Gináz

Gináz, sídelná planéta rodu Gináz. Celkovo tropické podnebie.

Planéta, na ktorej sa nachádzala najslávnejšia šermiarska škola v Impériu, tzv. akadémia Zbrojmajstrov.

Gináz je vodná planéta, pevninu tvorili početné ostrovy a súostrovia. Charakter jednotlivých ostrovov bol veľmi pestrý - od zelenej džungle cez aktívne sopky. Pôda tu bola úrodná a podnebie priaznivé. Hlavný ostrov slúžil ako kozmodróm a správne centrum Nazývalo sa rovnako ako planéta - Gináz. Obklopovali ho útesy. V ústrednom mrakodrape, kde absolventi skladali záverečné skúšky, bola aj hrobka Jool-Noreta, zakladateľa Ginázkej školy. Sarkofág nebol ukrytý, chránilo ho iba priehľadné obrnené plasklo a Holtzmanov štít - ale len ľudia toho "hodní" ho mohli vidieť.

Chovali tu bojové korytnačky.

Obdobie Služobníckeho džihádu

Gináz bol planétou, ktorá bola pred a počas Služobníckeho džihádu členom Ligy vznešených. Jej obyvatelia bojovali proti mysliacim strojom už od čias Titánov. Gináz bol jedinou spoločnosťou, ktorá sa bola schopná zbaviť už pôvodne Barbarossom programovo upravených robotov, vyslaných proti Starému impériu.

Bola preslávená ako zdroj najlepších žoldnierov/žoldnierok v rámci Ligy. Rodiny tu boli vedené k veľkému počtu potomkov a väzby rodičia-deti boli obvykle slabé. Najlepší bojovníci boli žiadaní o čo najväčší počet potomkov. Radi bojovali zblízka, nevyhýbali sa ani samovražedným misiám a cenili si svoju nezávislosť - stáli mimo oficiálnej vojenskej hierarchie Ligy vznešených. Každý bojovník pred odchodom z planéty musel mať prinajmenšom tri deti - jedno za otca, jedno za matku, a tretie ako rezerva za tých, ktorí boli napr. neplodní. Vládla tu veľká sexuálna sloboda a promiskuita sa považovala za niečo normálne, dokonca žiadané. Väčšina detí svojho otca nepoznala, niektoré dokonca ani matku.
Výcvik bol rôzny - niektorí boli špecialisti na kontaktný boj, iní zdokonaľovali sabotážne činnosti či deštrukciu na diaľku. Každý musel svoje schopnosti dokázať pred Radou veteránov, ktorá rozhodovala o tom, či už sú hodní bojovať.

Ich filozofia bola veľmi tvrdá: neexistujú náhody, neexistuje ospravedlnenie za neúspech, úmysel je oproti skutočným výsledkom nepodstatný. Aj ich viera bola bojovná - verili, že duša bojovníka sa prevteľuje do tela svojho nasledovníka a štafeta boja sa tak v nikdy nekončiacom sebazdokonaľovaní predáva ďalej. Pri ceremoniáli dospelosti si úspešní bojovníci náhodne vyberali meno duše padlého bojovníka, ktorá sa v nich usídlila a pokračuje ďalej v reťazi života.

Hlavou planéty bola tzv. Rada veteránov.

"Len tak skutočne vzdáme česť smrti vojaka: pokračujte v mojej vôli, veďte ďalej môj boj."

Litánia padlého žoldniera (HD:Kvs)

Zdroj

• Herbert B., Anderson, K. J.: História Duny: Služobnícky džihád
• Herbert B., Anderson, K. J.: História Duny: Krížová výprava strojov