John Harrison - Život s Dunou

Život s DUNOU - Interview s Johnom Harrisonom. Otázky kládol John Strysik, do slovenského jazyka preložil Historik)

---

DUNA. Samotný názov je eposom. Okamžite sa nám v mysli vybavujú obrazy romantiky, vojny a dobrodružstva. Od roku 1965 sa predalo viac ako 12 miliónov kópií vízie Franka Herberta – vízie o korení a ohýbaní vesmíru. Je to mystický román, klenot žánru, ktorý priamo volá po filmovom spracovaní.

V roku 1975 surrealista Alexandro Jodorowsky (EL TOPO, THE HOLY MOUNTAIN) minul pri pokuse sfilmovať DUNU 2 milióny dolárov; použil červov navrhnutých H. R. Gigerom, kostýmy od tvorcu (komix – pozn. prekladateľa) HEAVY METAL-u Jeana "Moebiusa" Girauda a špeciálne efekty od Dana O'Bannona. Jodorowsky tiež súhlasil so zaplatením sumy 100 000 dolárov za hodinu Salvadorovi Dalimu za úlohu padišáha imperátora Shaddama IV. Projekt však skončil neúspechom, keď ho okolo Vianoc roku 1975 pochovali vždy tak populárne "rozdielne pohľady na umelecké spracovanie". Práva krátko nato kúpil Dino De Laurentiis a v roku 1978 poveril filmovým prepisom románu samotného Franka Herberta. Herbert bol však s knihou príliš zviazaný a jeho 175 stranový scenár preto nepoužiteľný. Do hry vstupuje režisér Ridley Scott, krátko po úspechu O'Bannonom vytvoreného Votrelca (ALIEN). Scott priviedol Gigera späť do produkčného dizajnu a najal Rudolpha Wurlitzera (LITTLE BUDDHA, PAT GARRETT AND BILLY THE KID, TWO LANE BLACKTOP) ako autora scenára. Nanešťastie, De Laurentiis nebol nadšený scénou incestu medzi Paulom Atreidom a jeho matkou Jessikou. Čo však skutočne tento projekt pochovalo, bol Scottov predpokladaný rozpočet vo výške 50 miliónov dolárov. Je iróniou, že keď sa nakoniec v roku 1984 dostala DUNA na filmové plátno, minul De Laurentiis pod režisérskou taktovkou Davida Lyncha približne 75 miliónov dolárov, vytvoriac tak jeden z najdrahších filmov všetkých čias. Lynch odvrhol predchádzajúcu prácu na projekte DUNY a strávil rok a pol písaním nového scenára, naplniac DUNU svojou vlastnou jedinečnou víziou – pre niektorých vzrušujúcou, pre iných znechucujúcou. V čase svojho uvedenia film utrpel fiasko od kritikov i fiasko finančné a Lynch sa vzdal epiky v prospech malých a osobných filmov ako BLUE VELVET a LOST HIGHWAY. Oh, a ešte tu bola tá malá televízna vecička s názvom TWIN PEAKS (:-))…

Teraz sa chystá nové spracovanie DUNY vo forme 6 hodinovej mini-série v produkcií USA Networks, Beta/Taurus (SRN) a ABC Network. S rozpočtom okolo 20 miliónov dolárov sa na tejto adaptácií podieľajú: držiteľ Oscara, herec William Hurt, ako vojvoda Leto Atreides; kameraman ovenčený mnohými Oscarmi Vittorio Storaro (THE LAST EMPEROR, REDS, APOCOLYPSE NOW); držiteľ Oscara za kostýmy Teodor Pištek (AMADEUS) a vedúci vizuálnych efektov Ernest Farino (nominácia na cenu Emmy za FROM THE EARTH TO THE MOON). Výkonnými producentmi sú Richard P. Rubinstein a Mitchell Galin, ktorí majú prsty v televíznej šou s názvom TALES FROM THE DARKSIDE, v STEPHEN KING'S THE STAND a PET SEMATARY(?). Pre úlohu autora scenára a režiséra si vybrali Johna Harrisona, ktorý bol taký láskavý a súhlasil s rozhovorom o krížovej ceste, ktorá sprevádzala prerod epického románu do epického 300 stranového scenára.

