody. Vinníkom bol jeho „priateľ“ Ebrahim, ale Selim bol sirota a Ebrahimov otec bol priateľom naíba Dharthu, vodcu síča. Trestom bolo vyhnanstvo a smrť v púšti. V púšti ho napadol piesočný červ, ktorého sa Selimovi podarilo úplnou náhodou „osedlať“ a stal sa tak prvým „jazdcom piesku“ v známej histórii. Červ ho zaniesol do hlbokej púšte a Selim ho nakoniec uštval k smrti. Z mŕtvoly sa mu podarilo získať zub - prvý „krispel“. Považoval to za znamenie osudu od Buddalláha, že na tomto svete ešte musí niečo vykonať. To mu potvrdil i nález starej botanickej stanice, kde našiel úkryt pred búrkou, vodu i potraviny.

Po mesiacoch, ktoré tu prežil, a po zdokonalení jazdy na červovi začal uvažovať o tom, čo od neho žiada Buddalláh.

Zdroj

• Herbert B., Anderson, K. J.: História Duny: Služobnícky džihád