Iblis Ginjo
Iblis Ginjo bol ľudským dôverníkom mysliacich strojov a pôsobil na planéte Zem najskôr ako stavebný otrok, no rýchlo sa vyšvihol a stal sa predákom. Bol vynikajúci rečník a dokázal svoje obecenstvo vždy strhnúť a presvedčiť ho o správnosti svojich slov. Na svojich podriadených používal práve túto metódu a odmeny, k násiliu sa uchyľoval nerád a vzácne - aj preto mu boli jeho otroci hlboko oddaní.
Na príkaz robota Erasma hľadal medzi otrokmi jedinca s nezávislosťou a vodcovskými sklonmi. Stretol sa tak so zajatou Serenou Služobníčkou a zistil, že je tehotná.
„Reč je založená na predpoklade, že sa niekam dostanete, keď budete klásť jedno slovo za druhým.“
Iblis Ginjo, poznámka na okraji ukradnutého zápisníka (HD:Sd)
Vyhliadlo si ho podzemné hnutie odporu proti mysliacim strojom ako jedného z možných vodcov, a kontaktovalo ho s ponukou pridať sa k nim. Iblis sa obrátil s prosbou o radu na kogitora Ekla, a hľadal odpoveď na otázku, či odbojové hnutie môže zvrhnúť vládu mysliacich strojov. „Nič nie je nemožné,“ odpovedal mu Eklo a ukázal mu, že vzbura je možná, a pri správnom vedení môže i uspieť. Bol to Eklo, ktorý Iblisovi povedal, že na porazenie strojov bude potrebná viac ako spoločenská či politická vzbura - musí to byť emócia zo samotného vnútra človeka, z toho, čo ho človekom robí - musí to byť náboženská revolúcia, svätý džihád. Iblis tak získal nový zmysel života a rozhodol sa založiť odbojovú bunku sám.
Iróniou bolo, že žiadne podzemné hnutie neexistovalo - jednalo sa o stávku robota Erasma s Omniom, ktorý chcel Všemysli dokázať, že žiaden človek nie je dokonale lojálny. Na túto možnosť ho Eklo upozornil.
Iblis Ginjo začal na vzbure tvrdo a tajne pracovať. Zapojil svojich lojálnych robotníkov a s ich pomocou zabudovali do obrovskej fresky na oslavu Titánov primitívne raketomety. (Ako sa mu to mohlo podariť bez vedomia Omnia a jeho všadeprítomných transočí? --historik 21. 7. 2009, 14:23 (UTC))
Pozri aj
- Iblis Ginjo - Krajina ľudstva
- Iblis Ginjo - Možnosti úplného oslobodenia
- Iblis Ginjo - Prvé plány džihádu
Zdroj
- Herbert B., Anderson, K. J.: História Duny: Služobnícky džihád