John, začnime od začiatku – ty si človek málo známy. Môžem od teba dostať encyklopedickú životopisnú verziu?

(smiech) Encyklopedickú verziu. Dobre teda; ukončil som síce univerzitu s divadelnou titulom, ale mal som isté príležitosti pracovať ako hudobník, ktorým som nedokázal odolať. Tak som sa namiesto cesty plného zapojenia do filmu a televízie v skutočnosti vydal odbočkou na dráhu hudobníka. Koncom sedemdesiatych rokov som už bol na tejto ceste nejaký čas. Keď sa to skončilo, vrátil som sa do svojho rodného mesta Pittsburgh a založil filmovú produkčnú spoločnosť. Venovali sme sa obchodu a priemyslu. V Pittsburgu žil slávny horrorový režisér George Romero, s ktorým sme napokon spolupracovali na množstve vecí a stali sa skutočne dobrými priateľmi.

Bolo to po Romerovom filme NIGHT OF THE LIVING DEAD?

Bolo to určite po NIGHT OF THE LIVING DEAD. Bolo to skôr v čase okolo vzniku filmov DAWN OF THE DEAD a MARTIN. Jedna vec viedla k druhej a tak som sa stal Romerovým prvým asistentom réžie v mnohých filmov, napr. CREEPSHOW a DAY OF THE DEAD. V tom istom čase mal Romero televíznu šou, ktorú jeho partner Richard Rubinstein potom nazval TALES FROM THE DARKSIDE. Presunul som sa do Los Angeles a pracoval štyri sezóny na DARKSIDE, ako režisér i autor. To ma priviedlo k režírovaniu hlavných verzií (the feature version) seriálov pre Paramount, čo viedlo k viac seriálovej televízií, nejakým filmom, množstvu písania pre rôzne štúdiá a režisérov. Niektoré z nich boli realizované, niektoré nie – väčšina nebola. (smiech)

Mohol by si nám o niektorých z nich porozprávať?

Písal som pre Richarda Donnera a Roberta Zemeckisa – títo dvaja ale nič z toho nerealizovali. Pre Dicka Donnera to bol skutočne nádherný thriller, podobný filmu OMEN, pod názvom THE HISS. Mali sme problémy s jeho dokončením, pretože THE SIXTH SENSE (ŠIESTY ZMYSEL) mal určité dejové línie, ktoré mu boli príliš podobné. Pre Zemeckisa som napísal duchársky príbeh, ktorý sa rovnako nemohol nakoniec realizovať; Zemeckis odišiel a urobil WHAT LIES BENEATH. V čase keď som ho napísal, pracoval na filme FORREST GUMP a práve preto zrejme skončil v šuflíku. Urobil som niektoré diely z cyklu TALES FROM THE CRYPT, veľa z EARTH 2 – v skutočnosti keby sa šou udržala ďalšiu sezónu, bol by som jedným z výkonných producentov. Disney ma požiadal o adaptáciu H. G. Wellsovho diela THE TIME MACHINE a ja som napísal skutočne dobrý príbeh... aspoň si to myslím.

Obnovil si THE TIME MACHINE?

Bolo to aktuálne; ak to chceš nazvať pokračovaním, mohol by si. Ako základ som použil koncept, že Wellsov Time Traveler bol skutočným príbehom a tak - ak poznáš knihu - keď odišiel s tým, že sa nikdy nevráti, každý špekuloval, čo sa mu prihodilo. Dobre teda, ja som povedal, čo sa mu stalo. Preto som tento príbeh mal rád, ale nanešťastie tu boli nejaké zmeny v postojoch k celosvetovým právam a bez možnosti ich použiť sa Disney rozhodol ďalej nepokračovať. Tak prišli za mnou a povedali mi, že majú iný projekt a že potrebujú na ňom nejakú prácu. A že ak by som k nemu prešiel, zarobil by som peniaze z predchádzajúcej zmluvy. Tou prácou bol DINOSAUR. Tak som prešiel a bol členom týmu, ktorý vytvoril nový príbeh, a ktorý teraz existuje vo filmovej podobe. Bol to skutočne odlišný typ tvorby.

