Alia Atreidová
Alia Atreidová alias Svätá Alia, Vládkyňa noža alias Lono nebies, alias Hawt - Rybia obluda alias Coan-Tén (10 191 - okolo roku 10 217)
Dcéra vojvodu Leta Atreida (narodila sa až 8 mesiacov po jeho smrti) a jeho konkubíny lady Jessiky, sestra Paula "Muad´Dib" Atreida. Miesto narodenia: Arrakis.
Podobala sa svojmu bratovi i matke: bronzové tmavé vlasy, pevné široké a plné ústa, oválna tvár s prenikavými modromodrými očami a malým nosom.
Detstvo
Už ako plod prešla výnimočnou biopsychickou transformáciou. Pri Ceremoniáli semena sa z Jessiky stala fremenská Ctihodná matka -> a s ňou sa udiala rovnaká premena. Získala všetky životy predchodkýň Ctihodnej matky Ramallo vrátane dovtedajšieho života a (teoreticky) benegesseritských schopností svojej matky (teoreticky preto, pretože k ich zvládnutiu boli treba určité fyzické schopnosti, ktoré jej detské telo prvé roky života nemalo, plus roky telesných cvičení). Stala sa tak v podstate fremenskou Ctihodnou matkou ešte predtým, ako sa narodila. Fremeni ju preto nazývali Aliou Neobyčajnou, Bene Gesserit Zvrátenosťou (aj keď ňou vtedy ešte nebola).
Prvé roky svojho života strávila spolu s takmer rovnako starým synovcom Letom a matkou v jednom z nových síčov v južnej púšti Arrakis. Vo fremenoch vyvolávala strach; nechápali, ako mohlo dieťa hovoriť o veciach, ktoré mali poznať iba dospelí a o veciach, ktoré mohol vedieť iba niekto, kto zomrel v dávnej minulosti.
Schopnosť spojiť sa do istej miery s matkou jej zostala -> prostredníctvom dotyku. Nešlo o telepatiu či spoločné myšlienky, aj keď i tie sa niekedy objavovali. Bolo to skôr akési emočné splynutie. Kontaktom zrejme dokázala takéto čiastočné spojenie naviazať i s inými Ctihodnými matkami, aj keď bolo menej intenzívne.
Harah, ktorá jediná z fremenov pochopila, čo sa jej pri Ceremoniáli semena stalo, sa rozhodla vysvetliť túto premenu ostatným, aby tak poznali neznámo, ktorého sa obávali... milovala ju ako svoje vlastné dieťa a fremeni jej slovám i citom rozumeli.
Alia sama seba vnútorne považovala za netvora. Praktikovala celé hodiny bindúové cvičenia, snažiac sa posilniť svoju vlastnú osobnosť, aby dokázala odolávať útokom všetkých tých ostatných, ktorých mala uložených v Zdedených spomienkach. Bála sa možnosti, že by sa jej jedného dňa nepodarilo odolať ich útoku...
Krátko pred útokom fremenov (vedenom jej bratom Paulom) na padišáha imperátora Shaddama IV. a jeho hlavný poľný stan v blízkosti Arrakénu sa ukrývala spolu s malým Letom v síči Tabr. Ten bol napadnutý sardaukarmi a Leto zabitý. Alia sa dobrovoľne vzdala a bola dopravená k imperátorovi. Tu na vlastné oči prvý krát uvidela baróna Vladimíra Harkonnena -> veľký dojem na ňu neurobil.
Imperátor bol šokovaný zdecimovaním svojich sardaukarov jednotkou žien, detí a starcov pri prepade síča a začal podozrievať baróna, že v tom má prsty. (Zdá sa, že predpokladal nejaký vzťah medzi ním a fremenmi, ktorý mal ohroziť jeho postavenie. A že to bolo i cieľom jeho sváru z vojvodom Letom Atreidom a že ten bol dokonca jeho spojenec v spiknutí proti nemu!!!) Jeho Hovorkyňa pravdy ho však presvedčila, že barón o prežití niektorého z Atreidov nemal ani tušenie. Jej slová následne Alia potvrdila.
Imperátor žiadal od Alie, aby sa Paul vzdal. Ona s úsmevom odmietla. Vo chvíli, keď už to Shaddama prestávalo baviť, zahájili fremeni útok. Imperátor rozkázal hodiť jej telo búrke napospas, ona v predstieranej hrôze vrazila do baróna Vladimíra Harkonnena a škrabla ho otráveným atreidským gom-džabbárom. Barón zomiera a Shaddam IV. dáva rozkaz stiahnuť sa do vesmíru. Neskoro, pretože fremenské delostrelectvo odstrelilo predné časti lodí a znemožnilo im odlet.
V nastalom zmätku Alia utiekla preč z lode... a vonku potom zabíja zranených nepriateľov a označuje ich telá pre jednotku záchrancov vody, ako každé správne fremenské dieťa.
V jednej z epizód sa Paul ponoril do spletí budúcností a našiel tam Aliu: "Privinula som k sebe budúcnosť, aby som jej zverila svoje slová, odkiaľ ich môžeš počuť iba ty. To ani ty, braček, nedokážeš. Pripadá mi to ako zaujímavá zábava." Zdá sa, že Aliine schopnosti mali určité znaky, ktoré sa vymykali charakteristike "obyčajnej" Ctihodnej matky.
Dvanásť rokov po nástupe Muad´Diba na trón bola členkou jeho Rady; panenská kňažka, predmet ustrašeného zbožňovania poverčivých más. Mala svoj vlastný chrám - Svätostánok veštby - pri múroch Pevnosti v Arrakéne, kde pravidelne konala určité formy bohoslužieb. Túto súčasť svojho života nenávidela, nevidela ale cestu, ako by sa jej mohla vyhnúť. Mala vlastnú osobnú stráž zloženú s bojovných fremeniek oblečených v zelených plášťoch (strážne amazonky). Zostala v pravidelnom písomnom kontakte so svojou matkou Jessikou.
