Mesto introspekcie: Porovnání verzí
>Historik m |
>Historik (dopl) |
||
| (Není zobrazena jedna mezilehlá verze od stejného uživatele.) | |||
| Řádek 1: | Řádek 1: | ||
<font color="#A0A0A0">'''Mesto introspekcie''' bolo | <font color="#A0A0A0">'''Mesto introspekcie''' bolo náboženské a filozofické útočisko kláštorného typu na planéte [[Salusa Secundus]], prirovnávané k „vežiam zo slonoviny“. Žili tu [[kogitor]]i so svojimi pobočníkmi. | ||
Pôvodne to bola filozofická rezervácia, ktorú vlastnila Služobnícka nadácia. Bola založená pre štúdium a rozjímanie o [[Zen Hekiganshu|zen-hekiganšu]] z [[III Delta Pavonis]], [[tavrá]] a [[talmudický Zabur|talmudickom Zabure]] a dokonca i o [[obeašský rituál|obeašskom rituáli]]. Pod patronáciou Služobníkov sa Mesto rozrástlo do inštitúcie, ktorá svojou mentálnou kapacitou nemala obdobu.</font> | Bolo vybudované stovky rokov pred vypuknutím Služobníckeho džihádu. Myšlienka na jeho založenie sa zrodila čiastočne s diskusií o buddisláme a prípadnom exile zensunnitských a zenšíitských otrokov, ktorí celé generácie dreli na Saluse a potom odišli na nepreskúmané Nepripojené planéty. | ||
<br>Pôvodne to bola filozofická rezervácia, ktorú vlastnila Služobnícka nadácia. Bola založená pre štúdium a rozjímanie o haiku [[Zen Hekiganshu|zen-hekiganšu]] z [[III Delta Pavonis]], [[tavrá]] a [[talmudický Zabur|talmudickom Zabure]] a dokonca i o [[obeašský rituál|obeašskom rituáli]]. Pod patronáciou Služobníkov sa Mesto rozrástlo do inštitúcie, ktorá svojou mentálnou kapacitou nemala obdobu. Navštevovali ho stúpenci najrôznejších odštiepeneckých cirkví, aby tu študovali prastaré rukopisy, náboženské diela a filozofické spisy. Vedci analyzovali všetky artefakty - od runových kameňov v jazyku [[muadru]], nejasné navakresťanské tradície [[Poritrin]]u a [[Chusúk]]u a rôzne interpretácie sútier koránu od zensunnitských a zenšíitských sekt. | |||
Mesto sa počas Služobníckeho džihádu stalo útočiskom [[Sereny Služobníčky]].</font> | |||
Aktuální verze z 28. 11. 2009, 11:32
Mesto introspekcie bolo náboženské a filozofické útočisko kláštorného typu na planéte Salusa Secundus, prirovnávané k „vežiam zo slonoviny“. Žili tu kogitori so svojimi pobočníkmi.
Bolo vybudované stovky rokov pred vypuknutím Služobníckeho džihádu. Myšlienka na jeho založenie sa zrodila čiastočne s diskusií o buddisláme a prípadnom exile zensunnitských a zenšíitských otrokov, ktorí celé generácie dreli na Saluse a potom odišli na nepreskúmané Nepripojené planéty.
Pôvodne to bola filozofická rezervácia, ktorú vlastnila Služobnícka nadácia. Bola založená pre štúdium a rozjímanie o haiku zen-hekiganšu z III Delta Pavonis, tavrá a talmudickom Zabure a dokonca i o obeašskom rituáli. Pod patronáciou Služobníkov sa Mesto rozrástlo do inštitúcie, ktorá svojou mentálnou kapacitou nemala obdobu. Navštevovali ho stúpenci najrôznejších odštiepeneckých cirkví, aby tu študovali prastaré rukopisy, náboženské diela a filozofické spisy. Vedci analyzovali všetky artefakty - od runových kameňov v jazyku muadru, nejasné navakresťanské tradície Poritrinu a Chusúku a rôzne interpretácie sútier koránu od zensunnitských a zenšíitských sekt.
Mesto sa počas Služobníckeho džihádu stalo útočiskom Sereny Služobníčky.
Zdroj
- Herbert B., Anderson, K. J.: História Duny: Služobnícky džihád