Je to viac podobné písaniu sledu záberov?

Je to do istej miery podobné písaniu pre televíziu. V podstate to čo robíte je, že vstúpite dnu, sadnete si s režisérmi a jadrom projektu; väčšina z nich sú umelci (grafici, animátori – pozn. prekladateľa), sedia tam a v skutočnosti sa nemôžu s tebou veľmi dobre pohovoriť ale môžu kresliť. (smiech) A ty v základoch rozprávaš príbeh a oni ho kreslia. Potom sa rozídete a vytvoríte niekoľko stránok, prinesiete ich späť a roztrháte ich na kusy a oni začnú kresliť kostru príbehu (jednotlivé scény príbehu – pozn. prekladateľa). Doslova prostredníctvom nich vytvárajú film pred tebou. Potom aktualizuješ scenár, aby tieto ich kresby a predstavy odzrkadľoval a následne sa tieto scény animujú. Vlastne ich fotia na film. Nie je to ešte tak dokonalé ako plná animácia, ale spoja to so zvukom a hudbou. Vy to sledujete a vidíte, ako to vyzerá. Písanie pre animovaný film je kontinuálny proces revízie.

V poriadku. Tak ako sa dospelo k tejto novej filmovej verzií DUNY?

Niekoľko rokov dozadu mi zavolal Richard Rubinstein hovoriac, že zistil, že televízne práva pre knihu sú stále k dispozícií; Dino De Laurentiis ich uvoľnil. Spýtal sa ma, či by ma nezaujímala možnosť adaptovať knihu a pretvoriť ju do mini-série. ABC to financovala, ale mienili to licencovať Sci-Fi Channel-u, ktorý bol vlastníctvom USA Networks. Pre USA Networks som už urobil dva filmy.

Ktoré to boli?

Jeden sa volal Assasination File a druhý Doner Unknown. Takže táto sieť ma poznala, producenti ma poznali a materiál sa mi páčil, pretože som si spomenul na knihu z mojich univerzitných dní, kedy som ju prvý krát čítal.

Tak ty si bol fanúšikom DUNY?

Vždy som bol jej fanúšikom. Miloval som tú knihu. Som veľkým fanúšikom Davida Lyncha, ale nie som fanúšikom jeho filmu DUNE. Keby som si nebol prečítal knihu, možno by sa mi bol páčil pre svoju vlastnú krásu, ale v skutočnosti si nemyslím, že to bol veľký preklad.

Poďme viac do hĺbky. Lynchovu DUNU možno prirovnať veľkej 800 libier vážiacej gorile.

Správne.

Skreslilo to tvoj prístup k písaniu nového scenára?

Áno, v zásade som kompletne vytesnil Lynchovu verziu zo svojej mysle. Vedel som, že tam boli určité veci, ktoré David vo svojej adaptácií použil, a ktoré som ja rozhodne použiť nechcel. A pri všetkej úcte k nemu, mal som od začiatku výhodu oveľa širšieho plátna na realizáciu práv. Mal som 6 hodín oproti jeho 2 a pol hodinám. Preto sa kondenzácia deja dala urobiť o niečo ľahšie. Ale boli tu štylistické voľby, ktoré som urobil. Nie preto, že ich urobil Lynch, napriek tomu, že som s tým nesúhlasil, ale pretože som cítil, že adaptácia z knihy na obrazovku by mala byť odlišná od tej, ktorú urobil on. Nebola to reakcia na to, čo urobil on; ja by som sa nikdy nerozhodol, napríklad, robiť vnútorné monológy ako myšlienkový dialóg. Tak toto bolo za prvé. Za druhé, vynaložil som skutočne reálne vedomé úsilie zostať verný knihe. Je to adaptácia a existujú tu určité veci, ktorých zmenám sa jednoducho nedá zabrániť. Väčšinou majú niečo spoločné s rozprávačskou štruktúrou. Moja je oveľa priamejšia, aby sa tak stal príbeh zrozumiteľnejším ako román. Román môže skákať v čase i priestore. S takým komplexným príbehom ako tento, som cítil, že by som mal viesť publikum od okamihu k okamihu až k vyvrcholeniu toho, čo sa stane.

