Obľúbené piesne a básne Gurneyho Hallecka
Hudobná báseň pre smutné chvíle (D)
"Spomínam na slaný dym z ohňa na pláži
a na tiene pod sosnami -
spoľahlivé, nepoškvrnené... nemenné -
Čajky sa usadili na zemi,
biela na zeleni...
A medzi sosnami prilieta vietor,
aby rozkýval tiene;
čajky rozprestierajú krídla,
vzlietajú
a vyplňujú nebo škrekotom,
a ja počujem vietor
vanúci plážou
a spenený príboj,
a vidím, že náš oheň
spálil morské chaluhy."
Galašské dievčatá (D)
"Aj, galašské dievčatá
robia to za hrsť zlata,
a tie z Duny za hlt vody!
Ak však prahneš po slečnách,
ktoré ťa vášňou spália v prach,
okús pannu z Caladanu!"
Úryvok z neznámej básne...(D)
"Pľúcami vychutnávam vzduch Času
unášaný nad padajúcim pieskom..."
"Otcovia jedli manu púšte
v žeravých miestach, kam smršte prichádzajú.
Bože, chráň nás pred tým hrozným krajom!
Chráň nás... ach, chráň nás
pred mŕtvym a smädným krajom.
Som ako púštna sova, ó!
Ba áno! Ako púštna sova!" (D)
"Tam lovia púštne šelmy kruté
toho, kto okolo kráča bez vín a zdravý.
Ach, bohov púšte pokúšate,
len ak stojíte o epitaf." (D)
"Priatelia, spomeňme si na tých, čo spomínať už nemôžu,
hoci pod váhou solárov a bolestí padli,
strieborným kruhom je s nami stále spojený ich duch.
Priatelia, spomeňme si na tých, čo spomínať už nemôžu!
Pokrytectvo zmazal čas,
odišla aj ich túžba po zlate.
Priatelia, spomeňme si na tých, čo spomínať už nemôžu.
Až aj na teba sa čas zaškľabí,
ani my už si zlata nevšimneme." (D)
Moja žena (pieseň, ktorú hral Gurney svojmu umierajúcemu spolubojovníkovi Mattaiovi...) (D)
"Moja žena pri okne stojí,
do skla obrysy vyrezané,
zdvíha ramená... svoju hlavu kloní,
pred krvavým západom sa skláňa -
poď sem, ohrej ruky dievčatku môjmu
miesto mňa...
miesto mňa ohrej ruky dievčatku môjmu."
"...a prinútim rieky, aby vyschli,
a predám túto zem do rúk zlého;
a prinútim zem rukou cudzincov spustnúť aj všetko to,
čo sa na nej nachádza." (D)
Večerná modlitba Gurneyho Hallecka (D)
"V ten jasný čas pre pálčivé iskry predstáv
zlatonosné slnko prvý súmrak skryl,
aký chtivý cit a mocnej túžby cieľ
sú vznešeným spoločníkom spomínania.
Rekviem perlami prevoňanej noci...
To pre nás!
Aká to moja radosť v srdci
jasov jas v tvojich jasných očiach,
aké ligotavé kvety lásky
srdcia naše zachycujú,
aké ligotavé kvety lásky
túžby naše naplňujú."
"Pracovná" pieseň Gurneyho Hallecka (PkD:H)
"Derieme sa celý deň,
vládne nám Harkonnen,
hodinu po hodine
po sprche túžime,
derieme sa a derieme a derieme.
"Lepšie suché sústo a s ním pokoj,
než palác plný obetín a svárov." (D)
Pieseň, ktorú Gurney spieval Jessike krátko potom ako pochopil svoj hrozný omyl, keď ju považoval za zradcu vojvodu Leta (D)
"Ovocné sady a vinohrady,
hurisky a ich plné vnady
a pohár plný pred sebou.
Prečo blábolím tu o bojoch,
o horách rozborených v prach?
Prečo cítim slzu pálčivú?
Nebo je dokorán roztvorené,
rozsieva bohatstvo, dary cenné,
stačí len ruku natiahnuť.
Prečo myslím na to, ako zabiť,
ako jedom v čaši otráviť?
Prečo cítim, ako starý som?
Zve náruč lásky k milovaniu
svojim prostým, nahým požehnaním
a sľubom rajských extáz.
Prečo na jazvy si spomínam
a sny previnilé mám?
Prečo v spálni strach ma sprevádza?"
Pieseň o "rodnej" planéte (PkD:H)
Ó, Giedi Prima!
Tvoje čierna neporovnateľné,
od obsidiánových plání cez ropné moria,
po najtemnejšiu noc v imperátorovom zraku.
Len príďte všetci, zďaleka i zblízka,
pohlaďte, čo skrývame v srdciach a mysliach,
podeľte sa o naše poklady,
pozdvihnite sekeru či meč.
A bude ešte lepšie ako predtým.
Ó, Giedi Prima!
Tvoje čierna neporovnateľné,
od obsidiánových plání cez ropné moria,
po najtemnejšiu noc v imperátorovom zraku.
Pieseň o melanžovej káve (PkD:H)
"Ó, šálka korenia,
zdvihni ma, odnes ma,
od tela, od driny
ku hviezde vzdialenej.
Melanžou zvané je.
Melanž! Melanž!"
"Drieme sa na poliach, drieme sa v mestách,
a tak to s nami bolo a je.
Pretože rieky sú široké, oceán hlboký
a barón - tučný je.
Žijeme bez šťastia, zomrieme bez žialu
a tak to s nami bolo a je.
Pretože hory sú vysoké, oceán hlboký
a barón - tučný je.
Sestry nám ukradnú, synov nám povraždia,
matky však zabudnú, susedia nevidia.
A tak to s nami bolo a je to v nás.
Pretože práca je únavná, a oddych kratučký
a barón - kysne z nás." (PkD:?)
Trúchlivá pieseň (PkD:H)
"Ó časy dávno, dávno uplynulé,
svoj sladký nektár na chvíľu mi vráťte.
Spomienky drahé, dotyky a chute,
bozky slasti, úsmev úprimnosti,
nevinnosti, nádej.
Nevidím nič len závoje a slzy
a kalné hĺbky, v ktorých sa utápame,
muky a drinu, beznádej a bolesť.
Múdrejšie, priateľu, je hľadieť inam,
z temnoty do svetla."
Pieseň o Rabbanovi (PkD:H)
"Rabban, Rabban, Rabban, revúca beštia,
svaly ako hrudy, mozog zo psa je,
ten, kto myslí, zíva,
keď sa naňho díva,
bez baróna Rabban ťažko prežije."
"Tam pod kopcom, kde líšky bežia ticho,
kam jasné slnko zlato svieti z výšky,
moju pravú lásku navždy kryje zem.
Tam pod kopcom, tam v papradí a v tráve
čakám svoju lásku, ktorá neprichádza.
Ukrýva sa mi v hrobe pod kopcom." (PkD:?)
Piesne Gurneyho Hallecka, múzeum v Dár-es-Baláte (KD)
"Naši otcovia jedli manu v púšti,
v pálčivom žiari plnom vzdušných vírov.
Pane, ušetri nás tej strašnej zeme!
Ušetri, a-a-a-ach ušetri nás
tej suchej a vysmädnutej zeme."
