Helena Atreidová-Riches

Helena Atreidová - Riches (10 095 - )

Manželka vojvodu Paulusa Atreida, ktorého si vzala v roku 10 114 -> jej svadba bola vlastne dohodnutým obchodom medzi rodmi Landsraadu. Landsraad v ňom videl príležitosť na oslabenie väzieb medzi rodom Riches a Harkonnenmi, Ilban Riches záchranu aspoň časti svojho majetku v dobe, keď rod strácal Arrakis a vojvoda Paulus Atreides zisk formálnej riaditeľskej funkcie v CHOAM a možnosť stať sa hlasujúcim členom Rady, čo by inak pravdepodobne nikdy nedosiahol.

Bola matkou Leta Atreida, ktorého porodila skôr z povinnosti k rodu, ako z túžby po dieťati. Nikdy už žiadne ďalšie dieťa nemala. Vždy sa snažila zachovávať dekórum a protokol, potrpela si na vonkajší dojem. Bola silne nábožensky založená. Je otázne, či vôbec niekedy svojho manžela milovala, najmä vo svetle jej neskorších činov. Starostlivo udržovanými politickými cestičkami udržiavala styky s ostatnými vplyvnými rodmi.

Bola proti vyslaniu svojho syna Leta na štúdiá na Iks - domovského sveta rodu Vernio, ktorý podozrievala z porušovania prikázaní Služobníckeho džihádu. A bola úplne bez seba, keď sa jej manžel rozhodol po útoku Bene Tleilaxu na Iks poskytnúť azyl Rhomburovi a Kailee Vernio, ktorých považovala za zradcov džihádu. Zašla dokonca tak ďaleko, že navrhovala svojmu manželovi, aby ich dal zabiť. Hádky sa často na túto tému opakovali -> bola presvedčená, že na rod Vernio dopadol spravodlivý boží trest. Pri jednej z nich sa zrejme rozhodla, že svojho manžela odstráni.

"Robíme, čo musíme. Priateľstvo a vernosť nech idú do čerta! Robíme, čo musíme!"

Helena Atreidová: Osobný denník (PkD:A)

Jej vykonávateľom sa stal vrchný stajník Yresk. Vojvoda umiera pod rohmi nadopovaného saluského býka. Neuvedomila si, že za nitky v podstate ťahal barón Vladimír Harkonnen. Domnievala sa, že bude Caladanu vládnuť ona, veď jej syn mal iba 15. rokov -> že ho bude ovládať a uplatňovať cez neho rozhodnutia, ktoré ona považovala za najlepšie. Po odhalení jej podielu na vražde bola odoslaná do vyhnanstva k náboženskej komunite Sestier v odlúčení na Východný kontinent Caladanu.

Ostro nesúhlasila s Letovým rozhodnutím podstúpiť Proces o prepadnutí, nemala však žiadne právomoci ho ovplyvniť.

"Nenávisť je rovnako nebezpečný cit ako láska. Ak sme schopní jedného, sme rovnako schopní i druhého."

súbor varovaní pre Sesterstvo - archívy na Wallachu IX. (PkD:?)

Pozri aj

• Helena Atreidová - Osobný denník