Tvoj scenár k DUNE je rozdelený do troch častí. Hľadel si na ne ako na tri veľké dejstvá?

Áno. Keď som prišiel do siete (ABC network), jednoducho som im povedal, že chcem adaptovať knihu na film jej použitím ako vzoru. A ak si spomínate na knihu, má skutočne tri podknihy: Duna, Muad'Dib a Proroctvo. Tak prvý diel by bola Duna, druhý Muad'Dib a tretí diel by zodpovedal Proroctvu. A aj keď som zmenil niektoré veci tak, aby tomu vyhovovali, je to v podstate vzor, ktorý stanovila kniha a ja som ich iba nasledoval. DUNA je o Impériu, o kráľovských rodoch, o tom čo je základom nenávisti medzi rodom Atreidov a Harkonnenov. Je to príbeh mladého princa, dosť rozmaznaného ale veľmi nadaného z dôvodov, ktoré neskôr zistíme, vytrhnutého zo svojho nádherného rodiska do pustej púšte, kde všade číhajú sprisahania proti nemu a jeho rodine. Jeho otec je zavraždený a on odchádza do púšte zomrieť. Je to veľmi shakespearovské. Veľkorody sú v sporoch, komodita menom melanž je podobná rope, pokladu vesmíru, vecou, ktorú každý chce.

Ako videl Frank Herbert melanž? Videl ju ako ropu? Pýtam sa na to preto, pretože upravuješ prácu z minulosti, a to je vždy ovplyvnené obdobím, v ktorom na tom robíš. A na prelome tisícročia sa zdá byť ropa z púšte našim najväčším záujmom.

Dobre som tvrdil a hovoril to aj iným ľuďom, že si myslím, že Herbertov román má viac čo povedať dnes ako v dobe, kedy ho napísal. Svet, v ktorom dnes žijeme, je bližší svetu, ktorý popisuje v DUNE. V roku 1965 to bol v podstate bipolárny svet dvoch impérií bojujúcich proti sebe. Dnes je to oveľa viac svet korporácií, tak ako to popisuje v knihe. Je tu jedna základná supersila – impérium, ak chcete…

Microsoft…

Áno, Microsoft! (smiech) A imperátor Bill Gates. A je tu okolo nás nepreberné množstvo sub-korporálnych úrovní, je to esenciálna komodita, druh behu sveta. Ale dal Herbert na rovnakú úroveň melanž s ropou? Nechcel by som sa to nejakým spôsobom dozvedieť. Ja skutočne neverím, že ju dal na rovnakú úroveň s akýmkoľvek druhom drogy. Existuje tu rituálny aspekt svätej vody vo vzťahu k použitiu melanže. Ale pre mňa to bol jednoducho len spôsob pre vyjadrenie mystickej zložky príbehu. To skutočne nebola náhrada, povedzme LSD alebo hocičoho iného. Nie, že by to tak nemohlo byť, ja iba hovorím, že si nemyslím, že to bol zámer. Myslím si, že je to príliš zúžená interpretácia toho, o čom kniha je.

Ja som poznal DUNU iba prostredníctvom jej filmovej verzie. Prvá vec, ktorá mi udrela do očí, keď som čítal knihu, bol Paulov vek: má iba 15 rokov. Myslel som, je to časovo širší príbeh.

Je skutočne časovo rozsiahlejší. Nemôžem to celkom v mini-sérií ukázať, z mnohých dôvodov. V knihe má od 15 do 19 rokov. V mojom príbehu je starší; od 18 do 22 rokov.

Stále je to dosť úzke.

Oh, áno. On je skoro ešte dieťa. Je to skazený mladý teenager, práve taký, akých vidíme všade okolo. A potom sa vynorí ako zocelený púštny bojovník.

Zostaňme pri mládežníckej téme: tvoje spracovanie princezny Irulán. Je to úplne odlišné od knihy. Môžeš o tom niečo povedať?

