Selim

Selim - potomok zensunnitov (budúcich fremenov), ktorí utiekli pred prenasledovaním na Arrakis. Bol sirota a nepoznal svojich rodičov, čo v komunite, ktorá si zakladala na predkoch, znamenalo to najnižšie spoločenské zaradenie.

Ako mladíka ho neprávom obvinili z krádeže vody. Vinníkom bol jeho „priateľ“ Ebrahim, ale Selim bol sirota a Ebrahimov otec bol priateľom naíba Dharthu, vodcu síča. Trestom bolo vyhnanstvo a smrť v púšti. V púšti ho napadol piesočný červ, ktorého sa Selimovi podarilo úplnou náhodou „osedlať“ a stal sa tak prvým „jazdcom piesku“ v známej histórii. Červ ho zaniesol do hlbokej púšte a Selim ho nakoniec uštval k smrti. Z mŕtvoly sa mu podarilo získať zub - prvý „krispel“. Považoval to za znamenie osudu od Buddalláha, že na tomto svete ešte musí niečo vykonať. To mu potvrdil i nález starej botanickej stanice, kde našiel úkryt pred búrkou, vodu i potraviny.

Po mesiacoch, ktoré tu prežil, a po zdokonalení jazdy na červovi začal uvažovať o tom, čo od neho žiada Buddalláh a aké by mali byť jeho ďalšie kroky. Dokázal v púšti bez problémov prežiť, na červoch prekonával dovtedy nemysliteľné vzdialenosti, objavil ďalšiu meteorologickú stanicu a zriadil si i vlastné zásobovacie stanice. Po viac ako roku do vyhostenia sa rozhodol skončiť svoju izoláciu a objavil sa v púšti pred svojim domovským síčom a jeho obyvateľmi na obrovskom červovi. Túžil po tom, aby ho jeho vlastný ľud uctieval a sám sa začal označovať ako Selim Jazdec.

„Ak je život iba snom, znamená to, že si pravdu len predstavujeme? Nie! Tým, že ideme za svojimi snami, si pravdu sami vytvárame!“

Legenda o Selimovi Jazdcovi (HD:Sd)

Postupne sa mu míňali zásoby jedla a energie, preto podnikol lúpežnú výpravu do jedného zo síčov. Bol pritom pristihnutý a na úteku ho napadlo privolať ukradnutým sonickým kladivom piesočného červa. Všetci videli, ako ho osedlal... a tak vznikla legenda.

Pri svojich cestách sa dostal až do oblasti výbuchu korenia, kde musel náhle zdivočeného červa opustiť. Pri prechode oblasťou absorboval extrémne množstvo melanže, čo malo za následok silné vidiny - v nich uvidel piesočné červy ako vtelenie Buddalláha, ktorému patrilo označenie Šaj-hulúd; videl zlodejov korenia, ktorí pripravili Arrakis o životodarné korenie a následne planétu s púšťou bez života...
Malo toto byť jeho poslanie? Chrániť púšť a červy, slúžiť Šaj-hulúdovi? Vnútorne cítil, že nemá na výber - musí nájsť ľudí, ktorý planéte kradnú korenie a zastaviť ich.

Keďže sa stále zaujímal o to, ako žije jeho bývalý kmeň, čoskoro si všimol, že sú to práve oni, kto začal vyrážať do pustiny s cieľom zbierať korenie. Aby im túto činnosť prekazil, útočil s osedlaným piesočným červom na ich provizórne tábory a ničil dovtedy nazbierané zásoby. Zároveň odhalil svoju identitu: na piesok pred svoj bývalý síč v noci melanžou napísal "Som Selim."...

O 25 rokov neskôr je už Selim vodcom svojho vlastného kmeňa - skupiny nasledovníkov. Jeho zástupcom a priateľom je Jafar.

Zdroj

• Herbert B., Anderson, K. J.: História Duny: Služobnícky džihád
• Herbert B., Anderson, K. J.: História Duny: Krížová výprava strojov