Agamemnón

Agamemnón bol generál žijúci v čase súmraku Starého impéria, revolucionár, po smrti Tlaloca vodca Titánov a prvý z kymekov. Nebolo to jeho pravé meno, prijal ho po bájnom mykénskom vládcovi zo starej Terry.

Jeho skutočné meno bolo Andrew Skouros. Narodil sa a žil v pohodlí na Zemi. Už ako malý chlapec bol nepokojný, zvedavý a kládol otázky, na ktoré nikto z dospelých nepoznal odpoveď. Obrátil sa preto do archívov a objavil tam mýtickú dobu hrdinov a dobyvateľov. Začal sa venovať vojenskej taktike v čase, keď tieto vedomosti každý považoval za zbytočné a zastaralé. Pri zložitých taktických simuláciách sa na sieti (pod prezývkou Agamemnón) zoznámil so svojou budúcou milenkou a životnou partnerkou, vystupujúcou pod prezývkou Juno.

Spolu s ňou sa pridal k Tlalocovi v snahe zvrhnúť Staré impérium. Podarilo sa mu získať geniálneho programátora menom Barbarossa, ktorý dokázal dovtedy poslušnej umelej inteligencii vštiepiť už takmer zabudnuté ľudské vlastnosti, ako zvedavosť a túžbu po expanzii.
S pomocou takto upravenej umelej inteligencie sa Tlalocovi a jeho skupinke podarilo zvrhnúť Staré impérium a nastoliť vládu Titánov.

Pod Tlalocovým vedením si Titáni rozdelili sféry vplyvu a poslušnosť si vynucovali pomocou strojov s Barbarossom upravenou umelou inteligenciou. Podarilo sa im dobiť väčšinu známej galaxie, no časť pôvodného starého impéria sa postavila na odpor: vytvorila konfederáciu známu ako Liga vznešených, ktorej sa podarilo Titánov odraziť a zachovať si svoju nezávislosť. Tlaloc bol rozhodnutý rebelov poraziť, no ani nie po desiatich rokoch od nástupu jeho vlády pri tragickej nehode zahynul.
Jeho nástupcom sa stal práve Agamemnon, ktorý si ale uvedomil hrozbu vlastnej smrteľnosti. Pretože plánoval vládnuť stáročia, rozhodol sa spolu s Juno k riskantnej operácii: ako prvý z Titánov preniesol svoj mozog do špeciálnej schránky tak, aby sa dal pripojiť k mechanickému telu a svoje organické telo odvrhol - tak vznikli prví dvaja kymekovia. Čoskoro sa k nim pridali i ostatní z Titánov.

Agamemnón a jeho skupina vládli 100 rokov, keď pôžitkársky Xerxes - aby mal viac času na zábavu - ľahkovážne predal svojej umelej inteligencii príliš veľké prístupové práva. Počítačová sieť prevzala vládu nad planétou a veľmi rýchlo sa rozšírila na celú oblasť, ktorej vládli Titáni. Sama seba nazvala Omnius - a Titáni sa po 100-ročnej vláde museli skloniť pred svojim novým pánom.

Omnia Agamemnón nenávidel a celé milénium sa spolu s Juno, Barbarossom, Ajaxom, Dantem a Xerxom snažil nájsť spôsob, ako ho poraziť. Rovnako sa však nehlásil k svojej ľudskej minulosti - ľudí neznášal, dokonca navrhoval Omniovi, aby dal všetkých ľudí na Synchronizovaných svetoch zlikvidovať. Po porade s ostatnými sa rozhodol najskôr sústrediť na protivníka, ktorého všetci považovali za slabšieho - na Ligu vznešených. Po jej porážke chceli obrátiť plnú pozornosť na Omnia.
Hoci sa mu nepodarilo dobiť Salusu Secundus, pretože vstupu robotov na planétu bránili Holtzmanove rušivé štíty, tento neúspech si vynahradil brilantným taktickým manévrom pri nasledujúcom útoku na Giedi Primu: riadeným pádom lode naplnenej výbušninami zničil vysielacie veže rušivého poľa, čo umožnilo túto planétu Ligy prakticky bez strát Omniovi obsadiť.

Mal 13 synov, posledným bol Vorian Atreides. Splodil ich so zásob svojich spermií, prvých dvanásť dal zlikvidovať. Voriana považoval za najperspektívnejšieho a uvažoval o ňom ako o svojom nástupcovi. Vorian ako prvý zistil, že hrethgir dobyli Giedi Primu späť. Za svoju odvahu preňho Agamemnon na Omniovi vymohol špeciálnu omladzovaciu procedúru z dôb Starého impéria. Tento nesmierne bolestivý zákrok predĺžil predpokladanú dobu Vorianovho života na stovky rokov.

Smrť jedného z jeho najvernejších priateľov Barbarossu na Giedi Prime ho zarmútila a rozzúrila. Zároveň ho značne znepokojila hrozba, ktorú pre kymekov predstavovali Čarodejnice z Rossaku. Rozhodol sa preto pre odvetu a zaútočil s robotickou flotilou, neo-kymekmi, Juno a Xerxom na Rossak. Útom skončil neúspechom, za obeť Čarodejniciam padlo niekoľko neo-kymekov - no Agamemnón výsledok Omniovi prezentoval ako veľké víťazstvo.

