Frank Patrick Herbert
| FRANK HERBERT (životopis) | |
| |
|
ČLÁNKY, ROZHOVORY, ÚRYVKY a RECENZIE | |
|
BIBLIOGRAFIA | |
|
POVIEDKY A NON-FICTION ČLÁNKY | |
Frank Patrick Herbert (* 8.10.1920, Tacoma, Washington, USA - † 11.2.1986, Madison, Wisconsin, USA)
Americký spisovateľ Frank Herbert patrí nepochybne k velikánom svetovej science fiction a zaraďuje sa k osobnostiam ako Arthur Charles Clarke, J.R.R.Tolkien, Herbert George Wells, R.Zelazny a Harry Harrison. Zanechal po sebe svojbytné a okúzľujúce dielo. Preslávil sa najmä monumentálnym 6-zväzkovým eposom o púštnej planéte Duna, ktorý bohužiaľ nestihol ukončiť. Toto dielo sa dnes jednoznačne zaraďuje do zlatého fondu svetovej fantastickej literatúry.
QD976M <a href="http://mqbsjhjguccq.com/">mqbsjhjguccq</a>, [url=http://bzenjopimfih.com/]bzenjopimfih[/url], [link=http://yveunhljebcj.com/]yveunhljebcj[/link], http://qzfwqsquszkq.com/
Život
Profesionálnym spisovateľom sa stal však až v strednom veku. Roky sa ťažko predieral životom, meniac zamestnania i miesta, kde žil (precestoval väčšinu Severnej i Južnej Ameriky).
Frank Herbert v roku 1939 ukončil Salem High School a v tom istom roku zahájil svoju kariéru ako novinár, keď klamal o svojom skutočnom veku - čo mu umožnilo stať sa zamestnancom novín Glendale Star. Počas II. svetovej vojny slúžil 6 mesiacov v námorníctve ako akreditovaný fotograf (Photographer Second Class V-6), potom bol zo zdravotných dôvodov prevedený do zálohy (1943). Potom pracoval 2 roky ako editor pre Oregon Journal v Portlande, štát Oregon.
V roku 1941 sa v meste San Pedro v Kalifornii oženil s mladučkou Florou Parkinsonovou. 16.2.1942 sa im narodila dcéra Penny. Manželstvo dlho nevydržalo, rozviedli sa už v roku 1945.
V rokoch 1946 - 47 študoval na University of Washington v Seattli, kde v krúžku kreatívnej literárnej tvorby stretol svoju budúcu druhú manželku Beverly Ann Stuartovú, s ktorou žil 37 rokov (svadba bola 20.júna 1946) až do jej smrti v roku 1984 (zomrela na rakovinu pľúc). V tom čase boli jedinými študentami, ktorým sa podarilo niečo zo svojich prác i predať a publikovať (Frankovi dobrodružné poviedky do Esquire (Survival of the cunning, marec 1945) a Doc Savage (The Jonah and the Jap, apríl 1946), Beverly príbeh do Modern Romance).
Beverly bola v nasledujúcich rokoch hlavným živiteľom rodiny; pracovala ako zle platený reklamný autor pre obchodné domy a aby umožnila tvorbu manželovi, zanechala svoju spisovateľskú kariéru. Frank pracoval ako reportér a editor v mnohých novinách na Západnom pobreží (Seattle Star, Oregon Statesman, Tacoma Times) a písal prejavy politikom (naviac spolupracoval s novinami San Francisco Examiner's California Living magazine, pre ktoré pracoval viac ako 10 rokov). Bol tak nezávislý, že odmietal pracovať pre jedného vydavateľa; písal o tom, čo sa páčilo jemu. Bol komentátorom v lokálnych rádiách, živil sa aj ako lovec ustríc, kameraman, pisateľ prejavov a koordinátor kampaní viacerých republikánov a robil dokonca inštruktora pre prežitie v džungli. Takto sa pretĺkali viac ako dve desaťročia.