To je jedna z hlavných zmien, ktoré som v mini-sérií oproti samotnej knihe urobil. Avšak verím, že rozšírenie Irulán na aktívny charakter je konzistentné s tým, čo Herbert v knihe napísal. A vo väčšom rozsahu s tým, čo Irulán predstavuje v mytológií DUNY v rámci všetkých 6 kníh. Ak poznáš celú mytológiu DUNY a vieš, čo Irulán robí v druhej, tretej, štvrtej knihe a ďalej, všetko čo robí v tomto scenári je s tým konzistentné. A tak som sa rozhodol tento charakter rozšíriť. Prečo som to urobil? Z viacerých dôvodov. Jedným je, že som potreboval spojivo s Imperiálneho paláca, aby som mohol ukázať život za scénou a sprisahanie proti rodu Atreidov. Irulán je v knihách vzdialeným spôsobom typom rozprávača. Jej zápisky otvárajú každú kapitolu a metaforickým spôsobom alebo alegorickou cestou hovoria, o čom kapitola je. Vzal som tento charakter a rozvinul ho tak, aby som získal trojuholník žien okolo Paula Atreida. Matka bola číslom jedna, Chani láskou jeho života s ich vzájomným súperením, veď napokon boli jeho matkou a jeho konkubínou; a trojkou bola Irulán, ktorá sa stala politickým riešením ich konfliktu na konci. V knihe sa Irulán objavuje iba v poslednej scéne, ona tam iba je – nevieš, kto to je. Dúfam, že to, čo som urobil, zostalo konzistentným s knihou v chápaní charakterov, ktoré Herbert vytvoril. Ja som Irulán nevymyslel, ja som ju iba rozšíril a dúfam, že potom sa jej podstata stala zrejmou a mi tak chápeme dôležitosť toho, čo na konci predstavuje. Bez toho je iba druhom figúrky. Nie je z mäsa a krvi.

Domnievam sa, že jej charakterizácia dala scenáru druh mladistvej energie. Je skutočná kočka.

Áno, je to kočka. Je skutočne krásna. Vymyslel som scénu, v ktorej prichádza navštíviť Paula na Arrakis a existuje tu zrejmé sexuálne napätie. Ona sa oňho zaujíma, chce vedieť, čo sa mu stane. Preto sa stane očami a ušami publika, ktoré cez ňu objavuje sprisahanie proti Paulovi a jeho rodine.

Ako si pristupoval k tomu, čo sa stalo Paulovi, keď sa stal superbytosťou, Kwisatzom Haderachom? Okrem schopnosti byť na mnohých miestach súčasne kniha naznačuje, že sa stal druhom duševného hermafrodita – stal sa mužom a ženou, keď pil Vodu života. Ako si vyjadril túto záležitosť na obrazovke?

Je veľmi jednoduché napísať a popísať mystický zážitok – nie je už také ľahké ho zobraziť. Môžeš vo veľkom detaile popísať všetky emócie i psychologickú cestu, ktorou postava kráča, ak si dobrý spisovateľ a skladač slov; ale ak si tvorca filmov, jej preklad do obrazov, ktoré budú rozprávať príbeh, nie je tak ľahké. Mohol som iba naznačiť o čo ide a dúfam, že obecenstvo si samo doplní medzery. Tá žensko/mužská vec, na ktorú si odkazoval, je skutočne kritickou otázkou, ktorú som v príbehu, ktorý som sa pokúšal rozpovedať, nemohol úplne a efektívne preskúmať. Kwisatz Haderach je naozaj androgýnsky duch, ktorý je schopný spojiť najlepšie mužské a ženské kvality. To neznamená, že sa stal asexuálnym. Podobne ako fakt, že sme v istom čase mužským i ženským druhom a až potom, keď dôjde k deleniu buniek, sa stávame jedným alebo druhým. Je schopný dosiahnuť tento bod duševne a tak dokáže vidieť veci, ktoré nik iný nedokáže.

Ale nebolo v scenári zobrazenie Kwisatza Haderacha podobné Damoklovmu meču visiacemu nad tvojou hlavou? Pretože ako hovoríš, dokážeš to napísať; ale ako to ukážeš?

