Selim

Selim - potomok zensunnitov (budúcich fremenov), ktorí utiekli pred prenasledovaním na Arrakis. Bol sirota a nepoznal svojich rodičov, čo v komunite, ktorá si zakladala na predkoch, znamenalo to najnižšie spoločenské zaradenie.

Ako mladíka ho neprávom obvinili z krádeže vody. Vinníkom bol jeho „priateľ“ Ebrahim, ale Selim bol sirota a Ebrahimov otec bol priateľom naíba Dharthu, vodcu síča. Trestom bolo vyhnanstvo a smrť v púšti. V púšti ho napadol piesočný červ, ktorého sa Selimovi podarilo úplnou náhodou „osedlať“ a stal sa tak prvým „jazdcom piesku“ v známej histórii. Červ ho zaniesol do hlbokej púšte a Selim ho nakoniec uštval k smrti. Z mŕtvoly sa mu podarilo získať zub - prvý „krispel“. Považoval to za znamenie osudu od Buddalláha, že na tomto svete ešte musí niečo vykonať. To mu potvrdil i nález starej botanickej stanice, kde našiel úkryt pred búrkou, vodu i potraviny.

Po mesiacoch, ktoré tu prežil, a po zdokonalení jazdy na červovi začal uvažovať o tom, čo od neho žiada Buddalláh a aké by mali byť jeho ďalšie kroky. Dokázal v púšti bez problémov prežiť, na červoch prekonával dovtedy nemysliteľné vzdialenosti, objavil ďalšiu meteorologickú stanicu a zriadil si i vlastné zásobovacie stanice. Po viac ako roku do vyhostenia sa rozhodol skončiť svoju izoláciu a objavil sa v púšti pred svojim domovským síčom a jeho obyvateľmi na obrovskom červovi. Túžil po tom, aby ho jeho vlastný ľud uctieval a sám sa začal označovať ako Selim Jazdec.

Postupne sa mu míňali zásoby jedla a energie, preto podnikol lúpežnú výpravu do jedného zo síčov. Bol pritom pristihnutý a na úteku ho napadlo privolať ukradnutým sonickým kladivom piesočného červa. Všetci videli, ako ho osedlal... a tak vznikla legenda.

Zdroj

• Herbert B., Anderson, K. J.: História Duny: Služobnícky džihád