Keď vypukla na planéte Zem vzbura otrokov, práve sa tu pohyboval. Vydal sa hľadať svojho syna, no našiel iba deaktivovaného robota Seurata, pilota aktualizačnej lode, ktorý s Vorianom lietal. Seurat mu oznámil, že ho deaktivoval práve Vorian a že uteká so vzbúrencami z planéty. Titán, rozzúrený touto zradou, sa vydal svojho nehodného syna prenasledovať, no nepodarilo sa mu ho dohoniť a musel sa vrátiť späť na Zem.

V roku 177 P.G., 25 rokov po vypuknutí Služobníckeho džihádu z pôvodných dvadsiatich Titánov žili už len štyria - Agamemnon, Juno, Dante a Xerxes. Agamemnon navyše utrpel okrem zrady svojho syna Voriana i ďalšiu nenahraditeľnú stratu - všetky jeho uskladnené spermie z čias, keď bol ešte človekom, boli zničené pri deštrukcií Zeme atómovými zbraňami v prvý rok Džihádu. O to viac sa túžil ľuďom pomstiť. Omnius mu dal šancu zvrátiť osobne boj o Anbus IV a zároveň pokúsiť sa zajať či zabiť svojho odbojného potomka. Ani jedno sa mu však nepodarilo.
Navyše aj ich šanca, že sa podarí zvrhnúť Omnia, bola stále menšia a menšia - zostali len štyria. Agamemnón sa dokonca pohrával z myšlienkou, že by zničili Omniove transoči a unikli do neznámeho vesmíru. To by však považoval za potupnú porážku, s ktorou by sa nezmieril. Nečakaná šanca sa objavila zo strany neo-kymeka Beowulfa - ten študoval Barbarossove metódy programovania mysliacich strojov a prišiel na spôsob, ako transoči oklamať. Teraz mohli Titáni svoju vzburu otvorene plánovať bez strach u odhalenia.

V roku 175 P.G. došlo k ďalšiemu tajnému stretnutiu Titánov, na ktorom preberali svoje možnosti proti Omniovi. Zaregistrovali už i podivné kolapsy planét Synchronizovaných svetov, ktoré spôsobovala aktualizácia Omnia infikovaná Vorianom Atreidom a rozvážaná Seuratovou aktualizačnou loďou (oni však príčinu porúch nepoznali, no predpokladali, že sa jedná o útok Ligy vznešených). Tiež sa preberal pôvod záhadného nepriateľa, ktorý pomohol Džihádu v boji o planétu Iks - Titáni správne predpokladali, že by sa mohlo jednať o dávno stratenú Hekaté. Dohodli sa, že sa pokúsia vytvoriť si tajne svoju vlastnú skupinu neo-kymekov, z ľudí, ktorí budú oddaní im a nie Omniovi. Agamemnon však bol v duchu skeptický - veď ho zradil jeho vlastný syn...

V roku 174 P.G., po smrti Xerxa, sa rozhodol, že zvyšní Titáni už nebudú čakať a pri najbližšej príležitosti sa pokúsia Omnia zvrhnúť. Omnius mu krátko nato prikázal, aby zlikvidoval bývalú Titánku Hekaté, ktorá sa spojila s ľuďmi a zničila jeho kópiu na Bela Tegeuse. Zároveň mal na planéte nainštalovať jeho nové vtelenie; ľudia s obsadením planéty príliš dlho váhali. Agamemnón sa rozhodol chopiť príležitosti a v roku 173 P.G. spolu so zvyškom Titánov, Beowulfom a 117-timi neo-kymekmi planétu dobil a zahájil tak svoju vojnu proti Omniovi i hrethgir.

Agamemnon potreboval rýchlo vybudovať silnú armádu, aby sa mohol postaviť Omniovi i Lige. Na to potreboval viac neo-kymekov a k ich vytvoreniu využil pôvodných otrokov z Bela Tegeuse. Tí sa pridávali k Titánom nadšene a dobrovoľne, s vidinou nesmrteľnosti a straty ľudských slabostí. Titáni však svoje nové posily vybavili bezpečnostnou poistkou, pre prípad, že by noví "rekrúti" neboli dostatočne poslušní.

V roku 166. P.G. pristálna na Bela Tegeuse Hekaté a po tisicke rokov sa opätovne stretla s Agamemnonom a Juno. Tak sa obaja dozvedeli, že za Bela Tegeuse môžu vďačiť práve jej a jej atómovému "darčeku" miestnemu Omniovi. Svoje ďalšie kontakty s hrethgir si však nechala pre seba. Navrhla im spojenie s ľuďmi proti spoločnému nepriateľovi, to však Agamemnon rázne odmietol.

Pozri aj

• Agamemnon - Pamäte
• Agamemnon - Bojové denníky
• Agamemnon - Nový zlatý vek

Zdroj

• Dielo princezny Irulán (História Duny: Služobnícky džihád)
• Herbert B., Anderson, K. J.: História Duny: Služobnícky džihád
• Herbert B., Anderson, K. J.: História Duny: Krížová výprava strojov