Dobre, nedokážem. Musím sa rozhodnúť a musím si vybrať. A musíš si povedať, ja to nedokážem úplne vysvetliť, ak nechcem stráviť vysvetľovaním celý film. A to nie je to, o čom je tento príbeh. Nevyhnutnosťou každej adaptácie je, že nejaký materiál vynecháš. Čo som sa s tým pokúsil urobiť, bolo… pre tých, ktorí knihu poznajú, tam bude dúfam dosť odkazového materiálu vizuálneho, verbálneho, akéhokoľvek, ktorý som použil tak, že si povedia "oh, áno, tam je to"; doplnia si medzery. Tým, ktorí o knihe nevedia nič, som sa nepokúšal vysvetliť niečo, čomu by pravdepodobne nerozumeli. Dúfam, že sa dostanú na úroveň, ktorú budú potrebovať; a to, že Paul mal mystický zážitok a dostal sa na nejaké miesto, kde nikto iný pred ním nedokázal ísť a teraz dokáže vidieť veci, ktoré nikto iný vidieť nedokáže. To bol rozsah, v ktorý som dúfal a je to vecou voľby. Musel som urobiť ďalšie rozhodnutia, ktoré boli rovnako ťažké; pretože kniha je tak hlboká, s druhom psychologických a mystických filozofií.

A v knihe Herbert nepopisuje všetko. Necháva nás vyplniť medzery.

Áno, presne tak! Mnoho krát sa stalo, že som rozmýšľal, o čom do čerta tu rozpráva? (smiech) Som úplne pripravený na zavrhnutie niektorými fanúšikmi, pretože moje predstavy nie sú univerzálne. Mám veľmi individualistický pohľad na svet Arrakis a niektorí ľudia sa určite chystajú povedať, "takto toptéra predsa nevyzerá!" Dobre, je taká podľa mňa.

Poďme preč od mystického prvku DUNY a späť k fyzickému. Domnievam sa, že tvoj scenár musel popísať celé svety.

To je niečo, na čo som v scenári hrdý; pretože cítim, že som bol schopný určiť cestu ako preložiť z románu na obrazovku obraz sveta, ktorý by mohli vidieť ostatní ľudia – podobne ako môj produkčný dizajnér a môj kameraman. Oni boli schopní vnímať vonkajší svet, ktorý provokoval medzi nami veľa rozhovorov. Nemusel som im hovoriť, že múr síča vyzerá presne takto a mal mať tento druh dizajnu, bla, bla, bla. Nemusel som to povedať, ale musel som do toho dať dosť svojho pocitu. Podobne ako púštne spoločenstvá, tam, kde fremeni žijú, nežijú iba v jaskyniach, ale majú kultúrny život. Bol som rozhodnutý dostať do kamery a do scenára kultúrny život fremenov. Možno viac vizuálne, pretože obraz môže povedať tísíce slov a vy môžete dať tento materiál do pozadia, ktoré nie je priamo centrom záberu ale ovplyvňuje dej. Ale dokonca už v scenári som si dal záväzok vydať to zo seba. Skúmať ako žijú, ako jedia, ako si češú vlasy, aké druhy šiat nosia, kde močia? Do svojich filteršiat!

A čo socha proroka? To je niečo, čo v knihe nebolo.

Dobre, socha mahdího je výmysel, pripúšťam. Je to symbol. Bola pre mňa cestou, ako vizuálne demonštrovať túžbu týchto ľudí po svojom záchrancovi. Je to socha bez tváre, pretože nevedia, ako bude vyzerať.

Inou zaujímavou vecou v scenári je to, že si urobil veľa prechodov jednotlivých scén použitím zvuku.

Áno, to bol môj spôsob. Verím, že hudba je vo filme rovnako dôležitá ako jeho samotná vizualizácia. A myslím si, že zvuky pôsobia na psychologickej úrovni, ktorá vám dokáže pomôcť emocionálne i geograficky. Tak ak chcete ľudí predchnúť, keď ich chcete vziať na cestu, môžete ich viesť rovnako s použitím zvuku ako obrazu.

