Alíd: Porovnání verzí
>Historik (plánovanie povstania) |
>Historik (drobné) |
||
Řádek 10: | Řádek 10: | ||
V roku 176 P.G. bol spolu s Ismaelom a ďalšími prevelený na prácu na novom nezávislom projekte [[Normy Cenvy]]. | V roku 176 P.G. bol spolu s Ismaelom a ďalšími prevelený na prácu na novom nezávislom projekte [[Normy Cenvy]]. | ||
V roku 174 P.G., na 27. výročie neúspešnej vzbury [[Bela Moulaya]] plánoval veľké ozbrojené povstanie.</font> | V roku 174 P.G., na 27. výročie neúspešnej vzbury [[Bela Moulaya]] plánoval veľké ozbrojené povstanie. Ismaela a zensunnitov považoval za zbabelcov a odmietol ich nenásilnú cestu.</font> | ||
Verze z 2. 5. 2011, 12:13
Alíd bol zenšíitsky chlapec z planéty Anbus IV, žijúci tesne pred vypuknutím Služobníckeho džihádu. Stal sa obeťou tlulaxanských lovcov otrokov a bol odvlečený na Poritrin. Tam najskôr pracoval na plantážach s cukrovou trstinou. Majiteľ ho predal i s jeho druhmi po tom, ako mu vyhorelo silo s polovicou úrody. Potom pracoval na lastúrových plantážach, odkiaľ bol neskôr preložený do skupiny otrokov, ktorá vykonávala matematické výpočty pre Tia Holtzmana. Tu sa bližšie zoznámil s Ismaelom, s ktorým spoločne nenápadne sabotovali správne výsledky výpočtov. Holtzman však na tieto chyby prišiel a dal ich oboch preradiť späť na ťažkú prácu.
Pracovali na veľkej mozaike v strži rieky Isana, ktorá znázorňovala históriu vládnúceho rodu Bluddov. Keď sa dozvedeli o vzbure otrokov v hlavnom meste Starda, ako vyjadrenie svojej podpory ju v noci poničili. Bola to však pre vládcu Poritrinu, lorda Nika Bludda, posledná kvapka a vzburu tvrdo potlačil silou.
V roku 177 P.G. mal už cez 30 rokov a pracoval spolu s viac ako tisíckou otrokov v nových lodeniciach na ostrovoch v delte rieky Isana, južne od mesta Starda. Oženil sa a narodil sa mu syn, no pred desiatimi rokmi ho pristihli pri sabotáži a odtrhli ho od rodiny, ktorú odvtedy viac nevidel. Svojho priateľa Ismaela, ktorý sa snažil o zlepšenie postavenia otrokov nenásilnou cestou, považoval za blázna.
V roku 176 P.G. bol spolu s Ismaelom a ďalšími prevelený na prácu na novom nezávislom projekte Normy Cenvy.
V roku 174 P.G., na 27. výročie neúspešnej vzbury Bela Moulaya plánoval veľké ozbrojené povstanie. Ismaela a zensunnitov považoval za zbabelcov a odmietol ich nenásilnú cestu.
Zdroj
- Herbert B., Anderson, K. J.: História Duny: Služobnícky džihád
- Herbert B., Anderson, K. J.: História Duny: Krížová výprava strojov