Xavier Harkonnen
Xavier Harkonnen, tercero Milície na Salusa Secundus v období Služobníckeho džihádu. Počas masívneho útoku Omnia na planétu bol zástupcom primera Meacha pre miestnu obranu. Celé veliteľstvo bolo počas útoku zničené a Xavier Harkonnen sa tak stal nečakane vojenským veliteľom saluskej Milície. Obetoval obranu hlavného mesta v prospech ochrany generátorov Holtzmanovho rušivého štítu, ktoré boli hlavným cieľom útoku kymekov - ich zničenie by umožnilo priamu inváziu robotických síl na povrch planéty. Útok sa mu podarilo odraziť, utrpel pritom však vážne poškodenie pľúc otravným plynom (ktoré skončilo ich transplantáciou) a skoro úplne stratil čuch a chuť. Za svoju odvahu bol povýšený na tercera I.stupňa.
Krátko po útoku sa vydal na oficiálnu 5-mesačnú inšpekčnú cesta po svetoch Ligy (mal vtedy 20 rokov), po jej ukončení plánoval zasnúbenie so Serenou Služobníčkou.
„Človek, ktorý žiada o väčšiu moc, si ju nezaslúži.“
Tercero Xavier Harkonnen, prejav k saluskej Milícii (HD:Sd)
Muž s tmavohnedými vlasmi, vážnou povahou, sklonom k úprimnosti a čierno-bielym videním sveta. Bol rodený vodca. Osirel už ako 6-ročný, keď jeho rodičia (Ulf a Katarina Harkonnenová) a starší brat zahynuli pri útoku pirátskeho kymeka pri návrate z inšpekcie svojich dŕžav na Hagale. Podľa vôle rodičov a vzájomných dohôd oboch rodín bol vychovávaný v rodine Emila Trantora a jeho manželky Lucille.
Dynastická politika ho nezaujímala, sústredil sa na vojenské štúdium. Napriek adopcii rodom Trantor si zachoval svoje meno Harkonnen i všetky šľachtické privilégiá s ním spojené.
„Z určitej perspektívy vyžadujú obrana i útok takmer rovnakú taktiku.“
Xavier Harkonnen, prejav k saluskej Milícii (HD:Sd)
Jeho vzťah k Serene Služobníčke - poznali sa od detstva - prerástol do lásky, plánovala sa svadba (vhodná i politicky). Na oficiálnej zásnubnej hostine však prítomných dostihla správa o páde Giedi Primy do rúk Omnia a jeho Synchronizovaných svetov. Xavier sa tesne predtým vrátil z inšpekčnej cesty po planétach Ligy a považoval pád planéty za svoje osobné zlyhanie.
Zdroj
- Herbert B., Anderson, K. J.: História Duny: Služobnícky džihád