Neviem, či si väčšina ľudí uvedomuje, že tieto zvuky sú v skutočnosti napísané. Časti scenára sú takmer podobné hudobnej drážke… podobné spevu, ktorý sa stáva čímsi viac…

Oh, áno. Áno, áno. Správne, Nejako sa mi to podarilo vložiť do samotného filmu. Domnievam sa, že to čo som napísal, je to, čo som chcel. Ako filmový tvorca som to tam mohol čiastočne dostať.

Hádam, že iná veľká odchýlka, ktorú si urobil od knihy je spracovanie Imperátora. V knihe sa pred posledným aktom neobjavuje.

Toto je na Herbertovej knihe veľmi zaujímavá vec a je to spojené s tým, čo si hovoril predtým o čase, v ktorom žijeme. Mohli by sme sa dívať na tento príbeh z jednej strany mince a mohli by sme povedať: koniec-koncov, celé impérium nie je nepodobné svetu, v ktorom žijeme, kde je nevyhnuté pre zlepšenie života každého z nás určitá forma usporiadania. Korenie musí prúdiť. Obchod musí pokračovať. Medzihviezdny transport musí byť úspešný. Je tu Imperátor, ktorého druh vlády je nad tým všetkým a ktorý sa pokúša udržať poriadok. Existujú v ňom určité násilnosti, ktoré sa prihodia. Ale v podstate to je usporiadaný svet, nie nepodobný Rímskemu impériu alebo USA. A vonku vo vzdialených oblastiach tohoto Impéria má miesto rebélia a existuje Osáma bin Ladín, ktorý vyvoláva mnoho problémov. Ak sa na to pozrieš z pohľadu Imperátora, Paul Muad'Dib je v podstate podobný tomuto malému hovnu, ktoré spôsobuje všetky druhy problémov! Postavil som seba ako spisovateľa do pozície, v ktorej by som pochopil pohľad Imperátora. Ak jednoducho povieš, že Imperátor je zhovievavý, sprisahanecký bastard, nebudeš mať mnoho miest, kam sa dostaneš s takýmto charakterom. Je totiž jednorozmerný a mohol by som ho rovnako nepredstaviť až do posledného aktu. Ale ak chceš vytvoriť niekoho, ktorý je o trochu viac komplexný, potom pravdepodobne získaš hlbší príbeh. Môj pocit je, že Imperátor je v skutočnosti tragickou postavou a nie zlou. Celý príbeh je z uhlu pohľadu Imperátora rozpadom jeho sveta. Dúfam, že to vidieť v každej scéne.

Práve som sledoval diskusiu o zápiskoch Marka Aurelia. Hovorilo sa o tom, ako sa Rímska ríša stala tak konzervatívnou, že sa všetci strachovali iba o to, ako zachovať poriadok a že to je dôvod, prečo ju bláznivé púštne náboženstvo napokon zostrelilo. (Myslí sa kresťanstvo – pozn. prekladateľa)

Keď náboženstvo a politika jazdia na tom samom voze, nasleduje smršť a to je presne to, čo sa stalo. Pretože všetko, čo potrebuje, je iskra niečoho fanatického, iskra niečoho podobného ako: „Ja verím v niečo väčšie ako som ja.“ Imperátor to hovorí. Hovorí; už ste niekedy hľadeli do očí náboženského fanatika? Samovražda a mučeníctvo sú tou istou vecou! Čo sa chystáte urobiť? Chystáte sa zastaviť týchto malých chlapcov v ošarpaných člnoch vyrazením diery do ich lode? Nie! Oni nestoja za to! Myslia si, že sú sami vťahovaní do nirvány. Ako proti tomu môžete bojovať? Nemôžete.

Je to mimo rozumu a reality.

To je to, prečo je Herbertova kniha tak predvídavá. Ona je celkom nad týmito vecami. Je to nádherný komplexný príbeh a ak ho jednoducho zredukujete na stereotypy, kde máte Imperátora iba ako zlého imperátora a Paul Atreides je iba typom podobným Lukovi Skywalkerovi, dobre… to ale nie je DUNA.