Po oslnivom úspechu Duny sa stal spisovateľom z povolania (od roku 1972). Nerodilo sa to však ľahko; za román obdržal preddavok 7500 dolárov a po jeho veľkom komerčnom úspechu ďalšie peniaze - v roku 1968 to bolo približne 20 000 dolárov. Hoci to bolo zďaleka najviac, koľko vtedy spisovateľ sci-fi zarobil, nestačilo to stále na to, aby sa stal spisovateľom na plný úväzok. Úspech mu však otvoril mnohé dvere, ktoré boli preňho dovtedy zatvorené: Začal písať pre časopis Seattle Post-Intelligencer (1969 - 1972) a učiť umeleckú literárnu tvorbu na University of Washington (1970-72). Na univerzite sa zapojil do viacerých protivojnových aktivít. V roku 1972 pracoval vo Vietname a Pakistane ako konzultant pre sociálne a ekologické štúdie (jeho pozemky na poloostrove v štáte Washington sa stali ukážkou ekologickej samostatnosti). Následne napísal, režíroval i produkoval televízny dokument The Tillers, založený na jeho práci s Royom Prostermanom v Pakistane, Vietname a ďalších krajinách.[1]
S Beverly mal 2 synov: Briana (1947) a Brucea (1951). Dcéra Penny (1942) bola z prvého manželstva. S Beverly vlastne tvorili spisovateľský tým: pravidelne sa s ňou radil, svoje diela jej čítal a ona mu pomáhala a robila mu editora. V roku 1974 u Beverly diagnostikovali rakovinu a následne postúpila ťažkú operáciu. Žila potom ešte ďalších 10 rokov, no jej zdravie bolo liečbou ťažko podlomené.
Po jej smrti sa ešte tretí krát oženil (1985), jeho poslednou manželkou sa stala Theresa Shackelfordová. Väčšinu života prežil na pobreží Pacifiku v Kalifornií a na Havajských ostrovoch.
Zomrel na následky rozsiahlej embolizácie do pľúcnice počas rekonvalescencie po operácii pre rakovinu pankreasu 11.2.1986 v Madisone, štát Wisconsin. Mal 65 rokov.
dlWfT4 <a href="http://fzneudtrskio.com/">fzneudtrskio</a>, [url=http://tigofmvggluj.com/]tigofmvggluj[/url], [link=http://pdinrphiaxns.com/]pdinrphiaxns[/link], http://bowsstrzzjbh.com/
axWXYg <a href="http://pzyxrtcqdnxz.com/">pzyxrtcqdnxz</a>, [url=http://mfelxvudlnqv.com/]mfelxvudlnqv[/url], [link=http://addyofaqnrie.com/]addyofaqnrie[/link], http://wqjtsdbvlyhb.com/
Frankov vlastný životopis
Zaujímavosťou je skratkovitý životopis, ktorého autorom je žena Franka Herberta Beverly. Našiel sa medzi jeho zápiskami niekoľko rokov po smrti a bol vytvorený zrejme tesne pred prvým vydaním Duny:
Vek 45/narodený Tacoma, Wash.
Ex-novinár (Seattle P-I; Tacoma Times; Salem, Ore., Statesman; Santa Rosa, Calif., Press-Democrat; San Francisco Examiner)
Hobby: rybárčenie, plávanie, plachtenie, lietanie.
Ženatý/tri deti/dcéra Penelope; synovia Brian a Bruce. Žena/Beverly
Prvý príbeh napísal ako 8-ročný. Frank: "Bol otrasný."
Prvý príbeh predal ako 17-ročný. Frank: "Pseudonym a vydavateľ zostanú mojim temným tajomstvom. Priznávam iba, že sa jednalo o western."
Veľa cestoval po Latinskej Amerike, vrátane nezabudnuteľnej "služobnej cesty" po Mexiku s Jackom a Normou Vanceovými.
Frank hovorí, že je to dlhé tak akurát, že nikto netúži čítať množstvo stupídnych detailov z jeho života. On je skutočne dosť plachou osobou, ktorá prechádza peklom, keď sa má postaviť zoči-voči davu - a toto je preňho ako postaviť sa davu do cesty.
Čriepky zo života
- Frank Herbert jedného dňa vošiel len tak do kníhkupectva v San Francisku a začal podpisovať vydania svojich kníh bez toho, aby požiadal o dovolenie predavača. Ten ho považoval za blázna a odmietal uveriť, že je to autor osobne. Až keď si Frank priložil k tvári zadnú stranu obálky jednej z kníh, na ktorej bol vyfotený, predavača presvedčil.
Ocenenia
- 1966 - cena Hugo a Nebula za román Duna
- 17.6.2006 - uvedenie do Dvorany slávy Múzea science-fiction v Seattli. [2]
Pozri aj
Zdroje
- www.dunenovels.com
- Brian Herbert: Dreamer of Dune
- www.kirjasto.sci.fi
